zdravím
neviem či to bude možné, ale chcela by som radu, resp. počuť nejaku podporu, podobný príbeh ... aby som sa lahšie zmierila s tym co sa mi stalo, alebo čo by mi pomohlo...
preč 5 mesiacmi sme sa rozišli s priatelom, po 2 rokoch, vážny vzťah.. od začiatku to bolo vlastne dosť vážne, žili sme spolu, plánovali rodinu, mali sme spolu podnik.... no bolo to často ako na kolotoči, a mala som pocit že má navrch akoby, ale vždy to nejak prehrmelo... aj ked som sa velmi trápila... posledný mesiac nážho vzťahu sme už takmer neboli spolu, on bol v práci dlho, potom sme boli spolu v podniku, alebo hned išiel spat, a ked sme spolu aj boli vonku alebo niekde, bud bol na mobile alebo sa venoval každemu len nie mne.. a ja som si našla druhých priatelov a travila som s nimi občas čas, resp. s jedným chalanom, no nikdy to nebolo nič viac a on to vedel... doverovali sme si ... a potom sa stali isté veci, nebolo to nič vážne, opitý bozk ktorý som lutovala.. a nič pre mna neznamenal,... (v našom veku mi takýto dôvod príde skorej trápny, než dovod na rozchod po važnom vzťahu... kedže nešlo o nič v podstate, a ani som toho človeka poriadne nepoznala) no ale prejdem k pointe.. on sa proste zbalil a odišiel.. rozchod dovidenia ale skoro až do apríla sme sa stretali, písali sme si, stále mi hovoril na stiedačku že nevie či chce so mnou byť alebo že potrebuje čas, hovoril kamarátom že ma lubi stále, vyhladával moju spoločnosť a zaujímal sa o mna.. ale ked som chcela s nim byť a hovorila som mu nech mi dá šancu a nech zabudne na taku stupidnu vec, začal mi vyhadzovať na oči všetko kvoli čomu sme kedy mali konflikt, aj ked to boli blbosti. nikdy sme sa nehádali o nič podstatne. nadával mi prečo sa nebavím s mojou rodinou, že neviem tancovať, že nechodím k jeho rodičom často... a potom ako by utal, povedal mi že proste je koniec, že našiel niekoho kto mu vyhovuje viac, a čo viem tak už ju zoznamil so svojimi rodičmi a nastahoval si ju k sebe... a zablokoval si ma na socialných sietiach, zmazal všetko čo bolo so mnou spoločne, vyhodil veci čo sme mali spoločne, prestal brat telefon, neodpisuje na správy, vyhýba sa stretnutiu so mnou, prestal sa ozývat mojej mame.... a je mu uplne jedno ako sa cítim, stále sa po neho nejak snažím dostať, (nie nejsom psychopat nenahánam ho,) .... ono len proste nechápem ako dokáže človek po tom všetkom čo dvaja ludia spolu zažiju všetko zmazať... a ignorovať ma. viem že to je dlho, ale nedokážem sa cez to preniesť, stále ho milujem , neprešla minuta kedy by som nemyslela na to čo mám urobiť aby bolo všetko jak pred tým, neprejde noc ktorú by som prežla bez toho aby som sa dusila slzami, .... neviem ako mám isť dalej, nedokážem v ničom najist zmysel, všetko ma prestalo baviť, a najviac ma štve že nedokážem milovať... stretám sa s jedným chlapom, a viem že ma velmi miluje a robí pre mna úplne všetko, ale ja nedokážem myslieť na nič iné len na bývaleho. vždy ked mi hovorí že ma má rád... tak sa cítim previnilo že ho nedokážem milovať. bojím sa že už toto nikdy neprejde... a čo viac, bojím sa že som stratila naozaj človeka ktorého mi nič nikdy nenahradí a v mojom veku už nedokážem najisť niekoho koho budem tak staršne milovat :( ...
ak ste to dočítali až sem , budem rada ked mi napíšete niekto čo mám robiť alebo ak ste boli resp. ste v podobnej situácii, ako ste to vyriešili...
Nekonečna bolesť z rozchodu
ako sa hovori cas vsetko vylieci
Nemyslim si to... Ked som s niekym prežila najintenzívnejšie chvíle života, keď som ho milovala a aj napriek trápeniu som sa snažila ostať s nim, ked aj po toľkom čase ma stále boli pocit ze už ho nemožem milovať a on mi to opatovat...a nedokážem na nič iné myslieť len na to ze to neni takto správne. Ja proste neverím tomu ze by mohol byť s niekym šťastný po tom vsetkom. Zmenila som sa... Všetko by som urobila inak... Aj keď to neboli nejaké zásadne veci. Ja viem len ze to cele bolo blbo nacasovane, všetkého bolo moc.... Ked pochopím ze ju miluje a je s ňou šťastný možno budem voľna... Ale neprestanem ho milovať. Neviem ci niekto dokáže pochopiť to ako sa cítim, teda to samozrejme ano. Ale to ze to trvá tak dlho... A nemilujem ho o nic menej než kedykoľvek, a netrápim sa o nic menej než prvý deň bez neho :(
5 mesiacov predsa nieje nekonecne bezne trva po takom vaznejsom rochode aj rok kym sa clovek ako tak da dokopy...
ludia zabudaju co je to laska. keby ho skutocne lubis, bola by si stastna, ze nasiel to co ho robi stastnym a tesila by si sa z toho, nechala by si ho ist. ty ho nelubis.
- ja viem ze to nieje správe, ale sme spolubývajúci... Snažím sa teraz nejak sa odsťahovať preč zase a nestretat sa sním. Snažím sa to držať na kamarátskej úrovni lebo mam toho človeka rada. On vie ako to je, všetko od začiatku vie... A napriek tomu mi pomáha a miluje ma. A aj keď som sa snažila istý čas zabudnúť a milovať ho, nejde to proste.
- viem ze sme to mali riešiť, ale podľa neho sa vo vzťahoch problémy nevyskytuju. Nechcel nič riešiť, vôbec sme neboli spolu poslednu dobu. Stále bol na služobných cestách... A ked prišiel išiel s kamošmi von... Celý podnik visel na mne, všetok nás vzťah bol len o práci a živote spoločnom...
- chcela som od začiatku ist preč, ale stále som ho milovala. A milujem a snažila som sa to dat po do poriadku. Hovoril mi že chce čas, ze za mesiac a tak...
A teraz mi hovorí že proste s nou je šťastný jak so mnou nikdy nebol, a vyčíta mi také blbosti ze som sa nerozprávala s jeho kolegami a ze ona si s nimi tyka od začiatku a co ja viem co... A uplne hovadiny mi vyhadzuje na oči...
Proste neviem možno je moja chyba ze som tlačila celý čas na neho, a teraz je chyba to že sa stále snažím ho dostať späť. Aj keď viem ze to je zbytočné.... Ale nejde mi do hlavy ze po mesiaci s nou zahodi všetko to čo sme mali spolu... Milujem ho stále rovnako a neboli to ani o kusok menej než prvý deň...
, a proste som si vedomá toho ze by som mala ísť ďalej. Snažím sa robím všetko pre to. Ale čokoľvek robím nič mi nejde... Stále mi myšlienky unikajú k nemu. Stále myslím na to co mam urobiť aby som to zmenila, ah jo
ahoj. Kratim si čas. Stretol ma podobný príbeh a koniec bude dnes o 10,30 na súde. Manželka podala žiadosť o rozvod. Ja sa budem snažiť dokázať svoju nevinu. Dam vedieť
no vieš..ono niekedy je problém v tom, že má žena navrch...nie každý muž to prijíma, či už vedome, alebo podvedome, možno potreboval submisívnejšiu partnerku, ktorá by sa mu prispôsobila, ale nakoľko vás nepoznám...5 mesiacov po rozchode je dosť dlhá doba a príde mi že motáš hrušky s jablkami, zavádzaš a dávaš nádej niekomu, o koho nestojíš....to tiež nie je fér, skôr by som uzavrela minulosť, prijala rozchod...nekontaktovala ho, snažila sa zmieriť s tým, že je koniec, a postupne sa viac a viac zaoberala sama sebou, možno to chce prechádzky v prírode, viac kávičiek s kamoškami, nájsť si nový zmysel život, je to otrepané, ale pomáha to, jasné, že je dobré vyplakať to, ale po čase spraviť hrubú čiaru a povedať si: dosť! chcem žiť nový život! dovoľujem si žiť nanovo! a ja verím, že keď sa budeš viac zaoberať sebou...otáčať sa do svojho vnútra v zmysle, "čo chcem teraz od života?" napríklad je niečo, čo si vo vzťahu nerobila a cítila, že ti to chýba...možno spoločnosť, oddych, cestovanie, alebo tak...ale hlavne, nech je to o tebe, lebo nikto iný sa o teba nepostará, len ty sama, je to naša povinnosť:-) som presvedčená, že v tom vzťahu si zistila, čo ti prekáža, čo ti vadí....a preto smeruj k tomu, aký vzťah si predstavuješ....akého partnera, charakter, vlastnosti a tak... snád som pomohla, držím ti silno palce, nie si sama :-)
Poses ze vam to neklapalo posl dobu.Naamiesto toho aby ste to riešili, si to zaklincovala nozkavanim s neznamim muzom.On si nasiel tiez novu znamost aj ked...pride mi bez rozmyslania si ju hned nastahovat..Nechaj to uz tak.Urobili ste obaja chybu.Aj keby ste sa k sebe vratili,uz je tam jazva.Vymazal ta,lebo nechce aby si ho nadalej bombardovala.Sama pises ze sa uz s noekym stretavas.Naco mu davas nadeje ked to tak mecitis?Robis chybu za chybou.Uprac si svoju minulost s byvalym,stretavaj sa s kamoskami,venuj viac cas rodine a cas ukaze.Len netahaj za nos dalsieho cloveka.On za to nemoze.
Ty jednoducho robíš chybu v tom že sa ním príliš zaoberáš a nad tým premýšlaš. Nevracaj sa k tomu furt a zaoberaj sa inými záležitostami. Nerozoberaj to stále. Inak ti nemá kto ako pomôcť. Nebud taká padavka.
