s priatelom sme vo vztahu viac ako 18 rokov, obaja sme 20 rokov rozvedeni, obaja mame dcery, dnes ukoncuju vs. nikdy sme nebyvali spolu, nezobrali sme sa, lebo priatel nechcel mat rodinu spolu s mojou dcerou, ktora mu akoby prekazala,s ktorou dodnes byvam, jej bio otec zije v zahranici, nic o nom nevieme. S priatelom sme si spolu pred par rokmi kupili byt, v ktorom on byva, ja tam len chodievam za nim, a planovali sme, ze sa zoberieme, az deti odrastu, a tam budeme spolu byvat. stale vsak som doma s dcerou, ktora studuje, a aj ked je dospela, este nie je zrela, je rada doma, ma rada domacu pohodu so mnou.
posledne roky priatel na mna tlaci, aby sme uz zacali spolu byvat, kedze decka su uz dospele, a prekazky uz nemame. ja casto chodim ku nemu, on tam byva sam, on ku mne nechodi, vraj preto, lebo je pre neho zatazou sa tlacit v malom priestore, kde je aj dalsia dospela osoba, kde kazdy potrebuje svoje sukromie Posledne mesiace dost casto chodi za priatelom do nasho bytu na viac dni jeho dcera, a ja vtedy za nim nechcem ist, mam vycitky, ze mam vytvarat domacu pohodu s jeho dcerou, a moju nechavam samu doma. Moja dcera tam nechodi, nechce, neciti sa u neho dobre. Jeho dcera je fajn dievca, celkom som si ju oblubila, ale odmietam jej davat to, co cele roky odmietal dat partner mojej dcere. priatel sa na mna uraza a speje to k rozchodu. aj teraz, idu sviatky, odmietam ist za priatelom, ked je s nim v nasom byte jeho dospela dcera, ktora je fajn, vari, upratuje, s otcom spolu nakupia vsetko na sviatky, je mila, usmievava, citi sa v nasom byte viac doma, ako ja, ja sa tam citim ako navstevnik, a nechcem byt sucastou jeho rodiny, a moju dceru nechat cez sviazky samu. neviem, ako mam zmenit moje pocity, moj postoj, ale ak nic nezmenim, nas vztah sa rozpadne
vztah rozvedenych s dospelymi detmi
vies,aj ja mam dieta a zijem s priatelom,ale on keby neprijal moje dieta,tak neni sanca na zivot s nim.Moje dieta je moj zivot,moja buducnost,moja minulost.kto neakceptuje a neprijme moje dieta,tak nema priestor v mojom zivote.Ona bola este malinka a on ti narovinu povedal,ze nie...To je velmi smutne.Ty ale s jeho dcerou vychadzas,pekne o nej rozpravas...To je velmi smutne.Ani neviem co by som ti na to povedala...No,,,musis si vybrat.Ale od dcery,ked su sviatky by som ja neodisla,keby som vedela,ze bude sama.
On ju nechcel, odmietal s nou nadviazat akykolvek vztah, od malicka, to nevedela vtedy este ani hovorit, tak som to respektovala a zila som s nou sama, nemaju ziadny problem medzi sebou, ale nemaju ani ziadny vztah, vedia, ze existuju, ale nestretavaju sa, nemaju si co povedat,
vies aspon dovod,preco si ti dvaja,teda tvoja dcera a priatel tak nerozumeju?
Rozumiem ti,ze to tak citis,aj mne by to bolo luto,len podla mna by bolo najlepsie vyriesit problem medzi tymi dvomi.Co sa tam stalo?Ved dcera musela byt malinka,ked ste sa poznali.
