Lymfaticke uzliny

Klinické štádiá lymfómov

Tak ako aj pri iných onkologických ochoreniach, aj pri lymfóme môžu mať pacienti ochorenie zistené v rôznom štádiu. Aj v tomto prípade platí, že najlepšie vyhliadky majú pacienti, ktorým sa ochorenie zachytí vo včasnom štádiu. Vtedy ešte nie je rozšírené na viacerých miestach v tele.
Štádium I: Postihnutie samostatnej skupiny lymfatických uzlín alebo lymfoidnej štruktúry ako slezina či týmus, alebo jedného extranodálneho ložiska.
Štádium II: Postihnutie dvoch alebo viacerých skupín lymfatických uzlín alebo lymfoidných štruktúr, eventuálne extranodálnych štruktúr na tej istej strane bránice.
Štádium III: Postihnutie oblastí lymfatických uzlín alebo lymfoidných štruktúr na oboch stranách bránice, ktoré môže byť sprevádzané lokálnym extranodálnym postihnutím.
Štádium IV: Ochorenie sa nachádza na viacerých miestach, ide o takzvaný „extralymfatický“ orgán. Typické štádium IV je v prípade, keď sa lymfóm rozšíri do kostnej drene alebo do orgánov ako pľúca, žalúdok či do kostí.
E-lokalizácia: lokalizované postihnutie extralymfatického tkaniva. Vzniká v dôsledku prerastania z napadnutej uzliny, prípadne sa nachádza v jej blízkosti. Označuje sa tiež podľa toho, že ho možno liečiť rádioterapiou.

Prieskum: Prístup pacientov k liečbe a diagnostike

Veľký globálny pacientsky prieskum z minulého roka (Lymphoma Global Patient Survey) – realizovaný skupinou pacientskych organizácií Lymphoma Coalition, ukázal, že len 16 % respondentom správne diagnostikovali lymfóm na základe prvotných príznakov. Predpokladá sa, že zlá diagnostika môže byť aj dôsledkom nízkeho povedomia o lymfóme medzi zdravotníckymi pracovníkmi. Najlepšie v hodnotení znalostí dopadli japonskí lekári, najhoršie britskí.

Presnú diagnostiku ochorenia počas prvých štyroch týždňov počiatočných príznakov uviedla iba tretina respondentov. Prieskum tiež odhalil, že pre pacientov nie je vždy ľahké dostať sa k správnej zdravotnej starostlivosti. Problémom sú napríklad dlhé čakacie lehoty či prijatie u vhodného odborníka. Bariéry v prístupe k zdravotnej starostlivosti zažilo 60 % respondentov. Pacienti sa sťažovali na nedostatočný prístup k modernej liečbe (49 %), chýbajúcich špecialistov v regióne (45 %), ako aj zlý prístup do nemocnice/k le­károvi (44 %). Dlhé čakacie lehoty na liečbu označilo ako nedostatok 40 % pacientov.

Ukázalo sa, že problém predstavuje aj nedostatočný prístup pacientov ku klinickým štúdiám, v rámci ktorých sa skúšajú nové lieky. Zo 43 krajín v 18 neprebiehali žiadne štúdie. Ukázalo sa, že účasť na nich ponúknu asi pätine chorých.

Prieskum sa zameral aj na správanie pacientov pri počiatočných prejavoch ochorenia. Od prvých príznakov vyhľadalo lekára do pol roka 58 % chorých. Ďalších 18 % tak urobilo do jedného roka. Osem percent navštívilo lekára do dvoch rokov od objavenia sa príznakov, 5 % tak urobilo až v rozmedzí troch až piatich rokov. Štyri percentá vyhľadali lekára až po viac ako piatich rokoch. Odhalil aj problémy pacientov počas liečby. Najčastejšie ich trápia zmeny v medziľudských vzťahoch (31 %), obavy o svoj vzhľad (27 %: 18 až 45 rokov, viac ženy), finančný stres 24 % (30 až 65 rokov), vplyv ochorenia na zamestnanie 21 % (30 až 65 rokov, viac ženy), depresia 21 % (30 až 65 rokov), strata sebadôvery 19 % a pocit izolácie 18 %.

Prieskum preukázal, že krajiny ako Bulharsko, Srbsko, Slovinsko či Tur

Keď uzlina bolí a vyteká z nej sekrét je zápalového pôvodu. Táto oblasť drénuje oblasť hrudníka, takže je potrebné nájsť pôvod zápalu.