s priatelom sme vo vztahu viac ako 18 rokov, obaja sme 20 rokov rozvedeni, obaja mame dcery, dnes ukoncuju vs. nikdy sme nebyvali spolu, nezobrali sme sa, lebo priatel nechcel mat rodinu spolu s mojou dcerou, ktora mu akoby prekazala,s ktorou dodnes byvam, jej bio otec zije v zahranici, nic o nom nevieme. S priatelom sme si spolu pred par rokmi kupili byt, v ktorom on byva, ja tam len chodievam za nim, a planovali sme, ze sa zoberieme, az deti odrastu, a tam budeme spolu byvat. stale vsak som doma s dcerou, ktora studuje, a aj ked je dospela, este nie je zrela, je rada doma, ma rada domacu pohodu so mnou.
posledne roky priatel na mna tlaci, aby sme uz zacali spolu byvat, kedze decka su uz dospele, a prekazky uz nemame. ja casto chodim ku nemu, on tam byva sam, on ku mne nechodi, vraj preto, lebo je pre neho zatazou sa tlacit v malom priestore, kde je aj dalsia dospela osoba, kde kazdy potrebuje svoje sukromie Posledne mesiace dost casto chodi za priatelom do nasho bytu na viac dni jeho dcera, a ja vtedy za nim nechcem ist, mam vycitky, ze mam vytvarat domacu pohodu s jeho dcerou, a moju nechavam samu doma. Moja dcera tam nechodi, nechce, neciti sa u neho dobre. Jeho dcera je fajn dievca, celkom som si ju oblubila, ale odmietam jej davat to, co cele roky odmietal dat partner mojej dcere. priatel sa na mna uraza a speje to k rozchodu. aj teraz, idu sviatky, odmietam ist za priatelom, ked je s nim v nasom byte jeho dospela dcera, ktora je fajn, vari, upratuje, s otcom spolu nakupia vsetko na sviatky, je mila, usmievava, citi sa v nasom byte viac doma, ako ja, ja sa tam citim ako navstevnik, a nechcem byt sucastou jeho rodiny, a moju dceru nechat cez sviazky samu. neviem, ako mam zmenit moje pocity, moj postoj, ale ak nic nezmenim, nas vztah sa rozpadne
vztah rozvedenych s dospelymi detmi
Mesačný princ, mylis sa, ja som od neho nikdy nemala ziadne peniaze, naopak, do kupy bytu som vlozila 50% mojich penazi, ktore teraz nemam, o ktore som ukratila moju dceru, on mi pomahal inac, napriklad mi pomohol vymalovat moj byt, pripadne zabezpecit opravu mojho auta, ale je pravda, ze vela toho nebolo, ja som ho skor vnimala, ako blizkeho cloveka, ked som si potrebovala oddychnut a potrebovala som citit, ze niekomu aj na mne zalezi
to je tak ak niekto uprednostní peniaze :D A stále sa mi to v každej téme potvrdzuje, že ženy zaujímajú na mužoch úplne iné hodnoty ako láska či to aby bol ten človek dobrý.
Hlavne aby mal peniaze. A je tu takých tém veľmi veľa. Viem, že sa opakujem ale buď ženy žijú s alkoholikmi, gamblermi, násilníkmi alebo s takými, ktorí majú ženu na saláme....
Nesťažujte sa potom a nechoďte si po radu čo robiť.
Táto téma je jasným príkladom
bože to si zaslúžiš medailu, že si 18 rokov vydržala s takým chlapom, ja by som nevydržala ani minútu
čo je to za správanie, že nechodí ku vám, lebo mu prekáža tvoja dcéra? a v spoločnom byte si vytvárať "rodinný domov" s vlastnou dcérou a Tvoju dcéru nechať vedľa?
kopnúť ho do riti, hanba
Messje, mas pavdu, pokaslala som to, vies, vtedy davno nebol internet, nemala som sa komu zdoverit, rodicov tu nemam, a ludia v okoli mali postoje take, ze kazdy chlap potrebuje cas, hlavne, ze je pracovity, nepije, nefajci, nebeha za inymi a nehra automaty a ze nemozem cakat od chlapa lasku k cudziemu dietatu. On to nevravel takto otvorene, nebolo to cierno biele, on tieto jeho postoje skryval, bol pracovne vytazeny, potom velmi unaveny, potom mal kopec inych povinnosti, a jeho angazovanie sa v dennych aktivitach spojenych s dietatom neboli ziadne, lebo tu nebol. ale stale som citila, ze to nie je v poriadku, preto som zila sama, a dnes neviem ako dalej. deti su uz velke, pomalicky uplne dozreju, my sme zostarli, a ja neviem, ci mam zacat onedlho zit s nim, pripadne sa vziat, alebo to uplne ukoncit.
tak sa ta teda opytam,,,naco ti bol cele tie roky taky chlap,ktory nikdy v dolezitych okamzikoch pri tebe nestal.Boze,len nech to nie je sex,lebo inak to nevidim.Ale ani to nejak nepochopim,oddat sa niekomu,kto nestoji pri mne v case radosti.Proste odignoruje.Necudujem sa dcere,ze nechce.Ani ja by som nechcela.Vies,aby si kvoli nemu raz nestratila s dcerou vztah.Najde si muza,ktory ju bude lubit a odcudzi sa ti pre to vsetko.Asi si necakala taketo reakcie,ale ozaj mi ta je luto.Viac teda dcery.Mama mala roky vztah a dcera ani raz nepocitila pohladkanie od akoby otca.
Skus sa opytat preco si to tolko vydrzala.Pochopim jedine financie.Ja ta naozaj nechcem sudit a ani to nerobim.Omluvam sa ak to tak znie,ale proste mi to nejak moj mozog nechce prijat.
Vsetky oslavy, narodeniny, sviatky, skolske venceky, maturity, vsetko bolo bez neho, iba ja s dcerou, v sucasnosti on vravi, ze vsak nech pride aj moja dcera k nam do bytu, ale uz je neskoro, ona sa tam neciti doma ja za nim chodievam viackrat do tyzdna, kedze dcera je uz starsia, ale nie je este osamostatnena,
a co oslavy narodenin,skusky,statnice,ked raz pridu zasnuby,svatba,narodenie vnucata,,,to vsetko budes zdielat a radovat sa z toho sama?Budes byvat s nim a dcera nebude chciet chodit,alebo raz bude potrebovat ona pomoct s vnucatom,on ti povie nie?Ja neviem.V kazdom pripade,mas u mna velky obdiv,ze si to dokazala tak dlho.
Vtedy som mala co robit, aby som vsetko utiahla, nemala som ziadne vztahy s inymi muzmi, venovala som sa dcere a praci, a ten moj priatel mi bol nejak stale nablizku, aj ked nikdy nie s dcerou, a tak sme ostali dodnes spolu, a dnes by chcel, aby sme konecne zacali normalne spolu zit, a preto zacali problemy, lebo zacal na mna tlacit
nechapem, co je to za bezcitneho cloveka, ked ma este aj on sam dieta, ze to tvoje odmietal este ked bola aj taka malinka. zaraza ma, ze toto vyustilo v problem az po 18tich rokoch.
Preto som ostala byvat sama, on otvorene nepovedal, ze ju nechce, ale jeho konanie bolo jasne, a nejak sme boli stale spolu, kupili sme velky byt, v tom case som verila, ze pre vsetkych, ale jeho postoje ma prescedcili, co sme si potom uz aj spolocne povedali, ze to bude uz iba pre nas dvoch, bolo mi to uz aj jedno, vedela som, ze kym dcera sa neosamostatni, budem s nou
