Oplatí sa mi ísť k psychológovi?

Môj psychiater je jeden z najlepších ľudí, ktorých som stretla. Ak nie najlepší.
A možno sa prispievateľka podo mnou prekvapí, ale keď ma moja mater chcela zbaviť svojprávnosti kvôli bulímii, tak ju doslova vysmial.
A aj psychiater môže robiť terapeuta. Ten môj je toho dôkazom.

Ak máš potrebu vyrozprávať sa niekomu, zdôveriť sa so svojimi problémami, ale s tým, že kamarátky máš skôr na zábavu a rozprávaním o problémoch ich zaťažovať nechceš, tak navštív psychológa, ale iba za účelom rozhovorov a lieky neber!!! Rozhovory uľavia tvojej duši, lieky však nezvratne poškodia tvoje telo, najmä mozog - dnes je ťažká doba, nikdy nevieš, či sa nerozhodneš študovať niekedy vo vyššom veku aj druhú vysokú, prípadne učiť sa jazyky, lebo bez VŠ a aspoň dvoch jazykov aktívne ťažko nájdeš prácu s normálnym finančným ohodnotením, aby si aj vyžila z toho, preto mozog musí byť čistý, nie zaprataný nejakým svinstvom - nechci byť obeť, na ktorej zarábajú lakomí lekári a ešte aj nenažrané farmaceutické firmy! Nenechaj sa nimi oklamať zničiť si mladé telo! Kľudne navštív psychológa a vyrozprávaj sa mu z problémov, on ti lieky nepredpíše, lebo ich predpisovať nemôže. Predpisovať lieky môže iba psychiater. Psychiatrom sa velikánskym oblúkom vyhni! Ak máš problémy s priberaním, môžem ti poradiť test na intoleranciu potravín Food detective. Dá sa kúpiť v lekárni a dá sa objednať aj cez internet. Stojí okolo 80 €, ale bola by to jedna z najužitočnejších investícíí - investícia do zdravia. Priberanie môže byť totiž zapríčinené aj potravinovou intoleranciou, ktorú má dnes už takmer každý druhý človek. Príznaky: plynatosť - po zjedení problémovej potraviny aj 12 hodín prdíš, hnačka, že ťa preženie po jedle, bolesť brucha a škvŕkanie v bruchu po jedle, točenie sa hlavy po jedle a náhle stavy únavy, že si napríklad úplne svieža, vyspatá, nič ti nie je, ale akonáhle sa naješ, zatočí sa ti hlava a zaspíš hoci aj za stolom. Veľmi silná intolerancia vyvolá bolesť hlavy spojenú s vracaním. Intoleranciu najčastejšie spôsobujú: laktóza, mliečna bielkovina, pšenica, kukurica, vaječný bielok, červená fazuľa, glutén, sorbit... Čiže prevažne základné potraviny. Ak sa začneš stravovať podľa výsledkov testu na intolerancie, nielen, že sa zbavíš tráviacich ťažkostí, ak si nejaké mala, ale sa ti podarí aj bez námahy schudnúť. K tomu si občas zacvič, napríklad taký aerobic by bol fajn a nájdeš si tam aj kamošky. Nie také diskotékové, čo sa ožierajú, ale také normálne, ktoré športujú, a teda majú aj zodpovednejší prístup k svojmu zdraviu.

Keď máš kamarátku, tak sa posťažuj jej. Ak je to už na prášky, tak choď.

Skúsenosti so psychológmi moc nemám, pretože im neverím. Detská skúsenosť. No raz som v nemocnici stretla mladú psychologičku. Brutálne roztomilú, drobnučkú, na kresle sedela tak ako ja. :) A to ma práve zaujalo. Skôr to bol impulz na začatie našej debaty. Rozhovory s ňou boli to najlepšie, čo som počas hospitalizácie zažila. Takže... oplatí sa. Už som o tom premýšľala, že požiadam môjho psychiatra... no akosi nemám odvahu. On je jediný, komu verím. Síce až po rokoch som mu povedala, čím všetkým som si prešla. A nebolo toho málo.
Boj s poruchou je, zo začiatku neprestajný. Aj po tom, čo prestaneš manipulovať s jedlo. Ja tento rok budem abstinovať 11 rokov... 11 najkrajších rokov. Už jedlo niekoľko rokov neriešim, no bol to boj na dlhé lakte.
Porozmýšľaj, čo ťa viedlo ku manipulácii s jedlo, čo jedlo prezentovalo. Aké pocity.
Držím palce. :)

Ešte žena síce nie si, ale súhlasím s Luckou, skús skúseného terapeuta, zistí si dopredu o ňom čo najviac a podľa toho vyberaj. Ak by Ti to s ním nešlo, vymeň ho. Báť sa nemáš čoho a strata času pri Tvojich problémoch to rozhodne nebude!

A z toho vsetkeho si sa dostala sama? Uz davno si u psychologa mala byt. Drzim palce!

Znovu ja :D Ešte mi napadlo že by si si mala písať denník, može ti to pomôcť pri vyjadrovaní pocitov, ale slúžiť aj ako forma terapie.

*ktorá prekonala všetko čo napísala...

Ahoj, tiež mám 17 a ver, že ti to pomôže...Ako mne. Tiež som sa najskôr bála, ale potom som sa tak rozhovorila, že som bola až prekvapená, možno budeš rozprávať ani nevieš ako. Ak aj nie, nič sa neboj, oni predsa len poznajú nejaké finty aby si nemala strach a sú aj na toto zvyknutí. Ak máš na výber, tak si skús rozmyslieť či sa ti bude lepšie rozprávať so ženou alebo s mužom, aj to môže zavážiť. A prečo by sa taká silná žena, ktorá všetko čo napísala mala báť rozhovoru so psychológom? :) Držím palce ;)