Už naozaj neviem ako ďalej. Bývala som 3 roky so starými rodičmi, bohužial sa inak nedalo + chodila som do školy. Dedo s babkou majú katastrofálny vzťah. Moji rodičia sa vždy lubili, mali radi, nikdy sa nehádali, a potom som v 17 prišla do takéhoto prostredia. Pravidelne babka každý deň nadávala dedkovi do haj**ov, k****ov, ...viete si predstavit, všelijake veci z minulosti si vyhadzovali na oči, on jej tiež nadával, hocikedy sa aj chytili a fackovali....no ked som tam chodila na prazdniny som toto nikdy nevidela...a zrazu...ostala som v strašnom šoku...Možno žo takto nevyzera az tak zle, ale skutočne tam aj niekolkohodinovy krik hadky, bitky, všetky veci boli 50/50 nič nemali spoločne...
Najhoršie je, že babka si zo mňa spravila butlavu vrbu a začala ma proti dedovi štvať. Dedo so mnou prestal komunikovat, aj ked som nic neurobila, len som ju vypočula...musela som si ist veci prať do pračovne, varit si len z babkinho...naozaj to bol otras.
Po 3 rokoch som to nevydržala a aj napriek tomu, že chodim na VŠ som si zbalila kufre a z toho mála zarobeného na brigádach, som sa prestahovala inde v meste do garsonky. Po 2 mesiacoch vyvolavania 24/7 som babke povedala, kde som lebo už plakala, vyhražala sa ze po mne da patranie..odvted ma začala navštevovat a všetky tie problemy nosiť sem...teraz to vyzera tak, že sotva žijem, našla som si priatela, ktory mi trochu pomaha lebo nikoho nemam...ale babka mi tu pravidelne chodi stazuje sa, uz nemusim vidiet to čo tam oni robia, ale za to detailne o tom počuvam...ja zacinam byt normalne presiaknuta tymi problemami, niekedy len sedim a 2 hodiny mi je z toho zle...ona už tak zije 45 rokov a je na to asi zvyknuta alebo čo, ale mna to prostredie psychicky fakt zmenilo.
Fakt neviem co mam robit, nedokazem jej vysvetlit aby mi uz o tom nehovorila..neznasam ako to u nich funguje...ale zaroven som vdacna ze ma aspon vtedy prichylila, citim sa jej zaviazana co pre mna robila istý čas v zivote, ze mi zadarmo varila, prala starala sa o mna...ale ja toto už nezvladam..čo by ste robili na mojom mieste?
Ja už neviem ako ďalej...starí rodičia
treba sa o takychto veciach rozpravat
Ahoj,
pravda je, že si neviem celkom dobre predstaviť, ako sa cítiš. Ale čo keby si im povedala, že Ťa to mrzí ale pravdepodobne im nedokážeš pomôcť? Alebo by si im mohla povedať, čo si skutočne myslíš. Podľa toho, čo píšeš vidím, že nie si "zlým" človekom. Sama nenesieš zodpovednosť za kvalitu vzťahu Tvojich starých rodičov. Ty sama nedokážeš zmeniť ostatných, ale môžeš im pomôcť vidieť veci z inej perspektívy.
Nehovorím, že to bude ľahké, ale ak nič nezmeníš Ty, tak je pravdepodobné, že sa situácia v blízkej budúcnosti nijako podstatne nezmení (keďže ako si písala, žijú takým spôsobom už 45 rokov). Prajem veľa sily.
a čo druhí starí rodičia? Teta, strýko, ani jeden z rodičov nemal súrodencov?
V tejto situácii nemáš na výber, musíš sa presťahovať do inej garzónky, nedvíhať babke telefón (nastaviť si blokáciu jej čísla v mobilnom tel.), a jednoducho s ňou prerušiť kontakt. Nemá právo dať po tebe vyhlásiť pátranie, si dospelá, nemusíš nikomu oznamovať, kde sa nachádzaš. Je to len vydieranie. Prípadne jej ešte daj šancu a skús jej povedať, aby si situáciu riešila sama a teba nezaťahovala do ich problémov, lebo inak s ňou prerušíš kontakt, ak to nepomôže, bez výčitiek svedomia to urob. Lebo tým, že sa ti tam chodí sťažovať, nepomôže sebe ani tebe, a teba postupne úplne zničí.
Tak povedz babke nech si žije svoj život s dedkom a ku tebe nech nechodi,že si odišla len preto, aby si mala kľud.Nech ti nerobí mindráky.
Starať sa o starých ľudí je veľmi, veľmi náročné. Neviem, či ste si to všimli, ale aktuálne išli nejako ceny všetkého hore. Zatiaľ registrujem "len" tabakové výrobky a vodu.
