Psychická porucha?

Príspevok v téme: Psychická porucha?
Viki-61

Ahojte, mám 14 rokov a mám vážne psychické problémy. Vôbec nechcem existovať, nebaví ma, že vždy sa deje okolo mňa to isté, zabiť sa nechcem pretože to by som musela zažiť všetko znova (verím na viac životov) nepáči sa mi dnešná "generacia" ľudia su k sebe veľmi zlý. Ubližujú si a trápia druhých :( ženy sú úplne umelé vôbec nemajú vlastnú tvár. To všetko je len make up. Ta krása v nich je len maľba. Nepáči sa mi to. Autá - moderná doba - dnešná doba. Je mi z toho zle. Najradšej by som žila keď toto všetko ešte nebolo. Domi boli zo sena a hliny a ľudia chovali úžitkový dobytok.

Viki-61

@pytu tak toto ste nádherne napísali :-) Ďakujem Vám. Po tomto prečítaní mam určite sebavedomie aspoň o 1% zvýšené :-)

Ja problém s kamarátmi veľmi nemám. Možno mám, iba si to nechcem pripustiť :/
Doteraz som bola vždy ja taký alfa samec v partii. Ja som tam "vládla" a ostatný ma mali radi. No už 6 mesiacov som pohadaná s mojími najlepšími kamarátkami (ktoré boli súčasťou mojích "poddaných" (chodia so mnou do triedy)) ale stale mam taký pocit že hlavne chlapci ma berú za tu vážnu.

pytu

Urcite by ti ciastocne pomohol, no psycholog ti vie len poradit, on ti tvoju hlavu nespravi, to musis ty sama. Ale vedel by ta aspon nasmerovat. Osobne si myslim ze aj keby si s tym normalne zila, postupne sa to upravi, vekom ziskas sebavedomie a budes menej nahbliva a tiez si upraces svoje myslienky pretoze nadobudnes nove skusenosti. Hovorim to z mojich vlastnych skusenosti. A ubezpecujem ta ze si uplne normalna. To iste by ti aj psycholog povedal. Akurat takych osobnosti ako ty je menej a preto sa citis nepochopena. Bohuzial je to tvoja nevyhoda ale s tym nic nezmenis. Ak sa budes snazit zmenit samu seba, bude to len horsie. To ze si ostatni uzivaju zivot, neznamena to ze musis aj ty. Asi ta to proste nebavi a radsej robis nieco ine. Toho sa drz pretoze to si ty. Musis to prijat a naucit sa s tym zit. Mozem povedat, ze tazsie sa ti budu zhanat kamarati a znamy ktori by plne vedeli porozumiet to co vnutri citis. Ja mam napr. kamaratov ale ani jeden nevie co naozaj citim. Ale naucil som sa tym zit a prijal som to ze budem jediny z mojho okolia co to tak vnima.

Ale mozem ta potesit, introverti s extrovertnym vnimanim citov su jednymi z nainteligentnejsich osobnosti (samozrejme statisticky) a je mozne ocakavat od nich v buducnosti velke veci. Kedze som to prezival podobne, mam to dost nastudovane. Vela slavnych umelcov, hercov, ale aj vedcov mali podobnu osobnost a vela ludi si myslelo ze su iny, "sialeny" a zanechali nam tu velke dedicstvo :)

Viki-61

@pytu a myslíte si, že by mi aspoň trocha pomohol psychológ? Osobne som dosť hanblivá a určite by som o tom nechcela hovoriť pred mamou, sestrou či otcom. Proste iba ja a on. Ale je mi veľmi ľúto že rodičia nemajú (mňa) normálne dieťa ktoré si užíva život :( bolo by mi ľúto keby im psychológ povedal aký mám problém :( a Ďakujem naozaj. Aspoň trocha ste ma povzbudili a mám ozaj dôkaz, že v tom niesom sama

pytu

Viem asi ako sa citis. Ja s precitlivenostou bojujem doteraz. Bohužiaľ ti musim povedať že s tým budeš žiť celý život. Je to súčasťou tvojej povahy. Ja sa často citim nepochopeny práve iným pohladom na svet ako majú ostatny. Ale si ešte mlada, naucis sa postupne ako s tým pracovať a spravis z toho vyhodu. Možno ti pomoze vedomie že je nas takých viac a všetci máme rovnaké pocity. Nie je nas veľa ale sme tu. Základom je pochopiť samu seba a akceptovať sa takú aká si. Potom to bude už len lepšie.

Viki-61

Psychické problémy mávam už akýsi rok a pol. Vždy mam depresie z toho aký je dnes zlý svet a plačem z toho každý deň (mám hypersenzitývny syndróm - príliš precitlivelý ľudia) pred rokom som nemohla spávať pretože som vždy myslela na smrť. Končilo to plačom pri predstave ako mi umiera pred očami niekto z rodiny.

Viki-61

@Kathleen súhlasím so všetkým :-) dúfam že si srdiečko vyliečiš a bude zdravá ako rybyčka :-) ono to bolo tak že včera som sa už druhý krát tak "drsnejšie pohádala so sestrou. Sama som jej ppovedala že mám psychické problémy. Neskôr mi ona začala hovoriť že či má povedať mamke aby som chodila ku psychológovi a hovorila že mam ozaj problém a ja som to ako keby nedokazala počuť. Úplne som sa rozdychčala až som si musela zapchať uši :/

Kathleen

Mám rovnaké pocity, ale zas na druhú stranu si myslím, že každá generácia mala svoje starosti a možno sa máme ešte dobre než ako tí, čo museli byť už o piatej na nohách aby podojili dobytok a o deviatej večer šli spať. Aj keď som sa o tom nedávno rozprávala, že aspoň v tej dobe nepoznali stres, lebo táto doba je strašne uponáhlaná a z každej strany sú nejaké tlaky. Prežívam stres každý deň a vo veku 24 rokov sa liečim na srdce... takže uvažujem čí predsa len obhospodárovanie nie je lepšie. Inak to s tými viacerými životmi ma ani nenapadlo, božechráň, to radšej prežíjem akosi tých 50 rokov a snáď sa aspoň v ďalších rokoch niečo zlepší.
A IHE to docela vystihol www.youtube.com