už mi to je všetko jedno

necakamnist@gmail.com

takto mi je od 13 ,taku rodinu čo mam ja neprajem nikom,otec opilec vzdal to ešťe ked som mal 3,matka tiež pie ako rus a bere ine drogi , teraz som prišiel o pracu zatože som ochorel a lekarovi nemožem isť ,poisteni som ale nemam kartičku poistenca ,kamaratov mam ale len ked mam viplatu alebo niečo potrebujú odo mňa ,už ma to nebavi ,vždy si hovorim -uvidime čo bude zajtra - ale už ma to nezaujma zatože viem čo bude ,chodim po svete ako robot ,som bivali narkoman ale teraz som čisti a vela krat uvažujem vratit sa do toho , doma ma nechcu a komentare ako :nevjem na kereho boha si sem prišiel,bolo lepšie ked ta nebolo ,ti sem nepatriš,a tak dalej ...už ma tento život nebavi

mam56 - si to opäť pekne napísal :)

skade si ?? do roboty chodis ?? co ta zivote bavi... mas ruky nohy zdrave ?? ked uz ti je vsetko jedno napis mi na mail.. nieco s tym spravime

No, ono, keby sme mali sociálne dávky vo výške 700 eur ako v Rakúsku, tak by sa asi nikto nechcel vešať.
To je celá psychológia.
Len zarábať a čosi platiť je tiež na konár.

súhlasím s Emuškou, to, že píšeš je znak toho, že to ešte nechceš vzdať a "chytáš sa aj poslednej slamky"...a to je naozaj veľmi dobré, že si nabral odvahu o tom prehovoriť.

Ako dlho to už takto u seba máš?

Už to, že si sem napísal, svedčí o tom, že nie si nejaký nemožný, že sa snažíš dostať zo svojich problémov, že hľadáš pomoc, riešenie. Si rozumný, ale každý sa môže dostať do depresie, alebo do situácie, ktorá sa mu môže zdať neprekonateľná. Ale opakujem, všetko sa dá riešiť, len sa netreba vzdávať.

Ahoj, všetko sa môže zlepšiť, len sa neprenáhli. Hlavne nemysli na to, že by si si niečo urobil. Si zamestnaný? Ako to myslíš, že ani doma ťa nechcú? Máš nejakých kamarátov?