Dobrý deň,
vidím, že sa tu riešia aj problémy vo vzťahoch, tak by som sa chcela spýtať na názor. Mám priateľa len pol roka, nebývame spolu, asi 50km od seba. Keď sme sa spoznali, hovoril mi, že má prácu, ktorá ho baví, že keď nemal dievča, tak bol radšej stále tam ako doma (nikoho už nemá, len brata a ten má svoju rodinu).
Po tomto pol roku som však zistila, že on je v tej práci stále. Keby to aspoň bolo o kariére, ale je to fabrika, kde sa pracuje od nevidím do nevidím. Začne ráno o 6 a príde domov niekedy o 18, 19. niekedy aj 22. Vrátane soboty. Zárobok má super, ale podľa mňa to nestojí na úkor toho času.
Je pravda, že keď má čas (nedela) - príde, dlho sa rozprávame, žiadne ťukanie do mobilov, ideme na pivo, na prechádzku, na večeru, je milý, nestráca pri tom pracovnom vyťažení záujem o sex. Ale mne ten 1 deň do týždňa nestačí :/
Ja mám školu aj prácu, no stále mám omnoho viac času, čo ma vedie k premýšlaniu. Neviem, či sa mám od neho trochu odpútať a viesť si vlastný život s kamoškami, spolužiakmi. Dosť som sa na neho upla a stále čakám, že podnikneme nejaké spoločné aktivity. Mám mnoho nápadov, kino, divadlo, ísť sa niekam kúpať, na pár dni na dovolenku...ale on vždy povie: Láska lubim ťa, ale vieš že sa to nedá.
Včera som mu povedala, že ma to už takto nebavi, na čo sa rozplakal, že ma nechce stratiť, ale že tu nikoho nemá a musí sa o seba postarať sám, tak by som to mala pochopiť. Neviem čo ďalej a preto Vás veľmi prosím o radu.