Sam

Príspevok v téme: Sam
Hell in Me

Piatok večer, som unaveny po celom týždni.
No to neni moc môj problem, chodim do práce snážim sa robiť veci najlepšie ako viem, no necitim odozvú, skôr sa cítim podcennovaní a využivaný a bez žiadneho rešpektu.
V osobnom živote som samotár, mám 23 r. nemám žiadných priatelov, nikdy som nemal dievča.. panic. Na strednej som bol šikanovaný a to na mne zanechalo stopu, chcem zabudnúť no každým dňom ma to viac a viac dobieha, ničí ma to... Niekedy ma známy zavolaju von, no poviem že nie, (len tak pre predstavu : Predstavte si že ste dlhodobo sam doma a po čase Vás to začne ňičiť - zlý pocit; No ak ste medzi ľudmi a tam sa citíte sami aj krátkodobo, ako kôl v plote tak ten pocit je ešte horší.. )
Nechcem tu rady, chcel som sa len vypísať alebo ja neviem. Cez internet to je podľa mňa oničom, fyzický myslím že je to lepšie len niet komu a ak skôr mi to príde ako stráta času. Veď každý ma svoje próblemy a musí snimi bojovať a každého skôr zaujima svoje "JA" a problemy druhých nikoho nezaujimajú (neviem).
Chcel by som si nájsť dievča, len mám strach že mi ubliži a nechcem už znova trpieť ako na strednej...
Citim sa zbytočný, menejcenný a vo vnútri mŕtvy..

Mesačný princ

Existujú aj 2% ľudí, ktorí sa zaujímajú aj o niečo iné ako svoje vlastné šťastie. No je ich veľmi málinko a zväčša bývajú veľmi smutní, pretože dávajú šťastie iným, no to vlastné nejako nezháňajú. Šťastnými sa stávajú už len tým, že vyčaria úsmev a radosť v tvárach iných ľudí.

Je pravdou, že človek ak niečo nemá a nemá to aj navyše, tak nemôže dávať, pretože nemá z čoho. Opak je však pravdou. Kľudne môžete napísať mail aj mne. Možno nepomôžem ale tak aspoň sa nebudete cítiť osamelo :)

7680

Ahoj
NAPIS MAIL ak chces asi sa budeme mat o com porozpravat :) n
:( som na tom podobne.. Len som zena tiez v tvojom veku