pre niekoho nula pre ostatných neviditelná

Názov Tvojej témy mi náhodou pripomenul anglický názov jednej novely, tuším originál nebol písaný po anglicky, ale v anglickom preklade názov znel: "The Solitude of Prime Numbers" (niečo ako samota prvočísel, aj keď matematicky vzaté nula nie je prvočíslo, ale to je teraz nepodstatné). Napísal ju autor menom Paolo Giordano.

Kedysi som na tom bola psychicky tiež podobne zle, s tým rozdielom že nemám rodičov alkoholikov (sú ale rozvedení a moja mama sa znovu vydala, ale ani nevlastný otec nie je alkoholik) a nemala som dlhy. Tiež som ale bola istý čas nezamestnaná a cítila som sa podobne hrozne. Podľa mňa potrebuješ nejaký externý podklad, podnet, ktorý Ťa nakopne k tomu znovu naštartovať (alebo zmeniť) svoj život a pomaly sa zbavovať týchto negatívnych kognitívnych vzorcov (ako napr. "som pre neho nula, hlúpy človek, ktorý nič v živote nedokázal", "človek tomu všetkénu začne veriť keď mu to niekto stále vyhadzue na oči. Aký je neschopný, nepotrebný", atď). Keď možno dostaneš nejaký vonkajší podnet prečo to tak nie je (napr. stretneš niekoho kto o Tebe bude rozmýšľať inak, pozitívne, alebo niekomu pomôžeš, atď) tak si o sebe možno naštartuješ aj lepšiu mienku.

Teraz ma napadol jeden príklad. Raz som videla v telke dokumentárny film o nejakých malých opiciach, ktoré žijú v spoločenstvách, spoločných tlupách. Medzi nimi bol aj jeden opičiak, ktorý mal nejaké zdravotné postihnutie, neviem už či mu chýbala noha alebo ruka alebo čo, každopádne to bolo niečo veľmi viditeľné a nenapraviteľné (v zmysle že to nebolo len dočasné postihnutie z ktorého by sa mohol vyliečiť). Keďže opice fungujú možno viacej na pudových a naučených vnemoch ako ľudia a tento opičiak bol vďaka svojmu zdravotnému postihnutiu "iný", tak sa ho ostatné opice stránili a bol vykázaný niekde na okraj tlupy. Medzi zvieratami si aj samice väčšinou vyhľadávajú najlepšieho a najsilnejšieho samca, ktorý by prípadnému budúcemu potomstvu mohol predať dobré gény, ktoré by lepšie zaručili prežitie potomstva a pokračovanie rodu; takže tento opičiak nemohol ani očakávať, že niekedy sa o neho nejaká bude zaujímať a priateliť. Opice chodili každú noc spávať na veľký strom (pretože taký majú zvyk) a postihnutý opičiak dostal vždy najhoršie miesto na jednom z najnižších konárov, ktoré bolo samozrejme najmänej bezpečné pred predátormi. Tím ľudí ktorý tento prírodopisný dokumentárny seriál natáčal ich sledoval dlhší čas a po istom čase sa ale prekvapivo stalo, že sa našla samička, ktorej sa tento postihnutý opičiak vykázaný na okraj tlupy asi páčil (možno práve preto že bol iný) a začala sa o neho zaujímať, tráviť s ním spoločnosť, a postihnutý opičiak možno po prvý po dlhom čase (ak nie rovno po prvý krát v živote) mal možnosť poznať ten príjemný pocit, akým to je keď mu spoločníčka z tlupy prejaví priateľstvo tým, že mu povyberá blchy z kožúška. (No je to napísané možno trochu kostrbato, ale snáď vieš čo myslím). Reči o tom že sa ľutuješ a podobne si nevšímaj, to môžu písať ľudia čo to nechápu a v tomto kontexte a situácii Ti ani veľa nepomôžu. Sú tu aj iní prispievatelia, čo sa Ti snažia (a myslím že v dobrom) poradiť. Tak hlavu hore a veľa šťastia do budúcnosti a snaž sa vziať si tie niektoré pozitívne rady k srdcu. Budem Ti držať palce aby to s Tebou dopadlo rovnako dobre ako s tým opičiakom :-)))))

Vanesa tebe nie je pomoci,ty si nechces nechat pomoct, rozpravas stale o tom istom, a vidiet ze si uplne odignorovala, co sme ti tu pisali.
Tebe srdce bije len pre toho jedneho??? No pekne,v tom pripade si strateny pripad, lebo srdce ti ma byt pre teba samu, dovod na usmievanie mas byt ty sama a az potom nieco ine. Ty mas byt ta najdôležitejšia v tvojom zivote, laska k tebe a az potom k niekomu inemu. A nie zobrat o lasku toho druheho. Preco sa tak ponizovat? Robi ti to dobre? Lebo ak nie uz by si sa davno pozviechala a zacala nieco so sebou robit. Takto davas moc nad svojim zivotom niekomu inému a taky clovek sa nemoze cudovat,ze sa ma zle a citi sa bezmocny. Sama si odovzdala moc nad svojim zivotom a stastim niekomu kto na teba este navyše aj kasle. tak sa necuduj ze zijes to co zijes

ja som žila kym som mala pre koho a pre čo...a teraz? jediny dôvod môjho usmevu je jeho úsmev a ten vidim čoraz menej...lebo on nežije pre mňa...tak veľmi ma mrzi že som mu nedokazala dať to po čom túžil, že som nedokázala byť takou aku si vysnival...davam mu najavo že som pri ňom no on ma od seba odstrkuje..keby mi videl do hlavy na čo myslim keď sa na neho pozerám, keď sa ho dotýkam, keď spí a ja sa na neho pozerám, keď ho zakrývam aby mu nebola zima...ale on...nemiluje ma...na otázku či ma má rad nevedel odpovedať...on bol mojim svetlom...a to svetlo sa pomaly stráca a ja vidim len tmu...čiernu tmu ktorá nemá koniec...

mozem ta ubezpecit ze nie si sama co ma takyto problem, ze sa citis nepotrebna ale ide o to aby si zacala bojovat zit uzivat si zivot

možno vám to pride tak že sa lutujem...ja len...nemam chuť na nič...smiat sa...keď viete že vaša snaha nestoji za nič...keď ju nikto nevidi nemate chut pokracovat...ked viete ze hovorite pravdu a nikto vam neveri...ked vam stale niekto nieco vycita a vyhadzuje na oci...snazite sa hovorit si ze vsetko bude ok...ze nie ste este na poslednej kolaji...ale vsetci vas na tu kolaj tlacia...mam pocuvat svoje srdce? moje srdce aj tak stale bije len pre jedneho cloveka na svete...

lenze my by sme ju nemali lutovat mali by sme jej dodat silu :)

Prežívam zo dňa na deň...žiadna radosť, žiadne svetlo v živote...ďakujem za rady a názory.

ahoj Vaneska! presne ako keby som to ja písala pred rokmi sa mi tiež stala strašná situácia len s manželom . Podviedol ma , obral o peniaze ktoré som už nikdy neuvidela a zmizol s druhou ženou. Ja som v tom strese potratila naše dieťa ktoré som čakala a skončila na antidepresívach. Bolo to peklo nechcela som jesť,žiť,vyjst z izby proste nič. Tento stav trval strašne dlho až jedného dňa prišlo také osvietenie že čo sa stalo doteraz už neodvrátim ale ja musím žiť a bojovať pretože to pekné ešte naozaj na svete existuje. Začiatky boli peklo musela som mať dve práce aby som splatila za neho dlhy a opravila problémy ktoré porobil ale podarilo sa mi to a potom prišlo konečne šťastné obdobie. Dnes mám partnera s ktorým som naozaj šťastná máme maličkú dcérku a vedieme obyčajný pekný rodinný život. Neviem prečo sa mi stalo s ex manželom to čo sa mi stalo ale vtedy som si uvedomila že som strašne silná žena ktorá zvládne viac ako si myslí. Strašne mi vtedy pomohla moja viera v boha a denne mi dodávala silu. Ked som opravila čo sa dalo splatila dlhy uvedomila som si že musí existovať vyššia moc . Bez nej by som to nezvládla. Tak ti držím palce aby si sa nebála dať svoj život doporiadku je milion ľudí ktorý denne bojujú o prežitie a nevzdávajú sa :) tak sa neboj ani ty!

ahoj vaneska pozri na svete je strašne veľa ľudí a nikto z nich nemôže mať všetko. Ludí ako ty je neúrekom niesi v tom sama. Ja mám tiež taký život že koniec niekto by sa zbláznil ale mňa práve moja situácia poháňa. Ked som mala 10 rokov vykašlal sa na nás otec odišiel zo dňa na deň preč a odvtedy na nás nedal ani korunu ani teraz v 25tke o ňom nič neviem kde je čo je či žije proste total ingor. Moja mama je tiež chorá a sme len same dve. Napriek tomu že som začínala od nuly a vypracovávala sa v zamestnaní dá sa povedať že som teraz ako tak spokojná . Aj mamina pracuje a snaží sa. Len najhoršie je v takej situácií sa ľutovať a nebojovať. To človeka úplne položí. V prvom rade ak ti môžem poradiť nájdi si prácu na tpp. Začni splácať svoje dlžoby a pomaličky postupne sa vypracuješ. Čo sa tvojho frajera týka môj názor je že tvoju situáciu len zhoršuje a lepšie by ti bolo bez neho ked je na teba taký sprostý. Aj ja som si prežila rozchody ale neľutujem som rada že skončilo niečo čo by aj tak nefungovalo chvíľu si síce človek poplače ale neskôr si uvedomí že spravil dobre. Držím ti palce hlavne sa neľutuj ale zabojuj je kopa ľudí ktorý z nuly spravili niečo a mali to tažké! Aj v mojom okolí poznám xy prípadov . Život nieje ľahký ale stojí zato :)

Blueberry
Tak tu mi pripomonas mamu ktora si presla zlym a dodnes je tvrda...Mne nikto nepomohol a az swm som to dotiahla.Keby som plakala v kute,dodnes by sme nemali nic.To su jej slova.Ju zas zivot naucil byt tvrda a nikoho ani seba nelutovat.Pritom je to uzasna zena.