ahojte, potrebujem tiež radu alebo pomoc... ide o asi psychiku, v poslednom čase, teda pár rokov už, sa mi furt stáva že pri strese, stači aj malilinko plus nával tepla alebo stači komunikácia teda niečo vybaviť a moja tvár zrudne jak paprika, vtedy citim že na mna lezie nervozita jak hrom a ja tam len stojim a skušam sa upokojiť, ihed mi vstupne do hlavy až tolko krvi že mam tvár horucu a flakatu červenu... to je take strašné a trápne že aj z toho potom začnem panikarit, vtedy ani rozmyšlat neviem nie to ešte suvislo hovoriť pri práci napriklad... jedine mi pomohlo, vyzliect sa ako sa len da :D a studeny vzduch a obklady na celu tvar hlavne vzadu na krk, inak ma to neprejde ani po hodinách... začalo sa to v maturitny den pri usnych skuskach, hned mi chceli volať záchranku a odvtedy ked pride naznak stresu ci niecoho podobneho hned to na mna pride a idem normalne akoby omdliet, som flakata ako by som dostala poriadnu facku a nie len jednu.aj krk aj tvar, no hroza. ako by som mala lepru alebo koznu chorobu, pred tyzdnom som takto vysla z gynekologie a vsetci kukali co to so mnou porobila doktorka, normalne sa zlakli a nukali mi nech si sadnem a pijem vela vody..... strasne sa citim uz to fakt nezvladam.. co uz na to? prosim má to niekto z vás? Stretnem sa s kamoskou ktoru som nevidela dlhsiu dobu a zacnem pred nou panikarit a uz som v tom... ani chalana nemam, neviem sa snimi ani bavit, nie to mat nejaky kontakt blizsi ... to by som uz asi z hlavy vykrvacala a zomrela :D
neviem ovladat svoje emocie :( pomoc
Ja som si nasadil silné lieky, lebo toto už skutočne nedokážem ustáť ani keby som sa poskladal do kocky.
Najprv ma pohryzie pes do pery, ktorú mi roztrhol, potom mi zobrali vodičák, napokon do mňa na bicykli vrazilo auto. Nakydal na mňa už hádam každý kto ma pozná, poohovárali ma, nielen to, rovno mi to aj povedali do očí. U lekára mám počúvať tie ich dristy o tom, ako som nevyliečiteľne chorý. Advokátka mojej ex mi povedala, že sa nejako vnútorne rozpadám. Rodina mojej ex po mne len vrieskajú, keď sa so mnou stretnú.
Prepáčte, že som sa takto posanoval:-)
Mne sa zda byt telefonovanie dobry zaciatok - nie je ta vidno. Okrem toho nic ine neviem riesit.
Ok, skusim este takto: ty nikdy nebudes nic hovorit, nanajvys budes pocuvat mna, to by bolo priechodne?
V tom pripade musime urobit krok spat. Ulozis si moje cislo do kontaktov. Ja ti zazvonim, ty to zdvihnes a hned zlozis. dobre? ;)
tak vy ste sa nasli :D
Co by si povedala na to, keby som ti zavolal? :)
Urobili by sme uplne kratky rozhovor, ktory by vyzeral presne takto:
Ty: Prosim.
Ja: Ahoj Ja som Filip z fora.
Ty: Ahoj Tu je Melvi.
Ja: Tak nech sa ti dari, maj sa.
Ty: Maj sa.
Bol by problem s tymto?
Myslel som, ze by si to mohla spravit tak, ako ked sa clovek otuzuje - ze si neda hned ladovu vodu, ale zacne od vlaznej a postupne sa uci byt v studensej a byt dlhsie.
Ze teda by si zacala od hranice, ktoru este das a pomaly by si zvysovala zataz.
Email je teda v pohode, zda sa ze aj toto forum je v pohode, chat, kde musis reagovat hned, je tiez v pohode?
Telefonovanie je problem len s neznamym clovekom, alebo aj so znamym?
