Ahojte, v poslednej dobe je slovo samovražda veľmi často skloňované, zamýšľal som sa nad tým, koľko detí sa nájde, ktoré ju spravia. Čítal som rôzne príbehy, napr. ako sa dve 15 ročné dievčatá rozhodli zomrieť, skočili z útesu. Možno pre niekoho zahanbujúce, ale priznám sa, že som plakal, keď som si predstavil, čo museli obidve prežívať, keď to išli spraviť, o čo sa vlastne obrali, o to, aby ich niekto mal rád, našli si lásku, prípadne mali niekedy deti, urobili niekoho šťastných, zažívali spoločne s druhými radosť, tešili sa zo života, aj keď je to tu naozaj niekedy veľmi ťažké.
Veď každý život má obrovskú cenu, dneska je bežné, že už deti chcú zomrieť, veď celosvetovo je to 1 až 4 milióny ľudí, podľa niektorých údajov. Všetko sme to spôsobili len my ľudia, že sa nechápeme, netolerujeme, nepomáhame, vysmievame sa druhým s chorobou, robíme rozdiely, alebo ľudia kvôli peniazom prinesú tých druhých do hrobu. Aj tá najťažšia prekážka by sa dala prekonať, keby ľudia mali toleranciu a pristupovali s láskou ku každému. Sám som ešte veľmi mladý človek, mám len 23 rokov, ktorý bojuje niekedy so silnými depresiami, takže viem, čím tí ľudia prechádzajú, a viem si predstaviť, čím prechádzali, keď to nakoniec spravili. Želám všetkým mier, chcel som sa len podeliť o svoje pocity, ďakujem, ak si to prečítate.
A možno malý odkaz tým, čo to chcú spraviť, alebo nad tým premýšľajú, aj po rokoch utrpenia, je vždy nádej a svetlo, že to prehrmí, budete šťastní, nájdete ľudí, ktorí budú s vami za jedno, myšlienkami, všetkým, nevzdávajte to. Všetci máme šancu.
