Samovražda v dnešnej dobe

podla mna nič nie je čierne a biele. možno len pri tých naozaj najtvrdších extrémnych pravdách sa nedá velmi polemizovať. ak trpím hladom, ak som vážne zranený, alebo ak som vážne chorý že mám len bolesti a podobne. pri tom posledom čiže pri vážnej chorobe kedy človek doslova zdochýna a leží na posteli tak pomýšla na samovraždu, ked sa vie zabiť sám, ked nie tak na eutanáziu. a vlastne pri eutanázii by som sa zastavil. polemika okolo nej sa vedie snád stále a jednoznačnú odpoved nemá nikto. ani sa nečudujem, to či je správna alebo nie je totiž závisí od toho človeka ktorý ju vyžaduje. ak by eutanázia bola právne ošetrená a existovali by nejake kontrolné mechanizmy aby nebola povedzme zneužitá, tak by som s jej povolením aj súhlasil. myslím že v takom holandsku ju už povolili a to dokonca aj u detí.
a vôbec pohlad na samovraždu nie je všade rovnaký. boli ludia, alebo celé kultúry ktoré mali iní postoj. treba si prečítať Senecu, alebo sa stačí pozrieť na japonských samurajov a celkovo japonskú kultúru a pod. komu sa chce dohladá si. a podla mňa ani ten názor že všetko je to v hlave a je na každom z nás ako si to tam zariadi nie je celkom férový. niekto na to má, niekto nie a nemusí to byť len inteligenciou. človek s bipolárnou poruchou v depresívnej fázy sa tej depresie nezbaví len tak že začne myslieť pozitívne a pôjde na čerstvý vzduch. a pri tej poruche hrá významnú úlohu genetická predispozícia. to len ako príklad.
proste to čo platí pre jedného nemusí platiť pre úplne všetkých, neexistuje univerzálny recept na štastie a ani žiadna vyššia spravodlivosť. pre niekoho je život jedno utrpenie a potom umrie. koniec, to je len holá pravda, netreba v tom hladať žiadny hlbší význam, nejaku spravodlivosť či nespravodlivosť a niekedy sa vina žial nedá zvalovať na dotyčného človeka. proste sa zle narodil a všetko išlo do sračiek. bodka. ludia majú tendenciu v tom hladať iné významy, ved aj preto napríklad vznikli náboženstvá. ale je to len naša predstavivosť. a celkovo mnohé v našich životoch je postavené na predstavivosti, či už kultúra, hodnota penazí, hodnota druhých ludí, alebo naša vlastná, hodnota života, zmysel života, atd. všetko len predstavivosť, ale ked to človek okresá na podstatu tak čo vlastne ostane.

život je vyslovene o tom ako si ho človek spraví. ja som tiež chorá ale neplačem medzi 4mi stenami doma nehovorím čo by bolo keby snažím sa žiť čo najlepšie ako sa dá našla som si prácu kde ma uznávajú aj ked som ju strašne dlho hľadala a priznám sa už som sa vzdávala,spravila som si školu a našla tam skvelé kamarátky . Ale viem že keby pre seba nič nespravím vykašlem sa na všetko pretože sa mi nedarilo tak niesom ani tam kde som teraz. Jednoducho musíte bojovať ísť aj cez bolesť niekedy ani neviete kde kedy a ako sa vám poštastí :) Tiež mi je ľúto ľudí čo žijú zle a majú obmedzené možnosti ale nechápem aj zdravých ľudí čo spáchajú samovraždy. Verím že keby si prežili čo i len týžden s vážnou diagnozou zmenili by názor a pochopili že zdravie je najviac a aj to že majú oveľa viac možnosti ktoré zabíjajú. Kašlite na ľudí čo odsudzujú iných nebojte sa im sa to vráti v takej podobe ze ich to najviac raní. Prajem každému aby našiel svoje šťastie a aj ked idete aj cez bolesť vytrvajte pretože budete odmenení :)

Dneska som sa rozprával s jedným veriacim, ale nechcem o ňom hovoril podrobnosti, mám pocit, že niektorí veriaci, nie sú schopní si pripustiť, že aj ateisti môžu byť dobrí ľudia, alebo, že aj oni majú šancu na dobrý život, nie len vierou sa dá hore ísť, je vždy nejaký spôsob, nie len viera, u každého funguje niečo iné. Niektorí si to nechcú pripustiť, proste jeden mi povedal, že je jedno, že budem dobrý človek, pomáhať, ak nebudem veriť v Boha, tak mi to po smrti absolútne nepomôže. Podľa mňa je to kravina, ale akceptujem.

Michael - V poriadku, beriem tvoj názor, ja som len napísal, ako to vnímam ja, a zažil som toho dosť, cez psychiatrie kvôli rodinným a finančným problémom, až po zlé vzťahy v škole a škatuľkovanie na základe toho, že mám nejakú diagnózu, nie všetci pozerajú s neúctou na chorého človeka, niektorým som napísal všetko, čo som prežil, cez psychiatrie, diagnózy a a aj napriek tomu nezmenili postoj ku mne.

Moireal - Keď si zoberieš veriacich, tak je to naozaj rozmanité, čo sa týka názorov, niektorí tvrdia, že samovrahovia idú rovno do pekla, niektorí hovoria, že je šanca aj pre nich, alebo záleží od toho, či človek bol k tomu donútený druhými, alebo možno aj od toho, či bol veľmi chorý a ani si svoj čin neuvedomoval v plnej zodpovednosti.

Sucitiaci, keď niekoľko krát využíju tvoju dobru vôľu, to že sa snažíš správať a rozmýšľať inač ako väčšina (sebecky mysliac z väčšiny len na svoje záujmy)
Potom tu príď a znová mi niečo povedz o zmenení myslenia.
Ano ja budem tak myslieť stále, ale to NIČ nezmení na tom že tu bude VAČŠIA časť obyvateľstva, ktorá takých ľudí BUDE využívať pre svoje sebecké záujmy.
Prečo?
Lebo to je ľahšia cesta.

Kazdy clovek je len velmi mala cast celku vsetkych ludi. Sme tu, aby sme dokazali rozmanitost celeho vesmiru so svojimi individualnymi vlastnostami a pribehom.

Ja verim, ze po smrti nas caka to lepsie bez ohladu ako sme zili. Len tu na zemi, sa neda nic zarucit a zial vela ludi skonci zle, lebo nema dostatok sily zmenit svoj zivot kvoli stovkam obmedzeni z kazdej strany.

Jedina istota je prave smrt aj ked by sme sa mali snazit zit s tym co mame, akokolvek malo toho je. A hlavne by sme mali presunut vacsinu svojho zaujmu o vlastnu bytost na tych druhych aj ked je to tazke. Smutne je, ze akonahle sa aj zacne cloveku darit a adari sa mu dost, jeho miera sebeckosti vzrastie. Len maloktory clovek dokaze byt uspesny a zaroven ludsky. Vacsinou sa kazdy zmeni na hyenu a dokaze zit uz len s dalsimi hyenami.

Kazdopadne by som to s tou samovrazdou nevidela az tak tragicky, lebo zivot duse pokracuje dalej.

michael067 - celkom dobre si to zhrnul

Keby neexistovalo zlo neexistovalo by dobro

Každý má cenu - všetci si zaslúžia šťastie. A nie je to naozaj na celom svete tak, že všetci chceme niekoho preto, aby sme si splnili svoje sebecké túžby, pudy, práve preto, že takto rozmýšľajú ľudia, sa nikdy z toho začarovaného kruhu nedostanú, že nenájdu partnera, akého chcú, a podobne. Pokiaľ to človek nezmení v hlave, tak sa v tomto bude topiť donekonečna a nikam to nevedie. Ja sa tu nepasujem za žiadneho znalca, ani odborníka, veď sám zisťujem, snažím sa nejako psychicky rozvíjať a hľadám odpovede, ale pokiaľ budeš negatívne na všetko nastavený, tak si iné ani pritiahnuť nemôžeš.

"Veď každý život má obrovskú cenu"
V dnešnej dobe URČITE nie každý
Je nás tu niečo cez 7,3 miliardy, sme len obyčajná pracovná sila pre pár ľudí.
To že si "láskou" pre druhého, no o tom tiež pochybujem, keďže sa si jeden druhého väčšinou nájdu preto aby si usnadnili život a neboli na "účty" sami. Lásku v tom vo väčšine prísadou nehľadaj.
Príklad: Skus začať žiť skromnejšie bez všemožných vymožeností a uvidíme či tak ľahko nájdeš takzvanú ""lásku""
Využívanie jeden druhého pre svoj vlastný prospech, pokiaľ toto nezmizne nemienim mať vzťah.

" dneska je bežné, že už deti chcú zomrieť, veď celosvetovo je to 1 až 4 milióny ľudí"

Od hladu podľa OSN zomiera denne 25 000 až 30 000 detí.
Znížim to na 20 000 - 15 000 (možné odchýlky) x 365
To je 20 000 - 15 000 x 365 = 7,300 000 / 5, 475 000 detí zomrie ročne od hladu.