Dobrý deň, som unavená, zničená, sklamaná. Sama zo seba, zo života, z rodičov. Nemám v podstate nikoho. Mama a otec sú alkoholici..doma ma nikto nechce, ako by som domov ani nemala. Moja jediná nádej na lepšiu budúcnosť je preč. Môj priateľ ma už nemiluje, nenávidí ma. Som pre neho nula, hlúpy človek, ktorý nič v živote nedokázal. Tak veľmi to bolí od človeka, za ktorého by som dala život. Keď sa ho spýtam prečo je ao mnou, povie buď že je to zo zvyku, alebo ma má len na sex. Ako by to nestačilo, zdravie mi neslúži, mám dlhy. Pýtam sa sama seba, či je lepšie umrieť pre niekoho, alebo žiť pre nič...bohužiaľ, neviem si povedať ani jeden dôvod, ani jednu vec pre ktorú by som mala žiť. Stratila ssom zmysel, nemám nikoho ani nikomu nepatrím. Plačem aby ma nikto nevidel. Vlastne, aj tak to bolo vždy každému jedno. Každý si želá byť zdravý
U mňa je to naopak. Modlím sa, aby som bola chorá, aby mi niečo pomohlo z tohto sveta. Z tohto sveta plného zlých ludí...nemám nikoho komu by som sa zdôverila...vlastne...po pravde prestávam mať rada ľudí, ich prítomnosť, ich otázky, pohlady...radšej som sama...sama so sebou a mojimy myšlienkami..bez peňazí, bez lásky, s dlhmi, bez podpodpory ľudí, ktorí by ma mali chrániť a ľúbiť. Neviem ako ďalej cítim sa sama. Aj keď priateľa milujem trpim. Vždy si poviem, že radšej trpieť ako byť bez neho. Človek robí v živote chyby, veď kto nie...ľutujem všetko čo som v živote nespravila a chcela som, čo som nepovedala a mala som, čo som spravila a nechcela som. Mám pocit že sem nepatrím, cítim sa vyrovnaná. Človek tomu všetkénu začne veriť keď mu to niekto stále vyhadzue na oči. Aký je neschopný, nepotrebný. Mám to skúšať? Ako si mám nájsť zmysel života. Dá sa to? Zachrániť sa.
pre niekoho nula pre ostatných neviditelná
Inac ja by som bola rada keby nam zakladatelka temy nieoc k tomu povedala,nejaku odozvu, lebo svoj cas povazujem za vzacny (co by mal kazdy robit samozrejme) a pisat si tu len tak sama so sebou nemusim :)
Posledna vec, zivot nam dava vela moznosti,robit nieco lepsie,ale niekto musi padnut az na to dno aby sa pozviechal... no vzdy mame na vyber. Zakladatelka temy sa tam neocitla len tak z nicoho. Predpokladam. Verim ze ked sa rozhodne zmenit to, tak jej to pojde. Prve je rozhodnutie v hlave
..lutost urcite nie
moje slova:
Pretoze clovek ma v zivote presne to, co si v nom necha. A ty, kym sa nezobudis, budes vkuse iba handra pre druhych. Ako mozes chciet nieco ine od zivota, ked ty robis pre to nic. Aj lasku a stastie si treba zasluzit. Treba konecne narovnat chrbat.
Ak bude rovnako rozmyslat cely zivot, nikdy sa na nom nic nezmeni. Nikto iny jej situaciu za nu nevyriesi. A s tym sebalutostnym pristupom to nedokaze nikdy. Realita je aktualne taka, aka je. Ale sebalutostou ani nic ine mat nebude.
A nelutujem ju asi preto, lebo mam v zivote za sebou svoje a prave preto viem, co potrebuje.
Inac Vanessa55, byt na dne moze byt prave perfektnym vychodiskovym bodom pre zmenu a uvedomenie si toho co clovek chce. Mnoho ludi prave tam musi klesnut,aby konecne konalo a prevzalo zodpovednost za svoj zivot. Takze to vezmi ako výzvu. :) ty to dokazes. Nepisem to pen ako blabol,ja som presvedcena, ze vsetci mozeme sa dostat tam kam chceme,ak to chceme. To ostatne su len vyhovorky. Nie preco nemozes, ale opakuj si preco to chces.
Messje, pisem to rovnako, len asi tvrdsie, no vyznam to ma mat rovnaky.
blueberry
nemate spolocne nic...ty to dievca nelutujes absolutne,tvoje reakcie ju priam akoby bol v tebe hnus z toho co zakladatelka napisala
kym ja88 (ak som poplietla nick,tak sa omluvam),sa snazi to dievca aspon na nohy postavit.Hore dievca,postav sa a nefnukaj,takto nic nedocielis.Ano,aj to je sposob...
ja888 - nebudes ty moje druhe ja? Vidim to rovnako, ako to pises ty. Ak by som reagovala, napisala by som to iste, takze uz ani nemusim.
Messje, chces tym povedat, ze rady, ktore tu dostava nie su nakopnutim? A co nim teda je? Ja jej neviem presnejsie pomoct, cez forum. AKo sa da cez forum nakopnut?
Kazdy sme si nieco zazili, malokto ma dokonale detstvo, nemusi to ale hned byt alkoholizmus alebo tyranie rodicmi, aby som bola kompetentna poradit. Vcitit sa povazujem za zbytocne, lepsie povedane, vcitovat sa dlhsie ako na par sekund, lebo tym nic nevyriesim, len ju podporim v jej sebalutosti. Ja jej prave chcem ukazat, ze je silnym clovekom (ja ju takym vidim) a len ona sama o tom rozhoduje, ci silu prejavi a pozviecha sa, alebo nie. Ja ju vidim ako mne rovnocenneho cloveka, nie chuderu, ale ako cloveka co ma silu prepnut svojim myslenim na iny kanal - inu tvorbu reality.
Ano, nase detstvo, to ako sa k nam rodicia a neskor spolocnost ako skola atd spravali formuje to ako sa vnimame, ako vnimame nas zivot. ALe to neznamena, ze sme bezmocni a vydani tomu napospas, ano niekto sa tak rozhodne a niekto sa tomu postavi a povie si, ze chce zit zivot, na ktory ma narok, a zacne burat tie obmedzujuce a skodlive presvedcenia, ktore nabral v detstve od rodiny.
existuje mudry vyrok, nemam cas ho hladat, tak len parafrazujem, tusim to povedal Einstein, Dalajlama alebo niekto taky duchovnejsi: v dospelosti sa musime odnaucit to co sme sa naucili v detstve, aby sme mohli byt sami sebou.
je to neustala praca na sebe, teda ak clovek chce nieco vo svojom zivote zmenit.
Neviem blueberry a ani ta nesudim
Vzdy sa snazim na chvilku obut do topanok cloveka,ktory v tych topankach chodi cely zivot.Az potom pisem.Nic viac...
Nevies o mne nic, Messje.
