Dobrý deň, som žiačka 9. ročníka a od septembra nastupujem na strednú pedagogickú školu. Po nej by som chcela študovať učiteľstvo aj na vysokej škole a myslím, že by ma to aj bavilo. Lenže mám problém.. asi sa budem pred žiakmi hanbiť. Pretože keď idem v škole odpovedať niekedy mám trému a zakokcem sa ale záleží aj od učiteľky pri niektorých nemám vôbec trému ale pri niektorých dosť. A bojím sa že to tak bude aj na vysokej pretože viem, že sa už potom chodí aj do škôl učiť a tak a ja neviem, či to zvládnem :( Počula som už veľa učiteliek hovoriť, že na začiatku to mali tiež ťažké, že sa sami seba pýtali "Pre Boha, čo ja s toľkými žiakmi budem robiť?" Myslíte, že to na strednej prejde? Lebo tam tiež máme prax od 1. ročníka do škôlky a v treťom ročníku už aj do školy ako vychovávateľka. Myslíte, že si zvyknem? Neviem, či som na to učiteľstvo stvorená ale jedno viem iste chcem to robiť! Dúfam, že to zo mňa opadne a zmení sa to, lebo ak nie, neviem si samú seba predstaviť niečo iné robiť. Ďakujem za každú vašu radu :)
Chcem byť učiteľkou, ale pred žiakmi by som mala asi trému
Učiteľka s praxou ďakujem za pekné slová a povzbudenia :) No áno viem čo chcem a neviem si samú seba predstaviť v takej situácii ako napr. moja spolužiačka, ide na strednú hotelovú školu ale keď som sa jej spýtala čo vlastne bude, alebo čo chce v živote robiť tak mi odpovedala jednoduché "neviem" :/ a to je potom čo za život keď nevie niekto za čím ide... A ak sa vás smiem spýtať Učiteľka s praxou, aký predmet učíte? Pretože ja už jeden predmet asi viem, čo by som chcela učiť ale druhý nie, viem že nemusí byť len kombinovaný odbor, že sa dá aj tak, že iba 1 predmet ale ja by som chcela dva ale neviem aký ten druhý, ale možno sa ešte rozhodnem na strednej, čo ma bude baviť a možno zmením aj ten prvý :)
kazda ucitelka si raz v zivote myslela ze bude mat pred ziakmi tremu tym som si istas :)
Učiteľka444, keď som mala toľko rokov ako ty, aj ja som sa hanbila pred toľkými ľuďmi a ani som si nevedela predstaviť, ako ma môžu deti poslúchať. Učiť som začala, keď som mala 18 rokov a vyzerala som ako ich spolužiačka :) Ale pokračovala som v štúdiu aj v práci. Dnes učím najväčšie "deti" a trému si už ani nepamätám.
Ako ti tu povedali, časom prekonáš strach. Získaš istotu, prax, sebavedomie. Hlavne keď sama budeš vedieť, že svoje predmety dobre ovládaš a chceš deti niečo naozaj naučiť - nielen zo svojho predmetu, ale aj do života.
Myslím, že na svoj vek uvažuješ veľmi rozumne a vieš čo chceš. Je to náročné povolanie, ale nebojím sa o teba, zvládneš to a raz môže byť z teba dobrá učiteľka.
Keď treba viem zase aj nakričať na deti. Už som pár krát deti strážila a viem byť aj prísna o to nejde. Ale keď napr. v škole čítam knihu na literatúre nahlas, tak nemám vôbec trému a to zvyknem prečítať príbeh sama, lebo učiteľka hovorí, že pekne čítam. Ale pri niektorých odpovediach mám ako keby trému... a neviem to skrotiť a to hlavne zrána napr. na 1. hodine, potom po čase to zo mňa opadne.
tu skolku beriem ale prvy stupen moze byt uz dost tazky... my sme tiez taku jednu v druhej triede hrozne terorizovai strielali do nej flusatkom atd... fakt si myslim ze je to hlupost... popripade na vs netreba byt asertivny..tam staci nedat skusku a student sa idu posrat ...
Možno tá tréma z teba opadne, možno nie. Ale môžeš aj sama na sebe pracovať, musíš sa naučiť byť asertívna a keď treba, tak aj tvrdá. Musíš vedieť na deti aj nakričať, lebo niektoré sa inak skrotiť nedajú a prerástli by ti cez hlavu. V Čechách bol dokonca prípad, keď žiaci šikanovali učiteľku, ktorá bola moc tichá a mäkká, nevedela si získať autoritu. Záleží potom aj od toho, ako staré deti budeš učiť. Na tú strednú pedagogickú kľudne choď a potom uvidíš, ako ti to ide a či to zvládaš keď si na praxi. Môžeš potom učiť veľmi malé deti na prvom stupni ZŠ, alebo byť vychovávateľka v škôlke. Tie sú ľahšie zvládnuteľné ako staršie deti.
ja ti radim najdi si ine povolanie.. ucitel musi zvladnut len jednu vec a to je mat triedu pod kontrolou a ak niesi ten typ tak to budes mat velmi tazke...
kedy ta raz ziaci nastvu, uvidis ako ich zosekas :)
Podla mna to opadne casom, mozno aj ked budes starsia. Ak nie, tak to opadne ked budes denno denne so ziakmi v kontakte a proste si na to zvyknes. Ak je to tvoj sen, tak za nim chod... Este nieco z osobnej skusenosti. Na strednej skole nas ucila asi 2 mesiace jedna ucitelka (vystudovala medicinu). Mala strasne tenky hlas a teda prednasat ucivo nevedela vobec, vzdy mala pripravene prezentacie ktore nam potom na hodine len citavala, nic nam nevysvetlila. Zdalo sa mi, ze bola dost hanbliva. Mnoho ziakov si z nej zacalo robit srandu a rychlo aj odisla. Tato vlastnost teda k ucitelstvu moc nepatri.
Ďakujem za povzbudenia :) no dúfam, že opadne, lebo ako učiteľka musím mať určitú autoritu a ked budem pred žiakmi mať trému asi to nepôjde.
