Ahojte mám taký problém že:
Som druhé dieťa z troch detí. Som dievča a mám brata a sestru. Už je to pomaly rok a pol čo rodičia začali medzi nami robiť rozdiele. Ja sa učím zo všetkých 3 najlepšie a skoro vkuse varím, riadim, vynášam smeti a iné domáce práce. Myslím, že sa snažím až príliš ale aj tak to nepomáha. Moja mama má rada z nás troch moju sestru a brata a ocino zas brata a sestru. Nech čokoľvek urobia oni mám s toho problém ja. Za všetko môžem ja. Nevedia byť vôbec spravodliví v mnohých veciach a keby mám všetko napísať tak by som sa tu nedopísala. Mám 14 rokov preplakala som si toho už dosť a už chcem aby ma znova mali tak radi ako predtým. Naozaj neviem čo som urobila zle. Veľa krát som chcela újsť a odísť odtadiaľto ale to by nebolo riešenie. Máme psíka a ten ma má radšej než oni. Vždy keď ideme na vylet musim zostavat doma ja, pretoze psik s nami nemoze ist. Naozaj potrebujem pomoct s tymto lebo neviem čo mám robiť.. :'( Vztah mam asi najviac so sestrou a jej som to už hovorila lenže ona je mladšia a ona to nepochopí keď dostáva lásku a má vsetko co chce. Vopred ďakujem
Rodičia si ma nevšímajú
Nie celkom tomu rozumiem, ked idu oni na vylet, tebe prikazu, aby si zostala doma so psom, alebo ty nechces ist sama dobrovolne? Ak je to ten druhy pripad, tak chod s nimi aj ty, pes moze kludne zostat sam doma. Ak ten prvy, tak to je horsie. Skus sa s nimi porozpravat, zvlast s mamou a zvlast s otcom a povedz im svoje pocity a spytaj sa ich, preco ta odstrkuju. Mozno ti hned povedia, ze si to namyslas a ze to tak nie je, ale neskor nad tym mozu rozmyslat a mozno sa rozhodnu spravat sa k tebe tak, aby si sa necitila odstrkovana a nemilovana.
Ja som tiež prostredný z troch súrodencov a v určitom veku som zažíval podobné pocity, aké prežívaš teraz ty. Pravdou je, že skoro každý prostredný súrodenec si prejde obdobím, keď má pocit, že mu rodičia nevenujú dostatok pozornosti. V angličtine sa to volá "middle child syndrome" a je o tom napísaných mnoho článkov.
Som presvedčený, že ťa rodičia majú radi, napriek tomu, že ti to nedávajú najavo, tak ako by si si to predstavovala. To, že ti každú chvíľu nehovoria, že ťa majú radi, neznamená, že to tak nie je.
Možno ťa len začali považovať za dostatočne veľkú na to, aby ťa museli za všetko chváliť, napríklad za dobrú známku alebo vykonanie nejakej domácej práce. A možno z toho istého dôvodu, keď sa ide na výlet, tak nechávajú doma práve teba. Jednoducho ťa považujú zo všetkých súrodencov za najzodpovednejšiu, a preto nechajú bez dozoru práve teba.
Iní ľudia v tvojom veku si kladú presne opačné otázky ako ty. Pýtajú sa: "Prečo ma rodičia stále kontrolujú? "Prečo mi rodičia v ničom neveria?" Ty máš výhodu, že sa ničím takým trápiť nemusíš. Preto som si istý, že ťa pocit, že si ťa rodičia nevšímajú, o chvíľu prejde a začneš si užívať to, že nie si pod drobnohľadom.
