Prazdnota

Tá prvá veta z predch. príspevku mala byť otázka.

Prázdnota, bývaš dosť kritická k iným ľuďom a rada hľadáš chyby na iných ľuďoch. myslíš si často krát, že si omnoho lepší človek než väčšina ľudí?
Si dosť citlivý človek?

Inak mne sa zas stáva, že človek niečo povie na mňa, nemyslel to vážne, ale zo srandy a mňa sa to dotklo. Neviem, či aj to máš. ale ja s tým dnes už pracujem
Tiež sa stane, že niekto mi niečo povie a ja si to zle vysvetlím, Prípadne ja niečo poviem človeku nejaký názor, ale takým tým klesavým tónom a ten človek to vyhodnotí voči sebe negatívne a je možné, že už sa so mnou nebude baviť potom. Tak sa radšej snažím "pridať" do toho hlasu farbu, aby to znelo tak, ako to malo znieť, prípadne to doplním komentárom, prečo som to tak povedal, a že som sa jej nechcel dotknúť, ale proste ma to tak napadlo.
Inak aj ty ťažko znášaš kritiku na svoju osobu?

Ale co sa tyka tych zabran, tak to im nezavidim,mam rada svoje zabrany. Clovek moze mat zabrany a byt aj spontanny. Svoj ton hlasu si az tak nevsimam, ale dost rozmyslam nad tym, ci toho druheho chapem,ked mi nieco hovori,lebo sa mi stava, ze mi nieco povie a ja to pochopim inak, popripade si jeho spravanie vysvetlim negativne a on to mysli neutralne alebo mysli nieco pozitivne a ja to beriem neutralne, akoby som to mala o stupen posunute niekedy.

Nieco na tom anhedonizme bude. Neviem byt tak spontanna ako vedia byt ini ludia, aj ked niekedy by som chcela,no vsimla som si,ze vo mne podnety,co v inych ludoch nevyvolavaju taku prudku emociu aku oni prejavuju, popripade nevyvolavaju ziadnu emociu, takze ked som aj so spontannymi ludmi, nie vzdy to pomoze,lebo ako keby ich signaly "nechapem". No vsimla som si, ze si rozumiem s ludmi, ktori maju podobny socialny problem, ale zase, ked je niekto prilis uzavrety, tak to uz nie.

Oh, make me over, I hope I die.
www.youtube.com

Ja vychádzam proste z jednej veci – anhedonisti – to sú ľudia, ktorí si v skratke nevedia užívať život. A tiež tam chýba nedostatok impulzov k životu, radosti, chuti do života, silené usmievanie sa, vytratenie pocitov voči iným ľuďom. A ktorí ľudia sú naším opakom? No predsa hedonisti – To sú tí ľudia, ktorí si vedia užívať život a obvykle i aj z veľa vecí nič nerobia, Jednoducho živú, smejú sa , dotýkajú sa iných ľudí, majú ich radi aj cudzích, až sa mi veľakrát stalo, že som takého človeka s otvorenými ústami pozoroval, že ako to ten chlapík len dokáže a ja nie. Ako môže len tak niekto objať cudziu osobu? Až sa im normálne čudujem, keď to vidím. A dávam si otázku – Prečo to ja neviem tak ako oni?
Odpoveď je možno tá, že som sa to nenaučil a myslím si, že aj môj život beriem dosť vážne a som aj dosť prísny na iných ľudí. Čo vy na to?
A TIEŽ VEĽA POZORUJEM ĽUDÍ A VEĽA PREMÝŠĽAM AJ O SEBE AJ O INÝCH ĽUĎOCH.
A prázdnota, aj iní ľudia, aj vy tak závidíte tým ľuďom, ktorí sú schopní takto otvorene bez zábran komunikovať s inými ľuďmi? A tiež máte taký tón hlasu, ktorý ide smerom dolu, keď komunikujete a neprispôsobovali ste sa tomu človeku?

Mesačný princ, ako si ty na tom? Máš to aj ty, alebo nie ten pocit bez života?
Evicita, máš nejaké skúsenisti, máš aj ty tento problém:?

dotyky su najlepsia cesta :)

Asi mate obaja pravdu,tie dotyky budu klucove. Teda vsimla som si,ze toto u mna jedine zabera :) A som rada, ze mam s niekym spolocnu rezervovanost, niezeby aj ini ludia taki neboli, ale my, rezervovani, sme tak v uzadi a tak sa tazsie navzajom nachadzame...aspon ja si myslim.

Cliattsi - cez dotyky to funguje, mám vyskúšané.

Prázdnota, máme jednu spoločnú vlastnosť – obaja sme dosť rezervovaní voči iným ľuďom, máme proste odstup. S tými kamarátkami si sa zvítala tak, že si ich aj objala, alebo len tak sucho že Ahoj?
Tu bude niekde problém v tom, - inak je to v mozgu – ide o neurotransmitery, ale neviem, čo konkrétne. Myslím si, že by sa to dalo „liečiť“ obnovením dôvery k ľuďom a častejšími dotykmi s nimi – ale to som len v skratke popísal, čo si myslím, že by zabralo.