Ahojte...
Nie som si úplne istá ako, alebo čo vlastne chcem povedať. Len poslednú dobu som mala možnosť konečne sa zamyslieť nad sebou po tom čo som dostala ďalšiu facku od života. Neviem ako veľmi sú relevantné všetky moje životné strasti ale asi dosť. Som extrémne uzavretý introvert a mám okolo seba strašne hrubé steny. Nikdy som cez ne nikoho nepustila a nikto ich nedokázal prekonať. Mám 23 ale mentálne sa cítim omnoho staršia. Ja len.... mám pocit,že niektoré situácie sa akoby opakujú v mojom živote. A neviem či to nie je zámer... Nechcem byť nešťastná ale zároveň niekde hlboko vo vnútri som strašne rada keď trpím. Keď sa môžem potrestať... V minulosti keď som bola decko tak to bolo aj fyzické, ale teraz mám dojem, že ja sa vlastne dostávam do takých situácií alebo robím veci aby som si nimi mohla ublížiť. Pochopila som to až teraz, po toľkých rokoch... a nie som si istá čo s tým mám urobiť. Mám pocit, že ani poriadne nemôžem byť sama sebou, byť tým kým chcem byť pokiaľ toto nevyriešim, pretože kvôli tomu som stále na tom istom mieste. Som tam kde som už bola toľkokrát, na mieste z ktorého sa neviem pohnúť...na tom istom dne z ktorého ma už nebaví vstávať... Ďakujem za vypočutie...
Som rada ked som nešťastná
vsetko to prameni z dectva :) viem ako sa citis, ja som na tom podobne .. mam sestru je mladsia .. ona cely zivot studuje . je inteligentna ,, nasla si prachateho frajera ,nic nerobi .zije si ako chce .. rodicia ju stale chvalili aka je sikovna ,a ona v zivote vela dokaze ,hlavne moj otec jej to stale vravel ...a ja naopak som bola smatlava ,hoc co mi spadlo na zem ,stale smatlava , hlupa .. nic v zivote nedokazem ! mi vravel stale otec ! a ja prezivam ako chrobak ,tiez sa radej utapam..le na povrch sa snazim byt vysmiata .snazim sa mysliet pozitivne ,lebo viem ,ze pozitivnym zmyslanim si pritahujes pozitivno (mam to odskusane ) snazim sa aby ma nic nerozhadzalo ..ked pride nejaka rana ,snazim sa ju prekonat poz,zmyslanim ..ale hlboko vnutri sa velmi rada utapam a trpim .robi mi to dobre .velmi rada sa platonicky zamilovavam a potom trpim a samej sebe vravim :ved on o teba ani nezakopne ( a to vyzeram naozaj prirodzene atraktivne ,na diske po mne chalani slinataju ,ale ja som uzavreta ,s nikym nekomunikujem ,drzim si velky odstup od ludi ) ked som bola prvacka na zakladnej ,mlatili ma deti ,lebo som bola ina ! a proste ,viem ,ze cele to prameni z dectva ,to mi nikto nevyhovori .. len ten kto tak nevyrastal nechape nase pocity ..pochopi ,to iba ten co take nieco zazil .preto nemam rada ,ked niekto mudruje ,ako to mas vsetko prekonat a uzivat si zivot ! ano mala by si ..aj ja by som mala .. mame len jeden zivot ,a ten zivot je krasny(viem ,ze je krasny ) ! ja sa tesim z malickosti ,ale aj sa netesim z malickosti ...proste si pridem ako rozdvojena osobnost ,blazon, ludia ma zdravia ,chcu sa somnou kontaktovat..... ,kamaratka mi povie ,ze som hlupa ,lebo ,ze keby som chcela uz som niekde inde .. ale ja nechcem ! vychcanost ,vypocitavost ,povrchnost nemam v sebe .. ked niekoho neodzdravim ,hned sa dopocujem ,ze som namyslena ,ale nie som namyslena .. ja som len uzavreta ! a toto zasa nikto nechape ,lebo ma nepozna , a este k tomu ,ked som niekho pustila pod kozu , tak vzdy sa z toho cloveka vyklubal falosny clovek ...nerozumiem ludom ,ako niekto moze byt pokrytec hovorit A a urobit B a tvarit sa ,ze urobil to A !,ale myslim ,ze to ake sme ma v zivote asi nejaku ulohu si myslim ,neviem to isto .. ale mam taky pocit :) neboj sa , su ludia co ti rozumeju ..
Stromcek vyzera to tak ze by bolo dobre opat vyhladat nejaku odbornu pomoc. predovsetkym uz len z toho dovodu ze tvoj problem je treba rozobrat podrobnejsie a najlepsie pod vedenim nejakeho odbornika. je fajn ze to chces riesit a uvedomujes si ze to treba riesit. to je v podstate zaklad.
toto su problemy teda :/
sama musíš prísť na to, čo robíš zle.
Z toho,čo píšeš mám pocit, že v tebe zarezonovali slová psychológa, u ktorého si bola pred desiatimi rokmi a síce, že keď sa ti deje niečo zlé,je to tvoja vina. Myslím,že keď nejaký psychológ toto povie,tak za veľa nestojí. Sú lepší a horší psychológovia.
Nie si náhodou narodená 29. 7. ? Lebo jednu takú poznám, čo je presne ten typ, že nikdy žiaden problém nevyrieši, ani ten najmenší, ale nad každým problémom vyplakáva, pýta rady od všelikoho a keď jej ľudia dajú dobré rady, tak nimi pohrdne, nezachová sa podľa nich a naďalej zotrváva vo svojom stave nešťastia a vyplakávania, ešte aj sebapoškodzovaním trpí, že si vlasy trhá, by som sa nečudoval, keby ju najbližšie stretnem a už by bola holohlavá. A ešte aj opovrhuje ľuďmi a najradšej má, keď niekto ohovára človeka takého, ktorého jej mama chváli. Žlčovito nenávidí každého, kto je jej mame sympatický a koho má jej mama rada. Keby sa našiel napríklad posledný cigán z ulice a ten by pred ňou začal ohovárať klamstvami a intrigami ľudí, ktorých má jej mama rada, tak by sa zaňho bola schopná aj vydať. Ženu s takýmto dátumom narodenia by som nechcel ani za svet.
Filip TT Ďakujem že sa snažíš pochopiť ma ale celé je to trochu zložitejšie. Stalo sa toho v detstve veľa...a nemôžem povedať, že som mala ideálne detstvo ale v rámci možností si myslím, že ok. Dá sa povedať, že traumu som zažila ale o tej nevedia ale to by sa tu ťažko celé vysvetľovalo. Vzťah...takto ja mám ťažko chorú sestru a ďalšieho mladšieho brata takže prakticky som takmer celé detstvo trávila u starých rodičov. Nič z toho čo si napísal nerobili, oni nie sú úplne ten typ čo by prejavoval pozitívne city, alebo emócie.. iba negatívne. Hádky sme mávali dosť prudké hlavne v období mojej puberty. Tresty ako kedy dosť prehnané a niekedy aj fyzické. Konštantne som bola porovnávaná s niekym ale to bolo ešte celkom normálne, ale mama mi často vravievala že som presne ako jedna osoba ktorú nenávidí..
Azzaz mňa tiež celkovo priťahuje viac smútok ako radosť. Chápem ťa, rozumiem ako sa cítiš...mrzí ma, že aj ty..alebo ktokoľvek... Nie to zas až také nemám, všeobecne som rada keď sú ľudia šťastní a najmä ľudia okolo mňa,som dosť empatická a veľmi ľahko dokážem vypozorovať ako sa ľudia cítia a zakaždým mám chuť ich rozveseliť.
Jasne že ak je nejaká povrchná "radosť" tak to mi nie je sympatické ale inak mi to nevadí. Tiež mávam momenty "radosti" také malé, keď ma niekto rozosmeje alebo mi spraví náladu nejaká maličkosť...a kvôli tomu sa zle necítim skôr keď mne sa niečo deje zlé tak som rada, beriem to tak že som si to zaslúžila.
Stromček - aký si mala vzťah s rodičmi v detstve? Nezažila si nejakú traumu, keď bola zásadne narušená dôvera v nich? Povzbudzovali ťa a chválili ťa, objali ťa niekedy, hovorili ti, že ťa majú radi? Mala si s nimi nejaké prudké hádky, keď ťa lámali na niečo z pozície sily? Aké si dostávala tresty?
Nemáš nejakú sestru, ktorú ti dávali za príklad a teba pokladali za tú horšiu?
Hľadám korene z čoho to pramení...
