Ahojte, pred viac ako 8-rokmi som si urobila vodicak a odvtedy som absolutne nesoferovala. Mojim hlavnym problemom je strach. Bojim sa sadnut si za ten volant a odsoferovat to auto, aj napriek tomu zeby ma soferovanie strasne bavilo kedze som technicky typ. Strasne velakrat som si povedala ze uz musim tento rok zacat, vsak to zvladol kazdy, a rok za rokom uteka a ja nic. Neviem ako prekonat tu bojazlivost, ten strach a sadnut za volant. Velakrat sa pristihnem ako v mysli soferujem. Akoby som mala zacat? Rozmyslala som nad kondicnymi jazdami, kolko asi priblizne by som ich mala absolvovat aby som sa do toho dostala? A po kondicnych jazdach sadnut hned sama a soferovat? Nemam ist ani s kym na nejake precvicenie, frajera nemam a oco by bol len nervozny a krical po mne co by ma iba odradilo. Dakujem za vase dotazy
Vodicak - bojim sa soferovat
Filip TT, aké sú tvoje skúsenosti? Incest v rodine?
Lasica ma mozno svoje zivotne skusenosti, ja mam ine. ;)
Radšej si za ten volant ani nesadaj. Bolo by iba otázkou času, kedy by si pri svojej neschopnosti havarovala a niekomu ublížila.
Netreba zacinat s velkymi ocami. Treba postupovat po malych krokoch. Najprv skusaj rozjazdy vecer na nejakom velkom parkovisku, kde ta dovezie otec, alebo priatel. Ked uz budes mat istotu v rozbiehani a brzdeni, jazdi jednu a tu istu trasu, ktoru dobre poznas a nie je tam velka premavka a nie je prilis dlha. Proste pri ktorej nebudes mat hned od zaciatku paniku, ale budes mat pocit, ze to by som mohla zvladnut.
Potom mozes pridavat dalsie ZNAME trasy. Zo zaciatku je dolezite aby si chodila len to co poznas, aby si nebola vystresovana.
Dobre je, ked sedi vedla teba niekto komu doverujes - niekto na koho si spolahnuta, ze ta upozorni keby si nieco prehliadla. Niekto, kto ti doda psychicku podporu. Mozno prve jazdy skoncia aj placom zo stresu. S tym sa nenechaj odradit. O par dni, ked sa z toho spamatas skusaj znova.
Poznam toto dobre, lebo som to prezil s manzelkou :)
Naopak moj ocino je velmi velky kludas a pohodak len ked pride na auto tak priblizne ako kazdy chlap si neda to toho kecat a ked nie je po nom alebo sa nerobi ako ma tak vie hundrat a znervoznovat.
Co sa tyka mojho strachu, ja som tak prirodzene bojazlivy clovek od prirody, pred vsetkym mam respekt a soferovanie je dosttake ze co ked niekomu ublizim. Navyse teraz je moja situacia taka zeby sa uz aj patrilo chodit do prace autom, ano chodia aj autobusy ale autom je to pohodlnejsie. Uz aj sama to chcem. A vtedy si panom svojho casu ty. Uz my aj nasi nechali to stare auto co sme mali pred kupovanik noveho a ja nie a nie soferovat
Jej otec je nervák čo kričí na ľudí. To má z toho.
analyzuj ten strach. preco existuje? z coho prameni? coho presne sa bojis? co je dnes ine nez bolo pred 8 rokmi?
medzitym by som navrhol sobotu rano a nejaku odlahlu okresnu alebo polnu cestu. musis najst niekoho, kto ta tam zavezie a necha ta skusat si auto. soferovanie sa nezabuda. zabudaju sa predpisy a znacky. ale najprv, podla mna, potrebujes lepsie pochopit ten strach a zistit co je jeho pricinou.
