Neviem, čo si mam o ňom myslieť

Ahoj Levandulka,

váš príbeh je naozaj nevšedný. Rozumiem asi aj, prečo si hľadal odpoveď v horoskopoch - zrejme v tom vidíš riadenie osudu.

Asi by som ti mal teraz napísať niečo z príbehu mňa a mojej manželky. Svojho času som totiž prežil asi 5 rocne obdobie depresie. Pocas druheho roka som spoznal manželku. Hneď sa mi veľmi páčila a vedel som, že ona je tá pravá. No ale pretože som bol v tej depresii vedel som, že nemôžem byť partnerom. Takže som sa o nič nepokúšal, len som sa snažil byť v jej prítomnosti, lebo s ňou bolo dobre a som pookrieval na duši. Pridal som sa preto do jedného záujmového kolektívu, kde chodila. Asi po pol roku sa mi zdalo, že si ma všíma a myslel som si, že očakáva, aby som ju oslovil a niečo navrhol. Ale to bol len môj pomýlený odhad asi preto, že som bol do nej veľmi zaľúbený. Vyriešil som to tak, že som jej napísal list, v ktorom som jej napísal, že ju mám rád, ale mám psychický problém, takže neviem byť partnerom. Bol to faux-pas, keďže z jej strany nič nebolo, ale o to teraz nejde. Chodiť sme začali až za tri roky potom.

Z vlastnej skúsenosti teda viem, že môže byť rozdiel medzi tým, čo chcem a na čo sa cítim. Takže keď on hovorí, že nemôže, to neznamená, že nechce alebo že nie si tá pravá.

Ja to vidím tak, že ak máte byť spolu, tak vám asi nezostáva iné len akceptovať, že jeden z partnerov má psychický problém a ísť do toho SPOLU. Takže nie tak, že potrebuješ do leta čas na to, aby si sa dal dohromady.

Myslím, že váš rozhovor by mal vyzerať takto nejak:
Ty: Máš ma rád?
On: Áno
Ty: Chceš ma?
On: Áno.
Ty: Aj ja ťa mám rada a chcem ťa. Máš nejaký vnútorný problém, pre ktorý nevieš mať so mnou vzťah?
On: Áno, mám.
Ty: Ak je to tak, rada by som ti s tým pomohla, ak to prijmeš.
On: -- neviem čo odpovie :)

Levandulka
Vies co by som po tej ranajsej sprave napisala ja?jedine slovko,otazku
"Milacik?"
Uvidela by si ako by zareagoval.

Ahoj Filip. Mna to tiez mrzi. Zivot nie vzdy dava druhe sance. A nam dal....
Vies. My dvaja sme si pisali uz takmer pred 10 rokmi (no iba mailom. Nie ako teraz: telefonaty, sms, mms. Osobne stretnutie). Pisali sme si asi pol roka dost intenzivne, aj 3-4x do tyzdna. Boli to doverne, intimne maily o nasich radostiach, starostiach, tuzbach, snoch. Dost obsirne, dlhe maily. No s nim to bolo vtedy len o pisani. Nikdy mi nenaznacil, nenapisal, ze sa chce aj vobec stretnut. Ci nieco ku mne citi-neciti. Nic. A o mna vtedy v realite bojoval jeden muz. Bol z toho napokon 6 rocny vztah. Ale akonahle zacal tento moj realny vztah, ja som sa uplne odmlcala a prestala som si s nim pisat. A teraz si zober tu nahodu, ze po 10 rokoch zas a opat my dvaja na seba narazime? Poslal mi fotku a podla nej som ho okamzite spoznala. Akoby sa vobec nezmenil. Akoby zastal cas. Vahala som, ci sa mu mam priznat, kto som. Ale chcela som byt uprimna. Jeho reakcia ma velmi prekvapila. Preco? Lebo si na mna pamatal a to dost detailne (kedy som sa mu odmlcala, ze to bolo pred vianocami. Priznal sa mi, ze som mu velmi chybala, ze som mu prirastla..., ze ma dlho oplakaval. A teraz toto. V tak velkom meste. Plno tisicok ludi a zas my dvaja sme na seba narazili. To nevymyslis. To je zivot. Hned sme si sadli. Rozumeli sme si ako stari znamy a ked este zistil, ze som to ja, z jeho minulosti, bolo to este intenzivnejsie. Mozno preto sa tak otvoril, vyznal sa mi po kratsom case z citov. Nahanal ma do stretnutia. Ja som mu davala cas, ze ak nie je na to este pripraveny, tak sa mozme kludne aj v lete stretnut :) Reagoval, ze to by tolko nevydrzal. Naozaj neviem, preco sa takto zachoval. Ano. Zmyzla som mu pred tymi 10 rokmi uplne z jeho zivota. Ale pisali sme si intenzivne pol roka a nic. Ani len stretnut sa nechcel a v realite bol muz, co o mna bojoval a chcel ma. Ale teraz sme sa uz stretli. Volali sme si. Pisali sme si kazde rano sms, vecer, cez den. Pisal mi k dobremu ranu. Na dobru noc. Hlasil mi co robi, vybavuje, riesi. Kam ide. Co robi. Ako ma chce. Ze po mne tuzi ako muz po zene.. A zrazu, ze on nemoze...
Skoda.

Lolinka. Ano viem, mas pravdu. A ta vcerajsia ranajsia sms a ked ma oslovil: miláčik. Proste ako Dr Jekyll and Mr Hyde

A akým právom ťa teraz nazýva miláčik. A pred pár dňami samé ja nemôžem, ja nemôžem. Jak malé decko.

no ja som vedela že on zas doleze, toto je u takých ako on typické, najskôr sa ti vtiera, keď sa chytíš a chceš niečo viac tak cúvne a zrazu nič nechce. A keď sa s tým zmieriš a žiješ si ďalej bez neho, tak sa zase vtiera. Vykašli sa na neho, lebo ak by si sa zas namotala, tak ti to urobí zas a znova. Na jednej strane by ťa aj chcel, ale na druhej strane keď ho chceš aj ty, tak ho chytí strach a vycúva. Chce aj nechce. Ale to je jeho problém, ty si tým nenechaj ničiť život.

Skoda ze tak podliehal svojmu strachu...este si bude hlavu buchat.
Nech sa ti dari levandulka, :)

Ahoj Filip. Ci mam nieco nove?
Vsetko co sa udialo, som tu uz napisala. Toto vsetko medzi nami sa odohralo v sobotu. Ja som s nim odvtedy uz viac nekomunikovala. Bol ticho 4dni (od nedele) a dnes rano akoby sa nechumelilo mi poslal sms v zneni: "Dobré ráno miláčik".
Len ma nastval. No odpisovat nemienim...

Toto nie je vychcanost typu benefinty beriem, zavazky nie. On ma psychicky problem a informuje o nom v podstate ferovo. Neskryva to. Ked je hore tak by chcel ist do toho, ked je dole, tak hovori, ze s nou nemoze byt.

Mas nieco nove levandulka?

lienkalenka: U teba je to mozno dane zivotnou skusenostou.

Nevie co chce, resp. boji sa vztahu, z nejakeho dovodu sa nechce viazat. Ten dovod nemoze vediet nikto, len on. Najlepsie bude, ked sa nanho vykasles, resp. mozes s nim ostat kamaratka ak chces, ale lepsie bude sa nanho neviazat. Ten ta stastnou neurobi. Zit v neustalej neistote, kedy ta zas odkopne po tom, ako si ta k sebe zase pritiahne, to nie je vztah ale trapenie. Ma uz dost rokov na to, aby vedel co chce, ci chce vztah, alebo kamaratstvo. A nie raz to raz to a zahravat si s niekoho citmi.

boji sa zavazkov ako vacsina chlapov ;)