Ťahá ma to preč...

prec ta to sice taha ale co tym docielis

Pridávam sa k názoru Filip TT. Ale to nerieši Tvoju situáciu. V takýchto a mnohých iných životných situáciách by mohol pomôcť psychiater alebo psychológ. Ja som mala niekoľko krát podobný brakedown a utekala som ku kamarátke psychiatričke. Teda žiť by som s ňou nevedela lebo je sama postihnutá svojim povolaním no čo sa týka pomoci tak je to ten pravý človek. Ešte aj veriaca tak má aj túto výhodu. Určite odporúčam navštíviť pomoc. Neuchýliť sa k liekom a drogám a už vôbec nerozmýšľať nad braním si niečoho čo si si sama nedala a teda života.

Roxelana - ked clovek chce plnit poslanie od Boha, tak by sa mal najprv za to modlit a postit. Jezis pred tym ako zacal verejne ucinkovat sa 40 dni modlil a postil na pusti. Takze by si mala zacat tymto.

Potom sa mozes ist opytat do nejakeho/nejakych klastorov a uvidis na com si.

Poviem ti vsak otvorene jednu dolezitu vec: klastor nie je dobry napad pre ludi, ktori maju problem s medziludskymi vztahmi.

Ludia, co sa citia mimo spolocnost dostavaju takyto napad - uniknut pred vsetkymi do klastora. Schovat sa tam. Ale to idu z dazda pod odkvap. Klastorne spolocenstvo .- tych par ludi - sa ti stane pracovnym kolektivom, rodinou aj priatelmi. Vzdy na vsetko len tychto par ludi po cele roky, desatrocia. Je to ovela tesnejsie nez manzelstvo. Navyse su to ludia len tvojho pohlavia - cize u teba len zeny.

To je velmi narocna situacia a ta predstavena toho klastora toto vie dokonale. Ked tam prides a povies ze unikas pred medziludskymi vztahmi, tak ti rovno vysvetli, ze toto nie je vhodne miesto pre teba.
Tam mozu ist len ludia, co so vztahmi nemaju problem a aj ti dostanu riadne zabrat. Takze ta priprava modlitbami a postom je tu veeeelmi na mieste.

Boh s tebou...

Roxelana - a kde je potom problém? Rob im to isté a uvidíš, čo sa stane :) Budeš mať vôkol seba toľko skvelých ľudí, že sa ani nenazdáš. Buď kľudne hnusná, a zákerná a uvidíš, ako sa ti zmení život k lepšiemu :) A ak mi neveríš, tak nemusíš, no je to vyskúšané :)

Všetci ma ignorujú, hádžu mi polená pod nohy...Ohovárajú ma, ubližujú mi... Tvária sa ako najbližší priatelia ale za chrbtom...
Nemám nikoho.

Pises, ze ta ludia nenavidia a nemaju radi. Ako si prisla k tomuto nazoru? Podla coho si to myslis ze je to tak?

Dosť na to, aby som už v živote našla akúsi stabilitu a rovnováhu, ale asi primálo nato, aby som v sebe našla silu...
Vzhľadom na to, že pracujem/pracovala som v umeleckej sfére, moje možnosti sú len veľmi ohraničené. To je tak, keď zmysel tvojho života sa stane vašou prácou...
Zabíja ma to... už nemám prečo žiť. Ľudia ma nenávidia, muži ma nevedia milovať...A ja neviem prečo...

Ahoj a kolko mas rokov?? Preco si niekoho nenajdes kto ta bude mat rad..a poviem ti uprimne mna tiez nikto nema rad ..mal som 8 rokov frajerku ktora ma mala rada potom ma nehala a uz rok sa neviem s toho spametat ze ma niekto mal rad..a som teraz toho nazoru ze radsej byt sam ako sa potom len trapit nestoji to zato..

V mojom odbore už nemám uplatniť... Ja už nemám čo robiť... ako ďalej... Možno v kláštore by som našla svoj pokoj...
Bez nenávisti ktorú ku mne väčšina ľudí prechováva...bez pocitu menejcennosti, že neexistuje človek ktorý by ma miloval... Ak by bolo tak jednoduché vziať si život, urobím to.

Preco ta vyhodili z prace? Ved si mozno cochvilu najdes inu a mozno ta caka nieco lepsie, mozno...
Citis sa na zivot v klastore? Tam budes musiet sa casto modlit, rozjimat, stisit sa, zit pod neustalym rezimom klastornym, venovat sa ciganom, chorym, chudobnym, budes sa musiet zriect svetskych "radosti", odlucit sa od rodiny a neviem ci to v klastoroch nieje tak ze kde ta poslu tam musis ist sluzit aj do sveta (ukrajina, afrika, azia...)
Si nato pripravena? Citis vnutri to volanie?