Piatok večer, som unaveny po celom týždni.
No to neni moc môj problem, chodim do práce snážim sa robiť veci najlepšie ako viem, no necitim odozvú, skôr sa cítim podcennovaní a využivaný a bez žiadneho rešpektu.
V osobnom živote som samotár, mám 23 r. nemám žiadných priatelov, nikdy som nemal dievča.. panic. Na strednej som bol šikanovaný a to na mne zanechalo stopu, chcem zabudnúť no každým dňom ma to viac a viac dobieha, ničí ma to... Niekedy ma známy zavolaju von, no poviem že nie, (len tak pre predstavu : Predstavte si že ste dlhodobo sam doma a po čase Vás to začne ňičiť - zlý pocit; No ak ste medzi ľudmi a tam sa citíte sami aj krátkodobo, ako kôl v plote tak ten pocit je ešte horší.. )
Nechcem tu rady, chcel som sa len vypísať alebo ja neviem. Cez internet to je podľa mňa oničom, fyzický myslím že je to lepšie len niet komu a ak skôr mi to príde ako stráta času. Veď každý ma svoje próblemy a musí snimi bojovať a každého skôr zaujima svoje "JA" a problemy druhých nikoho nezaujimajú (neviem).
Chcel by som si nájsť dievča, len mám strach že mi ubliži a nechcem už znova trpieť ako na strednej...
Citim sa zbytočný, menejcenný a vo vnútri mŕtvy..
Sam
Ale ako sa. Dostat k tvojmu mailu??
Existujú aj 2% ľudí, ktorí sa zaujímajú aj o niečo iné ako svoje vlastné šťastie. No je ich veľmi málinko a zväčša bývajú veľmi smutní, pretože dávajú šťastie iným, no to vlastné nejako nezháňajú. Šťastnými sa stávajú už len tým, že vyčaria úsmev a radosť v tvárach iných ľudí.
Je pravdou, že človek ak niečo nemá a nemá to aj navyše, tak nemôže dávať, pretože nemá z čoho. Opak je však pravdou. Kľudne môžete napísať mail aj mne. Možno nepomôžem ale tak aspoň sa nebudete cítiť osamelo :)
Ahoj
NAPIS MAIL ak chces asi sa budeme mat o com porozpravat :) n
:( som na tom podobne.. Len som zena tiez v tvojom veku