s priatelkou uz sme spolu dlhy cas a samozrejme sme sa rozpravali uz aj o spolocnom byvani. obaja pochadzame z mesta, kde nie je az tolko prac. prilezitosti. ja pracujem v oblasti IT a priatelka bude ucit v skolke/skole, podla toho co si vyberie, tento rok konci. ja pracujem v BA. po skonceni skoly, priatelka by prisla byvat sem a nasla by si tu pracu. isli by sme niekam do podnajmu. nechceme v BA byvat natrvalo. uvazujeme tak, ze pobudneme tu isty cas, a priatelka ak otehotnie, tak by sme zacali byvat niekde pri nasom rodnom bydlisku, tzn. odisli by sme z BA. ked sa tak nad tym zamyslam, my si postavime dom alebo kupime byt niekde v okoli nasho bydliska. priatelka bude doma na materskej a ja co? budem do BA chodit kazdy den do prace, tam 160km a naspat 160km? to sa neda, urcite nie kazdy den. priatelka argumentuje tym, ze moja praca ako ITckara sa da robit aj z domu. Ano da, netvrdim ze nie. Ale co ak pridem o pracu, alebo budem si chciet najst novu a nova praca mi uz neumozni pracovat z domu? co ak budu nastojit na tom, aby som bol u nich v kancli kazdy den? prenajmem si byt v BA a budem chodit na tyzdnovky? Splacat hypoteku na dom/byt a este platit najom? Ak mam byt prec cely tyzden, to sa nemusim ani zenit.
Priatelka zas na mna vzdy vytiahne taku teoriu, ze ona ked bude tehotna, tak nechce byt niekde sama (napr. pri tej BA), ze chce byt niekde pri rodine (mame a spol.), kde jej pomozu s dietatom atd. Alebo ked ja nebudem byvat doma a budem v praci, ze ona si vyjde na kavicku, alebo pojde pozriet niekoho. ja mam z toho osobne dilemu. poznam par ITckarov, co robili doma a potom im skoncila praca a nasli si novu pracu, tak nasli v BA a dochadzali kazdy den.
Zaujimal by ma vas nazor nato.
Spolocne byvanie - problem s lokalitou
Správny názor, počkajte ešte, veď sa neni kam ponáhľať. Uvidíte, ako vám to bude spolu klapať, keď nabehne do práce. Poznám páry, čo sa brali aj po 10-tich rokoch, niektorí aj s dieťaťom, čo na tom, že sa to "nepatrí" (akoby naše staré matere povedali)
trosku to tu opat ozivim.
ja som rozmyslal uz davnejsie nad tym, poziadat priatelku o ruku. nepotrebujeme mat svadbu do roka a do dna, ale bral by som to ako nejaky posun v nasom 8 rocnom vztahu. ale premyslal som, ze este pockam, kym priatelka skonci skolu, pride za mnou do BA a zacne pracovat. A potom sa uvidi, ako sa to vsetko vyvinie. Nieco som nacrtol, ze po takych 3 mesiacoch odkedy zacne pracovat, by sme sa mohli zasnubit. My uz sme aj spolu byvali, ale to este ona bola student a ja tiez. Takze nebol to taky realny zivot, kde sa clovek stara sam o seba. I ked ja som vtedy uz pracoval a platil si sam veci. Uz aj priatelkina mama a teta vraveli, ze uz davno som ju mal poziadat o ruku, ze aspon ten prsten nech ma. Ale myslim si, ze je zbytocne mat prsten na ruke 3-4 roky. Ked uz sa dava prsten, tak sa ocakava ze v blizkej dobe 1-2 roky bude svadba a nie ho len tak mat. :)
no boji sa, ze ako to zvladne s dietatom. hovori, ze bude zo zaciatku potrebovat pomoct. ale nevidim dovod sa kvoli tomu usadit niekde vedla rodneho mesta. o kavicky nejde, ale priatelka je velmi naviazana
sorry, už som si všimla, že brigádovala, stále je to ale iné, ako byť odkázaný sám na seba. Btw možno práve toho sa bojí, zodpovednosti za seba, za dieťa, preto chce byť blízko mamy, ale v tom prípade, by radšej deti mať ešte nemala
správanie tvojej priateľky mi príde buď strašne naivné, alebo sebecké. Zaujímalo by ma, či už slečna niekde pracovala aspoň brigádne, aby vedela oceniť význam dobre zaplatenej práce. Pravdepodobne ju doteraz živili rodičia a očividne očakáva, že na materskej to budeš robiť ty a ani ju nezaujíma, či to budeš mať ľahké. Ak sa bojí, že na materskej sa bude nudiť (o čom síce pochybujem, ale budiš) tak si môže kludne v BA nájsť nejakú prácu na vedľajší pomer, napríklad to doučovanie a aspoň prispeje do rodinného rozpočtu. Vždy lepšie ako tráviť čas kávičkovaním.
s tym platenim podnajmu je to tak, ze som sam povedal, ze ak pojde byvat do BA, tak ho budem platit ja cely, resp. ze priatelka mi prispeje cast (tretinu napr.) lebo ona bude mat profesiu, ktora nie je financne dobre ohodnotena a keby mi ma davat polku, tak moc jej neostane z vyplaty. ale akoze jedlo atd. to jasne, kazdy vlastne alebo napolovicu.
co sa tyka tej Viedne, tak tiez by som bol taky nesmely ist tam sam do noveho sveta, ale ked uz dvaja, je to ine. my uz sa pozname dlhe roky a chcem s nou byt a ona so mnou tiez. hadam spravime nejaky kompromis. :)
kamilko3 dochadzat kazdy den taku dialku naozaj nie je sranda. Po case by ta to unavovalo a nehovoriac o tom case stravenom na cestach, ktory si uz mohol stravit s rodinou, alebo akokolvek zmysluplnejsie. Ved uz len tyzdenne sa z toho napocita pol dna a rozne ani nevravim. Nehovoriac o tom, ze budu aj zle dni, nar. v zime namraza vychrica cokolvek ... naozaj to nie je len tak. Myslim, ze ked priatelka bude tehotna, alebo mat dieta tiez moze obcas pocestovat za mamou alebo rodinou do rodneho mesta. Jasne tiez nepojde kazdy den, ale raz za cas moze. A ona hlavne nebude odkazana na to ze MUSI (ty by si musel) ona ak budu zle cesty / pocasie proste nepojde. A zvysny cas bude v BA, kde si isto najde rychlo nove kamaratky, pripadne dalsie mamicky s detmi s ktorymi moze kocikovat a pripade obcas aj pokavickovat, alebo s nimi aj nieco podniknut. :-) Casom sa jej ani nebude chciet tolko dochadzat domov. A kamaratky si urcite najde skor ako otehotnie uz pocas toho, co tu budete byvat a pracovat.
Co sa tyka brigadovania tvojej priatelky to je ok, ale vsetrci vieme, ze je ine brigadovat pri skole ked ta zivia rodicia... :-) Ak chce mat s tebou rodinu potrebuje pocitit skutocny zivot. Ake to je byt zodpovedna sama za seba bez pomoci rodinou. Musiet zaplatit ucty, musiet pracovat, mat zodpovednost, postarat sa aj o domacnost, a to vsetko budete zdielat spolu a uvidite, ci vam to bude fungovat. :-) Ak to bude klapat potom si zalozite rodinu a vezmete hypoteku. To su velke zavazky, over si, ci to je ta prava zena. Netvrdim ze nie, len proste rok / dva vam zo zivota neuberu, skor daju a budete vediet, ci spolu zvladnete riesit aj kazdodenne starost nie len randenie. A ty zostan aky si, premyslas rozumne a zodpovedne. Vzdal si sa moznosti vo Viedne kvoli nej, to obdivujem, je to velky ustupok smerom k potencionalnej buducej zene a rodine. Ano, cely zivot este budes robit kompromis, ty a tvoja zena, obaja vzajomne, ale s rozumom. Momentalne mas vo veciach buducnosti tiezvy nazor ty a priatelka ho snad uvidi rovnako, ked dospeje. :) Takze daj tomu len cas a veci sa vyriesia same. Bud pozorovatel - co sa zmeni a aky bude vas spolocny zivot v podnajme. A hlavne, bud na nu trosku prisny (v dobrom) ze najom sa plati na pol, ucty na pol, aby sa naucila. Aby si sa nestal akoby jej rodicmi, ktory ju zivili a tym padom sa zase nicomu nepriuci.
dakujem siia :)
ja sa snazim rozmyslat uz viac dopredu, pretoze viem, aka situacia moze nastat. znamy tiez pracoval z domu, potom zacal pracovat v novej firme, ale tak, ze 3 dni bol mimo domu (to sa ako tak da). tam skoncil po istom case a teraz dochadza kazdy den za pracou (moze si vybavit home-office, ale to nie permanentne, sem-tam 1 den). Dochadza asi tak 70km a 70km naspat. to je celkom v poho, ale predsa, stale jazdit hore dole, tiez to vycerpava. a ja by som nerad skoncil tak, ze budem dochadzat niekam stovky km za pracou denno-denne, nebodaj nejake tyzdnovky - v tom pripade sa nemusim zenit, ked mam byt s rodinou 3 dni v tyzdni. uvidim ako priatelka sa postavi k zivotu, ked skonci skolu teraz a zacne pracovat. nehovorim, ze nepracovala, brigadovala jasne, ale bolo to ine, lebo stale bola doma u rodicov a stale ju zivili. teraz uz sa bude musiet postavit sama na nohy. je dost naviazana na domov. ale ked sa zoberieme a budeme mat deti, tak ja, deti budeme jej rodina.
kamilko3 ach, co by ine zeny dali za to mat pri sebe partnera, ktory premysla ako ty! Nebojis sa ozenit a mat dieta, chces rodinu, chces s nou travit svoj volny cas (nie len vikendy, ale kolko sa bude dat), zaroven si uvedomujes dolezitost toho mat dobru pracu a vediet uzivit rodinu. Premyslas aj nad moznostami, co ak ta prepustia, alebo co ak pride ina praca, kde nebude moznsot pracovat z domu. Si proste mudry, rozumny, rozvazny a zodpovedny muz! Ja mat takehoto frajera, tak sa ho drzim. :-) A vobec, dnes je tazke najist si partnera do zivota, ludia sa boja zavazkou a rodiny. Myslim, ze nejedna zena by ta ocenila! :-) To, comu by sa tvoja priatelka mala prisosobit je uplne normalne. Mate mat svoju rodinu, nemoze sa drzat domova blizko rodicov a kamaratov. Jasne chapem, ze niekto je viac priputany k rodicom, ale vsetko sa mat neda. Mala by si vazit, ze ma pri sebe partnera ako si ty a proste ist s tebou. Ty si kvoli nej nesiel do Viedne napriek tomu, ze by si sa tam uplatnil a mal este lepsi plat! V tom si urobil naozaj velky ustupok! a teraz je na rade ona. Ano, chapem ju ze byvat vo Viedni ked nevie rec nie je idealne (to by som asi ani ja nechcela), ale BA nemoze byt problem. A ak sa boji ze nebude mat s kym vykecavat na materskej, ved aj tu sa daju najist kamaratky. :-) Nechcem tym povedat, ze je tv tvoja priatelka zla, alebo ze by ste sa mali rozist. Skor z toho, co si napisal si myslim, ze je este nevyzreta. Musi dostudovat, musi pracovat a pochopit este vela veci. A to nie je zle. Mala som to tak aj ja aj ludia okolo mna. Proste studentsky zivot a zivot zarabajuceho cloveka je iny a clovek dospeje, zacne inak uvazovat, zobrat si hypoteku a mat rodinu nie je sranda. Tu uz nehra ulohu ci bude dievca pri mamicke a rodine, tu ide uz o vas a vasu novu rodinu a zodpovednost. Takze ja zastavam nazor, zacnite spolu byvat, priatelka nech sa zamestna v skolke / skole a nech zaraba a uci sa hospodarit. Vydrzte takto minimalne rok a potom sam uvidis, ci to je partnerka, s ktorou chces mat dieta a zalozit rodinu. :-) Zrejme si este mlady a nemas sa kam ponahlat. Radsej vyckaj akoby si sa mal o par rokov rozvadzat so zenou, s ktorou mas dieta.
s tymi kavickami som to prehnal. ona to tak myslela, ze ci sa bude nudit, ze hentak keby je niekde blizkova domova, moze ist pozriet napr. mamu, moju mamu, segrenku atd. Aspon tym argumentuje, ze co ona bude robit ked bude tehotna a ja budem v praci, a ze bude potrebovat aspon zo zaciatku pomoct s dietatom. ale predsa musime aj zit z niecoho. nechcem davat peniaze a pracu na prve miesto pred rodinou, ale tak viem co to je, zit z mala penazi a nechcem to znova zazit a aby to zazili aj moje deti. s mojou profesiou IT cloveka by som mal pracu aj tam, odkial pochadzam, ale nie tak zaplatenu. a teraz som v BA, priatelka po skole sem pride tiez byvat a ked si tu uz zvyknem/e na nejaky standard, ze tu mam vacsi prijem a viac si mozme dovolit, tak tazko sa zvyka na "horsie". ja nechcem aby sa priatelka prisposobila vyhradne mne. ja by som volil kompromis, ale neviem ci tu nejaky existuje, kedze cestovat za pracou kazdy den nie je jednoduche a kazdy den ste na cestach, a moze sa vam hocico prihodit. ucil som sa nemcinu niekolko rokov, chcel som ist do viedne kedysi pracovat, ale priatelka nechce ist do zahranicia byvat, nevie jazyk a ze keby je niekde sama a este v cudzine, tak sa zblazni. takze z toho jazyka mam momentalne prt a certifikat, ktory mam, mozem pouzit ako zachodovy papier.
fakt je toto dolezite rozhodnutie ako dalej, ale momentalne sa vsetko sustreduje v BA co je dost problem.
a ja sa nemozem spoliehat na taku vec ze HOME-OFFICE, lebo moze sa jedneho dna stat, ze firma ma prepusti, alebo sam budem chciet odist a uz mi v inej firme neumoznia takuto formu prace.
akoze tiez by som bol rad pri rodine ale niekedy sa neda chciet vsetko.
