Zaujima ma vas nazor... prosim odpovedzte mi narovinu, co si myslite... uz dlhodobo trpim depresiou pravdepodobne z pocitu menejcennosti, posledny mesiac som zazila panicke zachvaty a naucila som sa ich zvladat, pozicala som si viacero pozitivne naladenych knih a vratila sa mi chut do jedla, dokonca som sa vratila k starym konickom... lenze na internete stale citam ze musim vyhladat psychiatricku pomoc (pretoze vo viacerych testov mi vyslo stredne tazka alebo tazka depresia) a uzivanie liekov... preto ma zaujima, naozaj ju clovek nemoze aj sam prekonat? musi uzivat aj lieky, alebo navstivit odbornika? vobec neuvazujem ze by som sla za doktorom a brala tak tazke lieky... ale budem rada ked mi uprimne odpoviete... este napisem ze odkedy som sa zacala na svet pozerat "vo svetlejsich farbach" nemam tak intenzivne myslienky na samovrazdu ale zatial neviem prekonat ten neustaly pocit smutku.....
Môžem to zvládnuť aj bez pomoci?
Ahoj Bojovnicka24
Zamerajte sa na to co viete vytvorit, hocico - viete cvicit, kreslit, spievat, pocitat, malovat.
Skuste si vsimnut co Vam zlepsi naladu / resp. co Vam v minulosti prinasalo radost.
Z môjho nazoru sa zivot akoby nemeni, resp. my zostavame stale taky isty, len skusame byt inými ako sme.
Skuste prilezitosti ktore su Vam ponukane na ne reagovat, na kvazy vsetky ... zajtra/dneska Vas niekto o nieco poprosi / poziada / bude sa pytat na nieco co viete - povedzte ze to spravite.
Akoby toto je to nestastie ktore prehliadame, je to tok zivota zvonku dnu akoby (chcenie niecoho co nie je). V podstate veselejsie je z mojej skusenosti sustredenie sa na to, co je :)
Skuste pozorovat na sebe, co viete, co viete vytvorit, hocico od milych slov az po zlozite projekty.
Drzim Vam palce Bojovnicka24 ved keby nieco kludne napiste email. Pekny vecer a vela radosti Vam prajem
,,som leniva na zmenu,, to je aj odpoved na pricinu depresie....a ja nepoznam cloveka ktory by sa vyliecil z toho vdaka AD.tie ,,lieky len utlmia urcite centra v mozgu na urcity cas ale skor ci neskor prestanu ucinkovat a bude to este horsie...mamka bere 20 rokov tie chemikalie a 13 krat elektrosoky tak viem trocha o com to je
ahoj bojovnicka, to co si napisala, akoby som tam videla kusok seba...ja s depresiou bojujem uz vyse roka a je to extremne namahave...asi mesiac som brala aj AD, ked uz som na tom bola fakt blbo, no nikdy som sa nestotoznila s tym ze by moj zivot resp. moju mysel mali ovladat lieky, preto som ich vysadila.. je velmi narocne zit s depresiou ja konkretne mam stredne tazku depresiu a su dni kedy mi ta mrcha znemoznuje normalne fungovanie...nehovoriac o spanku, ktory je viac nez biedny, caste bolesti hlavy, zachvaty placu ci zamerne vyhybanie sa spolocnosti, nechut do zivota, ziadny zmysel zivota ako takeho ci pripadne myslienky na to najhorsie, coho by som sa ale nedopustila, stale su to iba myslienky... snazim sa s tym bojovat sama a verit ze jedneho dna nastane cas kedy si uvedomim ze som z nej uplne vyliecena...dnes mi depresia opat narusila moje plany ist von..jednoducho som chytila zachvat placu a hystericky som sa doma zlozila :-) da sa povedat ze ja som si uz na tieto stavy aj tak trochu zvykla, ale citim sa velmi osamela a zaroven si neviem predstavit ze by som si s touto diagnizou bola schopna najst partnera pre zivot, ktory by mna a to co prezivam, pochopil...
Všetko sa dá ale keďže depresia je vecou mysle a myseľ neovládneš ak ťa ovláda, tak ti ostáva jediná možnosť. Pochopiť svoju myseľ, to, prečo ide v rozpore s tebou a konať podľa toho, čo pochopíš a do akej miery ženie myseľ do úzadia tvoje pravé ja. To, ktoré je tu preto, aby sa vyvíjalo a žilo.
No myseľ samotnú zmeniť nedokážeš pokiaľ ťa už ovláda, dá sa to len cez pochopenie tej druhej bytosti, ktorá je v tebe ukrytá a o ktorej myseľ nevie. Na myseľ musíš ísť rafinovane a svojho protivníka musíš najskôr spoznať a pochopiť. Až potom sa môžeš rozhodnú buď pridať k nemu a prestať bojovať alebo ísť vlastnou cestou.
Načo bojovať ak je boj napríklad nezmyselný a bojovník (tvoja myseľ) sa riadi pudovo a iracionálne. Aj to tvoje ukryté ja túži žiť a život je boj.
No Nikto fyzicky slabší sa nepustí do silnejšieho ak vie, že ho porazí. Je to ako boj s veternými mlynmi a preto sa ti nedarí a prehrávaš. No pochopiť je veľmi zložité a protivník je niekedy obzvlášť húževnatý.
Môžeš všetko čo len chceš. Všetko je len a len v tvojej hlave.
A aby si sa nenudila pošlem ti dve videá, snáď sa ti budú páčiť
Spravila som si viacero verzii Beckovho testu a vo vsetkych mi vyslo ze mam stredne tazku alebo tazku depresiu... preto chcem proti nej bojovat a citit sa lepsie, len ma zaujima ci sa to da prekonat aj bez psychiatra a liekov...
ja zas "prezivam" cely svoj zivot a neverim ze sa to zmeni... ale zaujimava poznamka... asi by som to mala v tom pripade zmenit ale na to som moc leniva....
A nikto nepozna nikoho kto to prekonal aj bez liekov? Ale samy ste to prekonali?
Ak bojuješ sama tak bojuj. No ak zistíš, že namiesto ,,žitia,, svoj život len ,,prežívaš,, a budeš stále bojovať, tak sa zamysli, pretože niečo nebude v poriadku...alebo je naopak v poriadku všetko a len ťa nechápe tento svet.
Každý si to môže vysvetľovať inak ale čo ak vôbec nemáš depresiu???
