Psychická porucha?

@pytu Ďakujem ti ozaj veľmi krásne :-) pomohol si mi veľmi k pochopeniu že všetko má svoj zmysel. :-) Ak budem potrebovať radu alebo niečo podobné, napíšem ti na e-mail.

Ďakujem !

@Viki-61 bude to tym ze som rovnaka osobnost ako ty, akurat starsi a teda mam tieto veci odzite. Som rad ze som ti mohol pomoct. Viem ako si sa citila kedze sam som to prezival a nedalo mi nechat ta v tom. A som rad ze som dokazal aspon trocha ta spravne nasmerovat. Bola by velka skoda keby si sa stratila v depkach a nerozvijala si sa dalej. Mas velky potencial byt uspesna. Hlavne sa nevzdavaj a venuj sa tomu co ta bavi.

Neviem presne ako to mas s rodinou, no myslim si ze tvoj otec s mamou maju dost prace na to aby zarobili peniazky aby ste sa mali dobre a aby ste mali z coho zit ze chodia dost unaveni a mozno preto nemaju na teba cas. Nemozes im to mat uplne za zle, no suhlasim s tym ze aspon trocha pozornosti by ti mali venovat, aj ked by ta pravdepodobne aj tak nepochopili pretoze uz takto neuvazuju, maju svoj zauzivany denny rezim a nerozmyslaju nad vecami ako ty. Ale naisto ta maju velmi radi a spravili by pre teba cokolvek, len bohuzial tymto sposobom asi nie. Viem to pretoze moji rodicia su presne to iste :).

Ale vidis ze si bola schopna sama sa vynajst a hladala si riesenie na internete. Mna osobne to fascinuje ze si bola schopna v 14-tich sa zamysliet nad sebou, identifikovat svoj problem a hladat riesenie. Ja som v tvojom veku len vedel ze nieco nie je v poriadku, citil som sa hrozne ale vobec ma nenapadlo premyslat nad tym. Nepoznam ta ale myslim ze na svoj vek si velmi vyspela v porovnani s ostatnymi.

Prajem ti vsetko dobre, dufam ze odteraz to bude len lepsie. A keby nieco kludne mi napis na mail. Aj by som si mozno precital nejaky tvoj pribeh ;)

@pytu ako som si prečítala tvoj predposledný príspevok... Neviem, ale doľahol na mňa pocit úplne úžastný :O nerozumiem tomu. Zapôsobil na mňa ako keby si ma poznal celé roky a v závere napísal aká som. Už dlho si vravím, že rozmýšľam rozumnejšiie a viac ako 80% dospelých. Prvý krát v živote mám pocit, že ma niekto vypočul a rozumie všetkému. Ako sa cítim a čo mi je. Len vďaka pár vetám si ma dokázal opísať len malými krátkymi údajmi. Ten pocit je ... Wau :D

Možno je to i tým, že v rodine ma nikto nikdy nevypočuje a nezaujímajú sa moje pocity :(
Chcem mame ukázať nejakú fotku tak na mňa mávne rukou.
Chcem otcovi ukázať čo som napísala (píšem príbehy), nechce si to prečítať. Možno ak by vedeli čo mi je, spravili by, že by to urobili a nie len odfrkli. Pochopili by ma. :(
Otec a mama doma vždy len spia. Sestra lezie po vonku alebo je zavretá v izbe (má 18 rokov)
Minulý rok som trpela nespavosťoh z depiek. Vždy som rozmýšľala nad všetkým :(
Vždy som ľutovala že veľa rozmýšľam a potom i veľa ľutujem ale po tvojom príspevku nič neľutujem :-) Ak to dokázali oni, tak i ja :-)

Prezival som vsetko co tu pisete. A dokonca stale prezivam, ale nasiel som si sposob ako to zmiernit. Vzdy som citil ze nepatrim medzi ostatnych aj ked som chodil do skoly. Asi od 18-tich mavam depresie ktore sa zhorsovali. Dokonca som pristupil aj na liecbu antidepresivami, ale pomaha mi uplne nieco ine. Lieky a psycholog su len sposob ako si dopomoct, ale najviac pomaha pozitivne myslenie a otvorit sa niekomu. Treba o svojich pocitoch hovorit. Najhorsie je to ze malo ludi tomu rozumie a preto sa treba obklopit ludmi ktori zdielaju vase pocity a budu vam rozumiet.

@Kathleen k tej uzavretosti, skoro vsetci moji priatelia su introverti, ale predsalen mam v "zbierke" jedneho extroverta. Sice mi vnutorne nerozumie ale je to clovek ktory sa rozhoduje zbrklo, nahle ale ma velmi pozitivne myslenie. Vsetko ho nadchce, furt keca o vsetkom moznom s takym entuziazmom ze sa mi vzdy zlepsi nalada :). Je fajn mat takeho cloveka medzi priatelmi. Ten chalan ma tiez svoje problemy ktore ho trapia a s tymi mu viem pomoct zasa ja pretoze vnimam veci inak ako on a viem mu dat iny pohlad na vec. Ide o to ze pri nom sa nemusim otvarat, mozem si drzat svoje sukromie v sebe a jeho to vobec netrapi a nema mi to za zle. Ked stretnes takeho cloveka, nemaj pocit ze sa musis otvarat. Tymto ludom je to jedno ze si uzavreta a predsudky nerobia. Beru ta taku aku si a ked prejavis zaujem o ich zaujmy tak ta budu povazovat za blizku osobu a ocenia tvoj zmysel pocuvat.

pytu- pekne si to napísal. Je fajn si prečítať pozitívne myslenie. Nemám už síce 14 ,ale tiež má trápia všetky krivdy sveta. Momentálne mám ťažké obdobie (úzkosť). Preto ma tešia pozitívne príspevky.

S tou precitlivenosťou som na tom úplne rovnako. Ľudia mi hovoria, že si príliš veci pripúšťam a aj cudzie nešťastia sa ma dotýkajú. Tiež sa s tým snažím bojovať, lebo v dnešnom svete byť precitlivený nie je práve výhodou, ale čím viac proti tomu bojujem tým je to horšie. Musím sa s tým naučiť žiť. A aj to sebavedomie rastie, čím som staršia tým viac, ale ide to pomaly, hlavne u mňa lebo sa ľudom vôbec neotváram, niekedy ma prekvapuje ako mi môžu hovoriť také osobné veci, keď im ani nepriznám úplne základy. Introvert to má ťažké, ale aspoň zisťujem, že je nás viac :)

Vidis a staci tak malo. Staci si len pokecat s niekym kto ti rozumie :). Sama si teraz zistila ze sa v tvojom pripade nejedna o "poruchu", len o neporozumenie tvojich pocitov. A mas pravdu, tie pocity sa vratia, ale uz vies ako to riesit. Treba sa o tom proste rozpravat. Doteraz si nemala prilezitost pretoze ludia v tvojom okoli ti nerozumeju. Treba sa obklopit zopar takymi ktori by ti vedeli porozumiet. Som rad ze si na to prisla teraz pretoze ja som na to prisiel az v dospelosti, takze s tymito pocitmi som zil celu mladost. Ale o to som silnejsi teraz. To ze rozmyslas inak ta robi vynimocnou, pretoze ostatni su nahraditelni (v buducnosti aj v zamestnani), ty nie.

Len pre zaujimavost - mozno ti tie mena nieco povedia ale rovnaku osobnost mali aj ludia ako Platon, Niels Bohr (objavitel kvantovej fyziky), Thomas Jefferson, Agatha Christie alebo Leo Tolstoy. Z dnesnych hercov je to napr. Adam Sandler. Su/boli uspecny prave preto ze maju nieco co ini nie. Vedia rozmyslat, uvazovali nad sebou, snazili sa porozumiet seba aj svet okolo, mali napady ako veci robit lepsie atd. Vela ludi proste len chodi po svete a vnimaju to co je, pindaju na svet a ostatnych. Tito ludia su dobri na to, ze im nieco povies a oni to spravia. Ale ty vidis veci v suvislostiach a mas nadhlad, to ta robi prirodzenym vodcom. Vsetko samozrejme za cenu tvojho nepochopenia.

Hlavne nezanevri na svet a na ludi pretoze rovnake osobnosti boli aj Osama bin Laden a Adolf Hitler - tiez boli vodcovske typy ale ich rozhodnutia myslim neboli uplne spravne :D

Mám pocit, že ako sa tu rozpisujem a viem že to niekto číta a rozumie mi, neosudzuje ma za to tak je mi lepšie. :-) Ozaj sa cítim lepšie ako včera, ale viem že o pár dní sa to vráti späť do koľají :P Nuž, ako si hovoril, musím sa to naučiť ovládať a žiť s tym. To som ja :P :/ :)

@pytu
Presne to sa mi stalo nedávno ! Páčil sa mi veľmi jeden chlapec, o pár dní sme si už písali srdiečka a zamilovane pozerali (tiež chodí so mnou do triedy) ale po asi týždni neviem čo sa stalo. Proste som ho prestala "milovať". Bola by to len detská láska a ja som vedela, že na to mám ešte čas :) som za to vďačná že som mala novú skúsenosť, že nemám skákať hneď do jamy. Teraz sa normálne kamarátime. Cez hodinu ho pristihujem ako sa zasnívane pozerá na mňa :D je mi to blbé ale zlomila som mu jeho detské srdiečko :D čo už. :D btw. Mi pripadá že ako tu píšem tak vesela, že si pripadám ako keby som bola taký veľký optimista, ale opak je pravdou :D som hrozný taký pesimista-realista

Tak chlapci dospievaju pomalsie ako dievcata. Ja ked som mal 14 a mal som frajerku tak si pamatam ze som nebol vobec na to pripaveny. Ona mala zaujem ale ja som riesil vsetko mozne ine. Bolo to pre mna len machrovstvo ze mam frajerku a ini nie. Proste som nebol zrely a ona bola. Musis pockat par rokov, potom sa vsetko zmeni. Ked budes potrebovat pokecat tak kludne napis na mail, pripadne ti dam skype alebo fb. A btw mozes mi kludne tikat :).