Môj život sa rúca, už dávno prestal mať zmysel. Nikto ma nedokázal nikdy milovať, všetci ma vždy len nenávideli a dávali mi najavo, ako mnou pohŕdajú. Dnes ma vyhodili z práce. Prijala som to s relatívnym pokojom, akosi som to čakala. Ak by ma v tej chvíli prešiel vlak, asi by som si to ani nevšimla.
Už dávnejšie mi rozum čoraz častejšie skĺzne ku slovu "kláštor". Možno to tak má byť, možno sa toto všetko deje aby mohlo prísť niečo iné. Nikdy som sa netúžila stať mníškou, ani fanatickou veriacou, no teraz mám taký zvláštny pocit, posledný mesiac či dva mi rozum k danej oblasti skĺzne čoraz častejšie. Myslíte, že to je to volanie? Že takto ma Boh volá k sebe?
Ťahá ma to preč...
Roxelana
Roxelana
Moja práca bolo to jediné, v čom som videla zmysel. Bavila ma najviac, ako sa snáď dalo, ale mala som množstvo nepriateľov, neviem prečo... ľudia ma nemajú radi... S mojou prácou som stratila jediný zmysel života... Neviem čo budem robiť...
mam56
Podľa mňa nemá absolútne žiaden zmysel to, aby si vyhľadávala spoločnosť. Väčšina z nich sú len líšky alebo hyeny.
Vykašli sa na nich všetkých a vstúp do kláštora, ale poriadne si to premysli. Nie je to jednoduché, ani tam.
V kláštore budeš mať od tých všetkých negativistov svätý pokoj.
To potrebuješ. Byť celý život na liekoch nepredstavuje žiadnu perspektívnu budúcnosť.
Však už sme skoro všetci na nejakých AD-čkách.
Fu.ked "paráda".
A pamätaj, zmysel nášho života možno zhrnúť do tejto vety:
-roses are red and violets are blue:-)
www.youtube.com
Len útek z tejto society ti zabezpečí vnútorný pokoj navždy a nielen dočasne.
Väčšina jabĺk je aj tak červivých...
mostradam
Nie, ale určite sa to dá liečiť. Buď vyhľadaj pomoc psychológa, alebo sa začni viacej socializovať. To pomôže. Držím palce!
