Zdravim vsetkych ludi dobrej vole :D
Vsetky moje problemy maju zrejme jeden spolocny menovatel: depresia. V podstate trpim na depresiu odmalicka, mozno je zapricinena mojim nie prave idealnym detstvom, mozno mojou komplikovanou osobnostou, alebo kombinaciou oboch. Uz ako 12 rocna som premyslala nad samovrazdou, ako 16 rocna som sa o nu pokusila. Z takych hluposti som uz vyrastla, mam 26 rokov, velmi vela veci som si uvedomila, mnoho sa naucila a zazila. Depresia ma vsak vzdy v kritickych obdobiach zivota neopusta, stoji pri mne ako verny pes, i ked vzdy akosi inak preoblecena. Akoby moj mozog hladal najsofistikovanejsie sposoby ako sam seba sabotovat. Ked som uz myslela, ze som odstranila vacsinu mojich blokov a filtrov, skrz ktore som videla svet nerealne (isty cas to bol obrovsky strach z ludi, inokedy paranoje, vnutorna sikana, selektivna percepcia, extremna vyhranenost nazorov, potom prilisna pasivita, a tak dalej az po silne uzkosti a dokonca zopar panickych atakov), zazila som dost silny pocit zalubenosti. Zalubila som sa do kamarata, co takto zprvu vyzera ako uplne normalna, dokonca priam velmi pozitivna vec, ktora sa ludom niekedy prihodi. Problem vsak bol v tom, ze to bolo v nespravnom case a zjavne aj do nespravneho cloveka. Este vacsi problem, moja 'laska' dosiahla vrcholy na vsetkych leveloch az sa to velmi silne podobalo drogovym tripom, ci osvieteniu. Musim povedat, ze hoci sme boli chvilu ako taky neoficialny par a mali sex, uplna vacsina mojich citov k nemu zostala platonicka. Ked som sa vtedy sklamala (cca pred 2 rokmi) a nejak som sa potichu s predstieranou hrdostou pozbierala a odisla od neho, moja depresia sa mi ukazala v jej doposial asi najhorsej podobe. Mesiace som nemohla ani poriadne jest, prvych 5 mesiacov som skoncila ako zobrak bez prace u rodinnych prislusnikov, neschopna vyliezst z postele, neschopna poriadnej hygieny a malokedy pocas dna ci noci sa mi podarilo prestat revat. Ked som sa osamostatnila a nasla si pracu a naucila sa, ako dosiahnut stabilny stav v nej (rano ma niekedy popadnu myslienky, ze nechcem vstavat, lebo bdenie je bolestive, ze sa na vsetko vykaslem), zaviazala som sa taxi sluzbe, ze ma taxikari z tej postele donutia, aby som tam skratka sla, staci mi len nasadnut a samozrejme zaplatit. Pre niekoho mozno luxus, pre mna nevyhnutnost, lebo ja som uz zostala uplne letargicka, otupena, nesustredena, nezodpovedna, az som si odporna. Akoby som prekonala poskodenie mozgu, uz sa neviem dokopat k nicomu, co ma bavi, nedokazem ani precitat knihu, pretoze po par minutach akoby 'vypnem' a iba vegetujem, a uz len zbieram posledne zvysky sebazachovy na nutne prezitie. V ramci toho sa snazim (aj ked zdaleka v tom dobra nie som) udrzovat pravidelne kontakty s ludmi, ktorym na mne uprimne zalezi, snazim sa aj vytvorit si idealne podmienky na akysi dlho ocakavany progres v mojom zivote, snazim sa byt organizovana a cielavedoma, cim priamo celim tej depresivnej osobe vnutri mna, s ktorou som vykopala vojnovu sekeru, ale ona ma zasahuje vzdy z najroznejsich uhlov. Raz spadam do drogovych zavislosti, inokedy do nebezpecnych sexualnych vztahov, potom zas do hypochondrickych deluzii. Nechcem nechcem nechcem brat lieky na depresiu, prosim. Trochu sa mi bridi aj navsteva nejakych terapeutov, lebo, povedzme si uprimne, keby si aj svoju pracu robili poctivo, ja som aj tak asi tazky oriesok. Obcas si vravim, ze ked som hlupa, nespolocenska, uz pomaly aj stara a odmietnuta, aspon by som si chcela pripisat kredit za statocnost, ked ma potom hned pochyti hanba, lebo si spomeniem, ze zbabelost je to jedine v com vynikam.
Ako sa vzchopit?
nemá ťa kto motivovať?
Nihilistka – no ved jasne, kazdemu vyhovuje nieco ine. Mozno mne staci menej komplikovane vysvetlenie zivota ku stastiu. Tych prvych troch autorov co si spomenula ani nepoznam :D Ale pozrela som si, vyzeraju zaujimavo, skusim ci nenajdem nejaku knihu od niektoreho z nich u nas v kniznici. A co sa tyka toho materializmu, pre mna je to prilis chladne a neosobne sustredit sa iba na vonkajsie fyzikalno, rozptylilo by ma to ale stale by som mala pocit ze nieco je v neporiadku, aj ked je to velmi fascinujuce a studovanim sveta by sa dalo stravit aj tisic rokov. Sice mozno take sustredenie navonok a na pozorovanie sveta a vesmiru cloveka posunie dalej od prilisneho zaoberania sa sebou a svojimi problemami? Myslis ze to by ti pomohlo? Rozmyslam, znie to celkom logicky. Asi to nejde inak nez skusit a uvidiet co to da? Hm, skoda ze ti neviem lepsie pomoct nez len hadat. A co sa tyka raznejsich nazorov ja mam taku srdcovku Wittgensteina momentalne, lebo u mna je zase problem s tym ako komunikujem s ludmi, ale tiez mi jedna strana jeho knihy da zabrat hodinu kym to vsetko pochopim.. Aha, tie stranky – tu su moje oblubene co citavam: brainpickings.org, highexistence.com, spiritscienceandmetaphysics.com, quora.com. Tak mozno tam najdes nieco co ta zaujme. A inak fakt drzim palce nech sa mas lepsie!
Karenina, ja som od zaciatku tusila, ze spomenies Tolleho. Tu knihu mam kdesi este stale niekde zapadnutu prachom na slovensku, ale citala som z nej asi len tretinu. Mne to vtedy doslo, ze v nej nie je nic, o com by uz davno pred nim neucil budhizmus. Proste mozno to niekomu ma co dat, mozno je to pre niekoho zrozumitelnejsie, ako vychodne filozofie, ale nemala som pocit, ze ja osobne tam precitam nieco nove. Ludia, ktori ma inspiruju su vskutku raznejsi, konkretnejsi, ako Christopher Hitchens, Noam Chomsky, Dawkins, Carl Jung a posledne som sa konecne dopracovala k Hawkingovi a tak som to myslela aj s tym materializmom. Nie akoze sustredit sa na veci, majetok, spolocensky status, ale rozsirit si vedomosti v oblasti fyziky, biologie. Nevnarat sa do vlastneho podvedomia, ale obratit sustredenost na vonkajsi fyzikalny svet s jasnymi zakonitostami. No ale tie clanky kludne mozes aj v anglictine, kedze, ako som pisala, uz dlho rokov som mimo EU, anglicky hovorim a pisem castejsie, nez po slovensky.
Nihilistka - spravne si to zhrnula :) s vynimkou: vobec netvrdim ze som na tom lepsie ako ty - som na tom lepsie ako ja spred par rokov. S tebou sa neporovnavam, neviem ako na tom naozaj si a ani by mi nepadlo ta nejako posudzovat vzhladom k sebe. Ani som sa nechystala odporucat konkretne knihy (mimochodom, u mna to nebolo tak ze precitam knihu a som spasena, preslo vela casu a bola som na novych miestach zazila nove veci sucasne takze sa to doplnalo) lebo si myslim ze je lepsie ked si clovek najde informacie sam a nie ze mu ich niekto naserviruje, taktiez moja pointa bola skor navrh na zmenu pristupu nie nejaky vzdelavaci kanal. Ale jasne, ak ti to pomoze, prva kniha takehoto typu co som vo svojom zivote precitala (mala som asi 17 ked som ju citala prvy krat, nepochopila odlozila po par kapitolach lebo ma to nudilo, potom som ju citala ako 19 rocna a bola o nieco zufalejsia najst hocijake riesenie, a vtedy som to zacala brat vazne a docitala do konca, ale trvalo mi to mesiace), vola sa Power of Now od Eckhardt Tolle, a zhodou okolnosti mi ju tiez niekto takto odporucil v online diskusii. Je to taky jednoduchy zaklad jasne a zrozumietelne vysvetleny. Na YT je tiez kopec videi a dokumentov, neviem ako si a tom s anglictinou ale urcite existuju aj preklady a titulky. Ak chces mozem ti poslat webstranky so zaujimavymi clankami (poznam len anglicke ale som si ista ze aj slovenske existuju). A predo mnou sa nemusis obhajovat, je uplne kludne mozne ze sa mylim alebo ze som nieco z toho co hovoris zle pochopila. Len by som bola rada kebyze sa netrapis zbytocne, vyzeras ze si fajn clovek tak naco premrhat potencial, to je vsetko.
Novy dvor, mylis sa vo vsetkych svojich rozsudkoch voci mne. Vobec ma to nebavi, to mi ver. Nadradena sa teda necitim, mam nejake nazory a pozeram sa na vela veci kriticky, ale vratane samej seba. A nie je pravda ani to, ze by som nevidela utrpenie okolia a nepomahala zlepsit to.
Karenina, ok, aby som to skratila, v podstate tvrdis, ze si na tom momentalne lepsie, nez ja, pretoze si zmenila svoje vzorce myslenia vdaka hlbsiemu pochopeniu alternativnych filozofii. Ja ti z toho nic neberiem, ani sa tu nechcem obhajovat ci prezentovat filozofiu svoju, pytala som si rady a z tvojich prispevkov sa akosi nemam coho chytit. Stale tu nevidim odporucenie na tu literaturu, o ktorej stale hovoris, ako ti pomohla.
je ti tak dobre , ze nevies co od dobroty , keby si bola postihnuta alebo mala ine vazne problemy tak by si sa az potom spamatala tebe tie tvoje stavy vlastne vyhovuju a prezentujes sa tu svojimi postojmi ako neviem ako vynimocna osobnost a ostatnych ludi beries s pohrdanim myslis si ze tvojim zivotom prjavujes styl ,tori je nad ostatnymi primitivnymi tupcami ...ale mylis tie najdolezitejsie veci su tak jednoduche
tebe tvoje stavy vyhovuje a krochkas si v nich ako hroch v blate
zacni sa obzerat okolo seba kto by potreboval od teba pomoc , nemysli stale na seba
Hm. Neviem co to presne pre teba znamena nekonvencne myslenie, asi zalezi aj od toho co je konvecne a neviem ako si na tom v porovnani s ostatnymi ludmi okolo teba, ale ja sa pri charakterizacii zameriavam na vysledky a nie na opis. A z toho co pises, z toho ako myslis a vyjadrujes sa a z toho ako zijes, to v mojich ociach v ziadnom pripade nie je vysledok hlbokeho chapania inych sposobov myslenia. Fakt nie. Neviem si predstavit ze clovek moze byt tak pohlteny vo svojich nazoroch a prezivani a zaroven mat zazite aj ine alternativy vysvetlovania existencie. Ale prosim neber to v zlom, ja som na tom casto velmi podobne, urcite nie som ziadny mudrc co si mysli ze to ma vyriesene. Materializmus, ak tym myslime vyhradne sustredenie sa na predmety, vlastnictvo, ekonomiku, vonkajsi svet atd., este nikomu koho poznam nepriniesol stastie. Ani ja nezatvaram oci pred svetovymi problemami, deje sa toho vela (aj dobreho aj zleho, a vo vela pripadoch ovela radikalnejsieho ako predosle dekady), som clenkou eko hnutia kde kazdy tyzden organizujeme akcie na podporu planety, niekedy protesty proti zapajaniu nasho mesta v priemysloch co skodia planete, zapajam sa do peticii a podobnych sposobov kde mozem zo svojej pozicie pomoct tomu comu verim, a predovsetkym snazim sa byt prikladom v tom ako zijem a pomahat ludom v mojom zivote a inspirovat ich. Nie som nijake pasivne spiritualne slniecko. No a spat k filozofii – je filozofia a filozofia (inak ja ani neviem presne co to slovo znamena :D). Mne trvalo dlho kym som bola schopna (=ochotna) vzit sa do myslienky bez toho aby tam bol ten odpor co som mala predtym (skepticizmus “to su nejaki podvodnici co chcu zbohatnut predajom zbytocnej knihy co kupuju len zufale naivky”, materializmus “prestante sa vrtat v sebe, filozofuju len ludia co nemaju nic uzitocne na praci”, pokrytectvo “vodu kaze vino pije.." aj ta arogancia co si opisala, nedovera “toto nemoze fungovat to by bolo prilis lahke” atd.). A znova opakujem ze sa riadim podla vysledkov – mna to zachranilo tam, kde ma materializmus a depresia a moje stare tradicne myslenie co ma mamka naucila tahalo ku dnu ako kotva. Nie je to logicke – zmenit uhol pohladu na to aby bol clovek schopny vidiet veci v inom svetle? Preklad – byt schopny vidiet dalej a v sirsej koncepcii ked sa pozeram na svetove problemy? Ako inak by bolo mozne ze vo svete ziju vysoko inteligentni, rozhladeni, aktivni a pritom chudobni ludia vedomi si ohrozenia a utrpenia vo svete (co vedia ovela viac ako ja) a zaroven ziju v mieri a stasti? Nie je to vec materializmu ani vonkajsej pozicie, a dostat sa tam je mrte narocne. Zmenit to ako reagujeme na svet. Mne to pomoze akceptovat a zmierit sa s realitou (takze uz sa netrapim), a svetu to pomoze tym ze mam zdravie a energiu prispiet svojimi schopnostami tomu aby sa trpelo o nieco menej. Pretoze ver mi ked som bola v depresii so starym myslenim nepomohla som ani svetu ani sebe, skor som vysavala energiu z mojho okolia, to bol otras. Podla mna by stalo za to porozmyslat nad tym, ale clovek k sebe musi byt uprimny. A vedlajsiu temu kde niekto medituje a cvici tibetanov som necitala, ani sa nechystam, ak je stastny tak asi nepotrebuje pomoct, tak naco do neho rypat.
motivaciu hladaj v sebe
Inak filozofia je subjekt, ktory podla mojich pozorovsni nerobi z ludi prave stastnych bezstarostnych zajacikov, ak nieco, tak skor naopak. Ak sa bavime o vychodnych filozofiach a takzvanej spiritualite, cely ten hype okoli toho mi skor pride nechutny a aj docela komercny. Vsak sa staci pozriet do vedlajsej temy, kde chlapik medituje, cvici pat tibetanov a este sa dal posledne pokrstit v krestanskom kostole. Akoby budhizmus neodmietal koncept boha ako prekazku k osvieteniu a krestansky boh nezakazoval praktiky z inych filozofii a nabozenstiev. Dalsi vtipny paradox je, ako su mnohi v preobleceni za duchovne nadradenych v skutocnosti lahostajni a arogantni voci svetu a okoliu, co je podla mna prave jeden z problemov ludstva. Nespravne vylozene ucenia a filozofie, pocit nadradenosti a lahostajnost.
Okrem ineho teda, hrozba nuklearnej vojny, znecistovanie atmosfery, nabozensky fanatizmus, konzum a kapitalizmus, su realne problemy, pred ktorymi len nezakryvam oci, ako ludia, ktori hltaju konspiracne teorie o ich neexistencii.
