Ahojte, chcela by som Vás poprosiť možno o rady, inšpiráciu názor..
Som po 2 neúspešných vzťahoch, končím vš a čakajú ma 4 mesačné prázdniny..všetky moje kamošky s ktorými som udržiavala vzťahy sú zadané, brigádu som si našla fajnú ale len na 2 dni v týždni..
Doma som sama s rodičmi...a cítim sa taká nepotrebná....vždy som bola naučená fungovať vo vzťahu..a teraz som prišla o vzťah a stratila som aj kamošky tým že som celú vš bola vo vzťahu a nemala som popri ťažkej škole čas na iné záujmy..
Cítim sa úplne stratená..noci trávim plakaním do vankúša a neskutočne to celé bolí....nedesí ma ani tak to že nemám chlapca ako skôr čo so životom? Sedieť doma za pc zatvorená celé leto a počúvať od rodičov reči typu už si vo veku kedy je neskoro spoliehať sa na nejaké kamarátsva..
Ostala som v našej malej dedine sama ...a večer je to najhoršie ked som len ja a fb a plačem a vravím si že takto žiť nechce..ale neviem ako žiť...
chodím aj ku psyhcologočike ale moc mi to nepomáha..neviem či na toto existuje riešenie..ale ked mi šťastné kamošky ktoré si práve teraz našli vzťahy vypisujú aké sú rady a už si nenájdu čas kavá ani..tak mi to trhá srdce..teším sa s nimi ale zároveň to neskutočne bolí..
Neviem kam z konopí v tejto situácií...samota ma desí viac než čokoľvek na svete..
Ako sa naučiť žiť sama?
a po tych 4 mesiacoch budes robit co??? netreba spať na vavrínoch..
ja som po strednej mala iba mesiac prazdnin, hned som sla pracovat,... si neviem predstavit ako by som sedela na riti a čumela do bedne 4 mesiace... si najdi normálnu prácu,...
Som na tom rovnako tiež končím výšku som single ale nejak sa neutápam v zúfalstve to nič nerieši. I ked mám aj ja obavy čo bude ale sa aspoň pokúšam si premyslieť svoju budúcnosť čo chcem a zariadiť si to tak aby to vyšlo. Strácať sa v sebaľútosti ničomu nepomôže tak sa spamätaj urob si priority a plánuj.
Mohla by si si skúsiť nájsť kamošky aj medzi mladšími. Čo na tom, pre mladé baby - VŠ-študentky je zaujímavé vypočuť si historky a zážitky zo študentského života od staršej kamošky, ktorá to už má za sebou. Môžeš ich nájsť hocikde, napríklad tam, kde ste v rámci VŠ chodievali na telesnú kultúru, povedzme, v nejakom fitku, na aerobicu, niekde na športovisku. Poznám jednu kočku, ktorá bývala v puberte skôr nesmelá, utiahnutá a moc von nechodila, zomrel jej v teenagerskom veku otec a celú strednú prechodila v čiernom, aj bývala od detstva trochu pri tele, no v prvom ročníku na vysokej si našla frajera, zmenila sa o 180 stupňov, zrazu začala cvičiť, chodiť na aerobic a na zumbu, kde si našla kopu kamošiek, začala sa omnoho lepšie obliekať a maľovať, čo sa teda počas chodenia do školy ozaj nikdy nezvykla, začala sa obliekať podľa módy a nosiť po 25-ke oblečenie pre 16-ročné, nebol by jej nikto hádal viac ako o 10 rokov menej, ako mala, dala sa proste dokopy a ani stopy po pôrode sa jej na tele nedajú vidieť, má kopu mladších kamošiek, dodnes chodí na aerobic a na zumbu a nájde si aj popri dieťati na to čas. A na vykecávanie s kamoškami tiež. Ako keby prežívala druhú pubertu :)
Táto téma je fake. Platia tu nejakého brigádnika, ktorý zakladá stále nové témy, aby to vyzeralo že sem píše veľa ľudí.
vela ludi je takych co su cely zivot sami a nejako sa to naucili, dokonca niekto si to aj sam vybral ze bude cely zivot sam
Pekne si uži 4 mesiace prázdnin, možno sú to tvoje posledné dlhé prázdniny, tak to využi. Nerozumiem nadpisu a ani tomu prečo si nešťastná. Si mladá, na začiatku života, tak si to uži. Ak sa cítiš nepotrebná, tak začni pomáhať rodičom, nauč sa variť, urob si vodičský, cestuj a spoznávaj prírodu, kraje, mestá, pamiatky, nájdi si koníčky, to čo ťa baví a nevyplakávaj po nociach, lebo nemáš s kým ísť na kávu. Urob si doma, s otcom v záhrade, doma urobené laté. Fakt, po tieto mesiaci si oddýchni, možno do dôchodku sa už nezastavíš, buď rada za to čo máš, pretože máš toho teraz tak veľa. Nech sa ti darí, ahoj.
no tak neviem, nie si sama, čo je po rozchode, čo je sama a mimo partnerského vzťahu a to si ešte mladá, uvidela by si aké to je po 30ke, keĎ má 90percent kamošiek vzťah a rodinu, ale môžem ti povedať, že sa to dá, idem k bratovi na návštevu, s kamoškou na kávu, čítam si knihy, kukám videa na youtube, idem do mesta, ááááno, aj sama, áno, chápem, že život na dedine ako nič moc, ale vnímam ťa ako dosť nesamostatnú...ja som tiež žila na dedine cca do 22rokov ale pracovala som v meste a tam som chodila aj o víkendoch, autobusom, proste, všetko sa dá, ked sa chce, ty hľadáš cesty, ako sa to nedá...a to že nemáš kamošky je pre teba veľkým ponaučením, nakoľko, pamätám tie časy, ked som mala intenzívne kávičkové obdobie s babami: hovorili sme si, kamošky sú dôležité, pretože chlap tu dnes je, ale zajtra byť nemusí, kamoška tu pre mňa bude stále...a je to naozaj tak, vzťahy skončili, ale my sme si volávali, stále na telefone, jedna v bystrici, druhá v bratislave, proste naozaj, neopúšťaj kamošky pre chlapa, vôbec to za to nestojííííííí, nie je nič krajšie ako po rozchode mať komu zavolať, mať s kým pokecať, zdieľať...čiže neviem, byť tebou pracujem na sebe a mením svoje životné postoje
nešťastná00007, ty si východniarka? Máš veľmi zaujímavé "myšlienkové pochody". Musí byť "radosť" byť v tvojej blízkosti. Byť tvojim frajerom, tak ťa ihneď opustím.
Drahý Leonardo99 , musím podotknúť že nikdy nepochopím ľudí tebe podobných. Keď sa ti to nepáči , nekomentuj, nerieš... nemusíš ľuďom ešte klásť polená pod nohy... a už vôbec nie keď o ich situácii vieš veľké... makové :) Rôzni ľudia zvládajú rôzne situácie rôzne :P
K veci, predpokladám že tvojim problémom je hlavne to že si extrovertný typ ktorý nemá rád samotu a nevie si ju užívať. Alebo len z času na čas ale nie si na to zvyknutá z dlhodobého hľadiska. Chápem že rozchod vie byť veľmi ťažký obzvlášť ak sa na daného človeka príliš naviažeš. Nie som žiadna psychologička ani sa na ňu nechcem hrať ale ak môžem poradiť , skús ísť na to z druhého konca. Vravíš že sa chceš naučiť "byť a žiť sama" , ale prečo keď to nemáš v povahe? :) čo tak skúsiť využiť dočasnú samotu na spoznanie nových ľudí? :) Máš psíka? vezmi ho na túry, rada bicykluješ, sadni na tátoša a choď za nosom :) verím tomu že niekoho nového a zaujímavého spoznáš, možno nie hneď ale časom určite :) len netreba hneď hádzať flintu do žita a snažiť sa naučiť žiť tak ako , verím tomu, sama nie si presvedčená že žiť chceš. A v začiatkoch budeš mať minimálne aspoň čas rozmyslieť si čo vlastne chceš a znovu spoznať seba samú :)
Dúfam že som ťa aspoň trochu nabudila. Držím ti palce a ľudí ako Leo.99 si hlavne vôbec nevšímaj :)
papa
Ja som skor iny extrem nez ty)) Mne vzdy vacsmi vyhovovala samota) nemyslim opustenost osamelost ale skor moj vlastny svet priestor vesmir) a to ma bezne volavaju pozyvaju von ci k sebe ai, proste ja mam aj plno ponuk mat s kym travit cas ci s kym byt, ale tak.... Vsak raz-zacas preco nie ale bud aj radsej nez ako ked ta ini chcu vlastnit okupovat, chcu byt s tebou nonstop a chcu stale viac a viac, narokuju si na teba a stale chcu byt s tebou, az taka zavislost posadnutost ziarlivost ai
A take predsa neexistuje ze nevies co robit. Nemas vari ziadne zaujmy zaluby konicky? Nic ta nebavi? Pln si predsa svoje tuzby a sny. Sice zijes na vidieku ale tak mas tam prirodu zahradku zvieratka kopce vodu dom ai. Nemas auto? Sadni don a hes zit) kultura umenie kino wellness fittko plavaren kupalisko sporty zvierata joga zumba bicykel korcule tance turistika jazyky koncerty cestovanie malovanie fotografovanie knihy varenie pecenie zavaranie hra na hudobny nastroj ai ai. To uz podla toho ake mas ty zaujmy a co ta bavi naplna. Ak toto vsetko nechces sama absolvovat prezivat a ak nemas s kym, kludne si podaj inzerat na spolocne travenie volneho casu ai. Vies kolko je podobne na tom ako ty vela zien aj muzov? Bud akcna iniciativna kreativna.