zdravím
neviem či to bude možné, ale chcela by som radu, resp. počuť nejaku podporu, podobný príbeh ... aby som sa lahšie zmierila s tym co sa mi stalo, alebo čo by mi pomohlo...
preč 5 mesiacmi sme sa rozišli s priatelom, po 2 rokoch, vážny vzťah.. od začiatku to bolo vlastne dosť vážne, žili sme spolu, plánovali rodinu, mali sme spolu podnik.... no bolo to často ako na kolotoči, a mala som pocit že má navrch akoby, ale vždy to nejak prehrmelo... aj ked som sa velmi trápila... posledný mesiac nážho vzťahu sme už takmer neboli spolu, on bol v práci dlho, potom sme boli spolu v podniku, alebo hned išiel spat, a ked sme spolu aj boli vonku alebo niekde, bud bol na mobile alebo sa venoval každemu len nie mne.. a ja som si našla druhých priatelov a travila som s nimi občas čas, resp. s jedným chalanom, no nikdy to nebolo nič viac a on to vedel... doverovali sme si ... a potom sa stali isté veci, nebolo to nič vážne, opitý bozk ktorý som lutovala.. a nič pre mna neznamenal,... (v našom veku mi takýto dôvod príde skorej trápny, než dovod na rozchod po važnom vzťahu... kedže nešlo o nič v podstate, a ani som toho človeka poriadne nepoznala) no ale prejdem k pointe.. on sa proste zbalil a odišiel.. rozchod dovidenia ale skoro až do apríla sme sa stretali, písali sme si, stále mi hovoril na stiedačku že nevie či chce so mnou byť alebo že potrebuje čas, hovoril kamarátom že ma lubi stále, vyhladával moju spoločnosť a zaujímal sa o mna.. ale ked som chcela s nim byť a hovorila som mu nech mi dá šancu a nech zabudne na taku stupidnu vec, začal mi vyhadzovať na oči všetko kvoli čomu sme kedy mali konflikt, aj ked to boli blbosti. nikdy sme sa nehádali o nič podstatne. nadával mi prečo sa nebavím s mojou rodinou, že neviem tancovať, že nechodím k jeho rodičom často... a potom ako by utal, povedal mi že proste je koniec, že našiel niekoho kto mu vyhovuje viac, a čo viem tak už ju zoznamil so svojimi rodičmi a nastahoval si ju k sebe... a zablokoval si ma na socialných sietiach, zmazal všetko čo bolo so mnou spoločne, vyhodil veci čo sme mali spoločne, prestal brat telefon, neodpisuje na správy, vyhýba sa stretnutiu so mnou, prestal sa ozývat mojej mame.... a je mu uplne jedno ako sa cítim, stále sa po neho nejak snažím dostať, (nie nejsom psychopat nenahánam ho,) .... ono len proste nechápem ako dokáže človek po tom všetkom čo dvaja ludia spolu zažiju všetko zmazať... a ignorovať ma. viem že to je dlho, ale nedokážem sa cez to preniesť, stále ho milujem , neprešla minuta kedy by som nemyslela na to čo mám urobiť aby bolo všetko jak pred tým, neprejde noc ktorú by som prežla bez toho aby som sa dusila slzami, .... neviem ako mám isť dalej, nedokážem v ničom najist zmysel, všetko ma prestalo baviť, a najviac ma štve že nedokážem milovať... stretám sa s jedným chlapom, a viem že ma velmi miluje a robí pre mna úplne všetko, ale ja nedokážem myslieť na nič iné len na bývaleho. vždy ked mi hovorí že ma má rád... tak sa cítim previnilo že ho nedokážem milovať. bojím sa že už toto nikdy neprejde... a čo viac, bojím sa že som stratila naozaj človeka ktorého mi nič nikdy nenahradí a v mojom veku už nedokážem najisť niekoho koho budem tak staršne milovat :( ...
ak ste to dočítali až sem , budem rada ked mi napíšete niekto čo mám robiť alebo ak ste boli resp. ste v podobnej situácii, ako ste to vyriešili...
Nekonečna bolesť z rozchodu
Nebudes mi verit ale da sa naucit sa prekonat tieto veci jednoduchsie nez si myslis. Jednoducho tym emociam nevenuj tolko pozornosti. Casto pomaha ked sa vyspis rano mas cistejsiu hlavu. Ak ne potom je tu pohyb. Hyb sa uvolnuj do tela endorfiny chod na vylet unav sa bud na slnku alebo aj v dazdi nevadi. ZIVOT IDE DALEJ ! Mozno on reagoval prehnane mozno ty sa musis poucit z chyby. Ale zivot ide dalej. Spoznas novych ludi nebudes robit chujoviny. Ziadna bolest nie je nekonecna, kazda bolest skonci, len ju netreba zbytocne predlzovat tym ze ju v sebe budes zivit. Takym sposobom ako sa zbytocne neutapat v tych emociach je ked si uvedomis ake unavujuce to utapanie sa je. Minimalne si musis aj oddychnut aby si zas mohla plakat no nie ? No. A nic nie je v tvojom zivote dolezitejsie nez tvoj zivot a tvoje zdravie na to nezabudni. Ani on ani ten vztah ktory ste mali nie je taky dolezity. A mozno ta ani tak velmi nelubil a vyhovuje mu to takto. Co ty vies. Maj svoju hrdost.
A este raz hyb sa, urob si celodenny vylet po prirode na vzduchu. Hned lepsie zaspis.
neviem1111:
TOTO SOM SI MAL DAVNO UVEDOMIT, ALE ZIVIL SOM NADEJ V SEBE....a vsetko bolo davno zbytocne...vsetka ta snaha...proste ona si zasluzi lepsieho, a nech si zije svoj zivot...
laska na ktoru sa tlaci skonci jak hovno v hajzli...splachne sa, a zbohom vidime sa v septiku
preco ho otravujes? nechaj ho tak, nechaj ho nech ide a nech si zije svoj zivot, ked je v nom stastny a s tebou nebol. vas vztah zrejme vobec nebol taky idylicky, kedze s tebou ani nechcel travit silvestra. nastal cas zlozit si ruzove okuliare a pozriet sa na to co medzi vami bolo trocha kritickejsie.
zvladnes to, len pokial si nebudes hovorit, ze to nezvladnes. na rozchody sa neumiera, no pokial sa nebudes chciet posunut dalej, tak sa neposunies.
laska je ako ta rakovina co mas v nicku...prepacte vsetci, ale je to tak...
ja som bol v tlaku 3 roky, pokazil si mnoho priatelstiev, mozno buducich znamosti, kvoli jednej jedinej, co na mna zvysoka kasle...
teraz som uplne sam, ale dostal som sa z tej rakoviny...
nedavno sa mi stala vec, pri ktore som si povedal, ze nie som taky k***t ako ona tvrdila..som obycajny chalan, zijem tri roky sam, a je mi takto dobre...5 mesiacov u teba je myslim v pohode doba :) to ta prejde, a najdes ineho :) lepsieho :)
Ja neviem... Som na pokraji síl. Ten clovek ma totálne ničí. Nech sa snažím ako chcem. Snažím sa ostať s nim v kontakte byt milá a všetko sa vždy zvrtne. Stále mi dáva na vinu jaky som zly človek, ze si nezasluzim nič dobré, stále hľadá chyby vo mne, uráža ma, vyhadzuje mi uplne všetko na oči. Viem ze sa ponizujem... Ale nedokážem sa cez to preniesť
denisaf presne kvoli takym ludom ako si ty je tento svet taky odporny
v zivote su ovela horsie veci ako rozchod dievca... kazdy je nahraditelny to si len clovek mysli ze na niekoho nezabudne ale zabudnes na kazdeho ...
Ja si myslim, ze sice si urobila chybu, olutovala si ju, ospravedlnila si sa, a hoci je to nieco co sa da tazko odpustit aj zabudnut, minimalne tomu mohol dat sancu. Ine by to bolo, pokial by islo o dvojmesacny vztah, ktory by nemal perspektivu. Tu sancu by ti dal uz len keby ta uprimne mal rad. Mozno city ochladli, mozno nie, podla mna je to vsetko dost subjektivne, ako pocitujeme lasku ake ocakavania mame... Ale ak je uz stastny, nezostava ti nic ine ako sa zmierit s tym, ze je stastny s niekym inym, nie s tebou a ze mu to takto vyhovuje. Treba sa snazit zabudnut a pripustit skutocnost, ze to takto malo byt. Lebo sa budes len neustale trapit a pytat sa samej seba co si mohla urobit inak a ktorych chyb si sa mala vyvarovat. Je to zbytocne, minulost nezmenis, ale vzdy mozes zmenit pritomnost a tym ovplyvnit aj buducnost :)
