Som prazdna. Snazim sa s tym bojovat, ale ked som sama,tak citim prazdnotu. Maloco ma vie zaujat, od mala to tak je,tym padom mam malo znamych. Aj tych,co mam poznam cez inych ludi a vlastne sa oni o mna ani nezaujimaju,aj ked ja som sa snazila o nich. S ludmi sa mozem bavit,len ked sa pretvarujem. Nechcem brat lieky. Niekolkokrat som bola v zivote dlhodobo chora a to som relativne mlada a tak som lieky dlhodobo brala a aj beriem. Chcem sa len citit v pohode,ked nic nerobim, ale neviem ako to docielit.
Prazdnota
prazdnota2222
mam56
Pri stene sa psíček krčí, pritom si on hrozne vrčí, mačka z toho hrozne murčí, dedko doma jabka pučí, Miško sa nám pekne učí, kravka si tam pekne mučí, tlstý chlap v posteli fučí, Janko zase muchy mučí, na záchode sa už hoďku mučím, za svoj zdravý rozum ja neručím:-)
mam56
A ešte si na rýchlo zopakujme farby. Čiže čo si predstavíte pod kombináciou týchto dvoch farieb: hnedej a bielej, ak biela je sneh:-)
mam56
Vhodne nahraďte slová v zátvorkách za iné, z Vášho pohľadu lepšie:
-prišiel ku mne malý chlapec, nakopol ma hneď do (nôh).
-prišiel ku mne malý zajko, vzal do labiek moje zhnité (jablko).
-prišla ku mne stará dievka, dala´m´ nažrať jak pre prasaťu z (domčeka).
-boli za mnou staré líšky, čo mi zjedli tri (zajace).
-v záhradke som videl hady, mal som z toho žalúdočné (problémy).
-na streche si sedel vrabec, jó, ten starý (prefíkanec).
-znal som ja raz pána ujka, čo furt zo mňa robil (somára).
-ráno krákal starý kohút, čo ma ďobol rovno do (kolena).
-mám ja doma papagája, posiela ma furt do (teplých krajín).
:-)
www.youtube.com
prazdnota2222
Pokusim sa zodpovedat na vsetky otazky pokial nejaku nezabudnem omylom. No tak je jasne,ze u nas doma sa city velmi neprejavuju ani neprejavovali. Rodicia su obaja introverti a ako dietatu mi city chybali. Neda sa povedat,zeby ich neprejavovali vobec,len ja som ich z nich necitila,no a ani necitim dodnes aj ked povedzme mama ma zvykne objat,otec zacal s takymi prejavmi,ked som bola starsia a dodnes na to niekedy reagujem podrazdene. Brat sa asi tri roky lieci na depresiu. Otec byva casto negativny. Ked nie je negativny, tak neutralny, ale pozitivny malo, no a zit s niekym takym, tak clovek obmedzi pokial sa da komunikaciu. Nie vzdy, ale prevazuje negativita.Ja som mavala caste hnacky v minulosti,potom migreny,trpnutie casti tela a pod.chodila som k lekarom, ale vyriesila som si to sama nemedikamentoznou cestou. Minuly rok mi nasli jeden nalez a este sa to doliecuje,to nebudem specifikovat,lieky mi na to do istej miery zaberaju(prvykrat,co mi zabrali nejake lieky na dlhodobu chorobu :)). Priatelov mam zopar blizkych, z toho jedna berie antidepresiva roky. S nou som si celkom rozumela,ale ako zacala mat silne depresie,tak som kontakt musela obmedzit resp. aj ona sa odtahovala, ten vztah mi predtym robil celkom radost, no ale co narobim,citila som,ze ma potom zacal zatazovat. Sikanovana som nebola,maximalne ignorovana, ale mna vlastne ani kolektivy nikdy nebavili. Ked sa dalo,nasla som si jedneho cloveka, s ktorym som sa bavila ...alebo dvoch. Nie vzdy sa to podarilo. Pred piatimi rokmi som sa velmi zamilovala do omnoho starsieho muza(nie je prekvapenim,ze on bol prave typ, ktory velmi prejavoval emocie-hlavne mne- pricom som ho videla len v situaciach,ked inym az tak nie). Tato platonicka romanca,co ma drzala este tak do minuleho roku aj ked som sa s nim prestala stykat uz omnoho skor ma celkom zmohla.
Ak máte s tento problém, je možné, že ho spôsobila aj depresia. Ale stáva sa, že pretrvá po depresii.
Prazdnota, je za tým nedostatok citov a tvojej dôvery k iným ľuďom, keď chceš, pozri si môj profil na azete, tam to podrobne opisujem. Mohlo by sa jednať o anhedóniu. Inak vie tvoj priateľ o tomto probléme?
Odkedy to vlastne máš, dá sa povedať, že sa ti to začalo v detstve? Píšeš, že odmala, ale bolo to aj pred tým, než si brala tie lieky? Aké lieky to boli? Ako sa k tebe právali rodičia, cítila si v nich oporu, alebo ODCUDZENIE? Hádali ste sa často? Mala si ich rada? Máš k nim vôbec vzťah?Koľko máš teraz rokov?....sú to inak kľúčové otázky
Inak zaujíma ma aj príspevok tej osoby, ktorá reagovala po mne. Lebo ja mám toto napr. tak od detstva a taký "skok" som ja zažil keď som chodil do 5 triedy, ale bol to taký posun k horšiemu. Vtedy som to nejak moc neriešil, ale je to zle. Teraz už necítim nič voči nikomu. myslím si, že je za tým to, že máš pocit, že sa o teba nikto nezaujíma a tiež druhá vec, že ti nikto nedával v minulosti poriadne najavo, že ťa má rád. Si samotárka? Si introvertka? Zažila si nejaké šikanovanie v škole? Ľahko sa ťa niečo dotkne? Keď ťa vychovávali tvoji rodičia, myslíš si, že si dostala od nich málo. Nezdôverovala si sa im so všetkým, keď si mala problémy. RADA SA SPOLIEHAŠ VÝHRADNE NA SEBA? Ani svojmu priateľovi plne neveríš a myslíš si, že si veľmi opatrná aj vo vzťahu? Máš depresiu? Alebo mala si ju? Máš negatívne myšlienky? Máš myšlienky, ktorých sa dá ťažko zbaviť a stále ako keby plynuli?
Skús odpovedať na všetky otázky. Sú toosobné otázky, ale skús. Si v diskusnom fóre. Ďakujem, zaoberám sa týmto problémom. Je to moja záľuba :). Povedal som si, že ku všetkým mojim problémom budem pristupovať ako k záľubám a o to viac budem mať chuť ich riešiť. Inak ja som taký premýšľavý typ a niečo už mám aj naštudované, aby ste vedeli. - dal som sem síce smajlíka, ale líca sa mi veru nedvihli. Možno to pochopíš. Ale je to tým stavom
prazdnota2222
Mam priatela a ked som s nim tak sa citim tak neutralne,no ozyva sa mi ako prvy on,ja nemam az taku potrebu sama od seba,jedine,zeby sa dlhsie neozval. nemam potrebu sa rozpravat s rodinou, kamaratkou, s ktorou som sa kedysi dost bavila. Musim sa nutit do toho,aby som sa ozvala. Zaluby ma jeden den bavia,druhy nie,pritom ma vzdy predtym bavili. A vlastne som zistila, ze aj ked mi je samej niekedy nanic, s ludmi ma to bavi este menej.
hghzf
Ahoj, ja som mala presne rovnaky problem, necitila som ziadne emocie, nic ma nezaujimalo. Teraz sa to zmenilo, som stale bud unavena alebo mam taku tu naladu "na nic", ale uz to nie je prazdnota. Pri prazdnote som necitila nic, teraz citim, ze sa necitim nijako. Znie to ako nieco uplne rovnake, ale ja v tom vidim obrovsky rozdiel a neviem ako inak to popisat. Niekedy mam take chvile depersonalizacie, kedy sa mi vrati ten pocit prazdnoty a absolutneho nezaujmu o cokolvek, ale uz to nie je ako to byvalo, uz su to len take mensie navaly. Okrem toho trpim depresiou. Rada by som ti pomohla, rozmyslam ako som sa toho zbavila ja, ale ja ani neviem, ono to proste prislo, nic som s tym nerobila a sa to nejako stalo. Nebudem tu ani hovorit o tom aby si si nasla zaujmy a robila nieco co ta bavi, pretoze viem presne o com hovoris a viem ze toto by nepomohlo, respektive ja som si zaujmy najst nevedela, nic ma nezaujimalo a nebavilo. Drzim ti palce!
