Piatok večer, som unaveny po celom týždni.
No to neni moc môj problem, chodim do práce snážim sa robiť veci najlepšie ako viem, no necitim odozvú, skôr sa cítim podcennovaní a využivaný a bez žiadneho rešpektu.
V osobnom živote som samotár, mám 23 r. nemám žiadných priatelov, nikdy som nemal dievča.. panic. Na strednej som bol šikanovaný a to na mne zanechalo stopu, chcem zabudnúť no každým dňom ma to viac a viac dobieha, ničí ma to... Niekedy ma známy zavolaju von, no poviem že nie, (len tak pre predstavu : Predstavte si že ste dlhodobo sam doma a po čase Vás to začne ňičiť - zlý pocit; No ak ste medzi ľudmi a tam sa citíte sami aj krátkodobo, ako kôl v plote tak ten pocit je ešte horší.. )
Nechcem tu rady, chcel som sa len vypísať alebo ja neviem. Cez internet to je podľa mňa oničom, fyzický myslím že je to lepšie len niet komu a ak skôr mi to príde ako stráta času. Veď každý ma svoje próblemy a musí snimi bojovať a každého skôr zaujima svoje "JA" a problemy druhých nikoho nezaujimajú (neviem).
Chcel by som si nájsť dievča, len mám strach že mi ubliži a nechcem už znova trpieť ako na strednej...
Citim sa zbytočný, menejcenný a vo vnútri mŕtvy..
Sam
Ahoj, mám podobnú skúsenosť. Ja som tiež na škole bola iná, mala som rada učenie, bola som škaredá, a spolužiaci ma nemali radi. Stále sa mi posmievali, hádzali mi do vlasov žuvačky, ničili mi veci, raz ma sotili zo schodov. Vtedy mi strašne pomohli knižky, lebo ja som vždy rada čítala, a aby som unikla z reálneho sveta, začala som viac prežívať príbehy hrdinov z kníh, dokonca pred spaním som si predstavovala, že v tej knihe žijem. Ostalo mi to doteraz, preto si ľudia o mne stále myslia, že som čudná, že nežijem v realite, a ono je to do istej miery aj pravda. Ale som teraz na vysokej a na moje prekvapenie, dospelí ľudia sú iní ako deti, lebo moji súčasní spolužiaci ma prijali v pohode a to mi dosť nakoplo sebavedomie, konečne som sa vďaka ich akceptovaniu naučila vážiť si samu seba.
tebe by som možno odporučila nájsť si dajaký koníček, robiť niečo, čo by ťa bavilo, lebo taká činnosť ti veľmi psychicky pomôže. Ak ešte nevieš, čo ťa baví, vyskúšaj rôzne veci, veď žijeme len raz, treba skúsiť všetko. A dievčat sa báť nemusíš, síce je jasné, že nie každý vzťah končí rozprávkovo, ale ak sa budeš báť toho sklamania, nikdy nič pekné nezažiješ. Ako sa vraví, je lepšie kvôli láske trpieť, ako ju nikdy nezažiť. :)
Mam56 dufam, ze ta teraz nezmazu ako mavaju vo zvyku) Si mudro napisal)
A k tomu tvojmu "Len keď sa človek naučí byť šťastný sám so sebou, tak až vtedy začne žiť a všetci sa na vás budú pozerať s obdivom." len tolko chcem, ze je to tak jak pises a plati to. No neraz moze vzniknut z tohto aj to riziko, ze si ludia pri ziskani tohto stupna vyvoja poznania uspokojenia stastia a dosiahnuteho levelu mozu povedat: "a naco su mi vlastne vztahy"?))) A ostanu radsej single
Nazdarek hell in me
V skratke:
Co je to, v com vidis zmysel.
Co je to, co chces cez den robit?
ak si uz nespominas co mas rad, opi sa a poznaj sam seba ;_)
je to radost ktoru prekryvame svojimi argumentami ... lenze radost je premenliva :D dakedy nas robi stastnymi ked pomáhame druhym, dakedy ked pomáhame sebe, dakedy ked oddychujeme
ja tiez neviem co ta spravi stastnym :D ani co mna :D ani co pride o sekundu :D
to stastie je dolezite podla mna citit v pritomnosti, zit život :_) ked prestaneme mat zaujiem o zivot, vzdialime sa od zivota ....... aaa potom ked ho citime sa musíme k nemu znovu vratit podla mna :D
riesenie na tvoj problem je: ziadne riesenie neexistuje .. pretoze ziaden problem neexistuje tiez ... co teda? radovat sa :D
ked sa pytame co nas teši, tym vlastne len pochybujeme o radosti :D napríklad ked citim ze ooo dnes je sobota, chcem vybehnut von ... a potom poviem argumenty erghzzzz .... ked odmietnem stastie, tak prosto v mojom zivote neni :D :D
drzim palce a vela stastia ti prajem joy in me :_)
podľa toho čo píšeš sa vidí že ťa na škole šikanovali viac dievčatá ako chlapci. A nieje dobrý tvoj postoj že odmietaš pozvania von od známych. Vidieť že ťa šikanovanie poznačilo na duši a kontaktu s ľuďmi sa vyhýbaš ako sa dá čo nieje dobré lebo takto sa z toho nedostaneš. Plačeš že si sám ale ak ťa niekto volá von tak odmietaš. Je to začarovaný kruh a ty musíš urobiť prvý krok ako sa z toho kruhu dostať konečne von. Si už dospelý, nie školák a tak pochop že už nikto nemá právo ťa šikanovať lebo tvoj život je v tvojích rukách a nie nejakého zasraného zakomplexovaného spolužiaka či spolužiačky ktorá si svoje mindráky ako komplexy riešila tvojím šikanovaním.
Som na tom rovnako, az na to ze mam 24 rokov. Tiez mam pocit ze som v praci skor naobtiaz... v podstate sa mi tam ani moc nedari, robim same chyby aj ked sa z celych sil snazim ich nerobit... ale takto sa uzatvarat nie je zdrave.... chapem ta ako to myslis ze po stretnuti s ludmi a s vypocutim ich zazitkov upadas este do hlbsej depresie, to tiez poznam... ale uzatvarat sa a umocnovat svoju sebalutost a depresiu ti nijako nepomoze... ja sa snazim travit s kamaratkami co najviac casu, lebo ma to doslova pobada nieco zo svojim zivotom robit a nie len stale fnukat ako som si zvykla.... rovnako som dlhodobo sama ale ja uz sa s tym zmierujem, ze momentalne si nikoho nenajdem, tak uz sa to aj lepsie znasa... snazim sa skor doriesit seba a naucit sa byt stastna tak ako som a myslim ze ak budem spokojna so sebou tak sa najde niekto kto bude nakoniec so mnou rad :)
ja som bola sikanovana na zakladnej skole, ale uz to viac neriesim, lebo ludia su vselijaky a hlavne decka toho navystrajali a nahovorili... to preco sa mi vysmievali a ublizovali mi, uz vobec nevnimam, popravde som na to uz aj zabudla, kym som nezacala citat ako tu na fore vela ludi trpi zo sikanovania na zakladke a strednej.... ale neviem do akej mieri si bol sikanovany, ja vacsinou psychicky a asi dvakrat fyzicky, takze nejdem ti tu davat rady aby si to vypustil z hlavy... ale skus porozmyslat ci ti stoji za to sa kvoli tomu tak dlhodobo trapit....
A chcem ti este povedat, ze je pekne ze tuzis po vztahu, ale neber to ako vykupenie.. v mojom okoli je z piatich parov stastni len jeden a to tiez mam podozrenie ze sa len pretvaruju... skus skor zmenit zivot... zacni s niecim malym a postupne zmen rozne veci... ja sa napr. snazim menej casu travit pred PC
Dnešné vzťahy sú len o tom, že človek čaká, kedy sa sklame. Nikto nie je dokonalý, preto s nikým ani byť nemôžem, lebo vždy sa vyskytne nejaký problém.
Vzťahy sú o strate slobody, času a financií.
Len keď sa človek naučí byť šťastný sám so sebou, tak až vtedy začne žiť a všetci sa na vás budú pozerať s obdivom.
Forever alone!
Ja som sa tiež nikdy nevysporiadal s tým, čo som zažil počas strednej a základnej školy. Zaujímalo by ma ako to funguje u iných, ako s tým žijú.
Je zlé a nezdravé byť dlhodobo sám. To človeka zničí.
Dk.grin92@gmail.com
