Ahojte..mám taký divný a trochu trápny problém. Ide o to, že moja mamka stále kontroluje čo si obliekam. Neviem to nejako vyriešiť....proste stále si musím zobrať bundu ktorú chce ona..keď to neurobím tak ma vyvrieska vynadá mi tresne dverami a nebaví sa so mnou..je to ak podobne aj v iných veciach..NEchcem to opisovať nejako katastroficky, možno že je to tak všade..ale proste to nenávidím..potom ked nechcem aby boli hádky zoberfiem si napr. hrubú bundu v ktorej sa neskutočne potím a mám nervy. Problém ide ž neviem tie nervy ovládať potom tajne plačem ked som sama zúrim a nemôžem sa s tým vysporiadať..chytá ma až taká zúrivosť a neviem či je to zdravééé..
Neviem sa povzniesť nad to a povedať si že som ok, neriešim vzala som si napr. takú bundu a pod.
Bojím sa či by som pre toto nemala brať lieky..alebo či je to normálne..rozmýšľam o seb či som normálna. Moja mama mi hovorí že nie som a patrím na psychiatriu..že ma takéto veci tak rozčuľujú..lenže nemám odvahu si urobiť veci po svojom prípadne potom zlíznem krik a nerozprávanie a som vyčerpaná z týchto možností..buď byť pohádaná sústavne s mamou alebo si robiť veci ako chcem..navyše túžim po jej láske a podpore..keď sme pohádané neviem to psych. uniesť......neviem či som normálna a prečo to takto beriem..
Ale je to sústavný problém a neviem ho vyriešiť :(
Mám 23 a nemôžem sa obliekať ako chcem
Lulu preháňaš..prosím nehovor o mojej mamke takto..ja si ju vážim, aj ked je to ťažké...zase odtiaľ potiaľ..dá sa to aj jemnejšie povedať
Ahoj, zial na psychiatriu patri tvoja matka, najhorsie je, ze ta tak zmanipulovala, ze kvoli jej sialenosti si myslis, ze ty mas brat lieky :( toto by malo byt trestne, otrasna matka, cim skor prec z domu!
mamy taketo veci nesu velmi tazko to je jasne
Ahoj. Zazila som to iste. Mne pomohla terapia. Mama tazko znasala moje vzlietnutie z hniezda. Bolo to peklo.
Ďakujem Vám za rady. S tým osamostatnením máte úplnú pravdu. Aj ja som si všimla že keď ostávam 2 týždne na intráku a mamke len tak zavolám že všetko ok je to ok. Problém je že na intráku som stále sama a trpím tam depkami. Nezvládam byť celé dni (4 dni zo 7) som tam úplne sama, moje spolubývajúce neostávajú. A trpím pocitmi smútku, ťažoby..niečo ako depresia. Doma ma zase týra táto vec a enviem sa vyrovnať s tým, že som v mamke stratila kamošku a oporu. Ked sa jej túžim zveriť s problémami, dostanem krik a žiadnu podporu. Neivme to zvládnuť..nabrať psych. silu byť samostatná..resp. netrpieť bolesťou a týmto smútkom...
Ty máš 23. Ja mám rovných 40.
V tvojom krátkom opísaní situácie a života aký asi vedieš akoby som sa videla.
Matka ťa jednoznačne ovláda.
Moja mi robila presne to isté. Kým som bola dieťa či tínedžerka, ešte sa jej ako-tak darilo, ale ona neprestala ani keď som mala 30 a bola som vydatá. Jej tresty boli doslova psychickým týraním pre mňa. Nerozprávala sa so mnou a vedela, že tým strašne trpím. Manipulátorkou ostala dodnes, robila to dokonca aj s mojou dnes už takmer 19-ročnou dcérou, ale samozrejme, že som to nedovolila (pričom sa stále hádame, pretože je to niečo, na čo nikdy nebola zvyknutá, aby jej niekto odporoval), manipuluje aj svojho muža - môjho otca.
Zakroč okamžite, ty si dospelá, v žiadnom prípade si ona toto nemôže dovoliť. Môže ti materinsky poradiť, ale rozhodnutie je na tebe, či by šlo o hypotéku, o ktorej by si sa rozhodovala alebo o obyčajnú bundu.
Ak je to možné, odíď od nej preč, osamostatni sa. Možno ti to už tu niekto radil neviem, nečítala som príspevky. Ale mám prečítaný svoj život a ten bol po jej boku o ničom. Moja matka mi zasahovala do výchovy mojich detí, manipuluje ich doteraz no a zlé je to v tom, že proti mne, pretože ja som si postavila hlavu a manipulovať sa nedám. A je zo mňa nevďačná dcéra.
Utekaj, kým je čas a stretávaj sa sňou len občas. Bude si ťa viac vážiť, váš vzťah sa možno zlepší.
Nie je normálne, aby ti v 23 diktovala, čo si máš obliekať alebo inak ťa ovládala.
matka sa ta snazi ovladat a zatial sa jej to uspesne dari
Normálna určite si, na psychiatriu nepatríš, tvoja matka ťa len ovláda, manipuluje a ponižuje. Odíď od nej ak môžeš, aj keď si prenajmeš jednu izbu v podnájme s viacerými ľuďmi, budeš sa cítiť oveľa lepšie. A s mamou budeš mať lepší vzťah, keď u nej nebudeš bývať. Ja som to mala s mamou podobné, ale keď sme spolu nebývali, až vtedy sme mali dobrý vzťah. Nikdy s ňou ale nemôžem bývať, lebo ma stále považuje za hlúpe decko a chce mi vo všetkom riadiť život.
i ja by som zúrila a explodovala, keby mi niekto kafral tak hlboko do života a riadil môj život
jedna vec je keď dieťa má 5 rokov a matka sa o neho stará a riadi mu život ale 23 ročnému dospelákovi takto diktovať veci, je to na hlavu
a to nie ty si na hlavu, ale matka, je to na diagnózu
Nikdy nezi podla inych. Nikdy. Nebudes tak stastna. Matke neulahodis,vzdy ti nieco bude vyhadzovat na oci lebo ta chce ovladat. Rob si podla seba, nenechaj sa citovo vydierat,nech si mlati dvermi kolko chce...
