Zdravím, potreboval by som sa niekomu vyrozprávať, tak to skúsim tu, lebo si už v poslednom čase neviem rady. Ako z názvu vyplyva - tak trpím soc. fóbiou. Moje problémy som si začal uvedomovať v podstate už na zakl. škole - nejaký 6-7 ročník. Mal som dosť ťažke detstvo - otec vela pil, stále boli doma hádky, následne jeho problémy s políciou, neskôr smrt blízkej osoby, ktorá ma poznačila až som dospel do rozpoloženia v akom som teraz. Mám problem nadväzovať nove vztahy s ludmi, niečo podpísať, ked sa na mna niekto pozera - hned sa rozklepem, bije mi srdce a je mi zle. Preto stále vyhladavam samotu, nemam kamaratov. Neviem si nájsť priatelku, resp. ani nechcem, kvôli tejto mojej chorobe a to ma dost nici. A ked mam niečo povedat o sebe, tak mam 23 rokov, som zamestnaný, viem, že mnohí z okolia mi závidia, lebo si dokázem velmi slusne zarobit/po materialnej stránke, som na to m velmi dobre/, vyzeram celkom k svetu - viem, že mnohe dievčata by mali o mna aj zaujem, ale ja som take drevo, že sa im nikdy neprihovorim. Len nedavno mi sestra povedala, že sa strasne páčim jej kamaradkam, že by som sa im mal ozvať. A viete, ako veľmi by som sa jednemu dievčatu chcel ozvať, no ale s týmto mojim problémom sa proste neda. Neviem si predstavit situaciu, že mam isť s nou niekde posedieť na kavu, to by som sa hned rozklepal. Kvôli tomu mám dosť problem s trasením ruk. Co sa týka rodiny, tak je teraz všetko v absolútnom poriadku, ale moje problémy stále pretrvavajú. Nikto o tomto mojom probléme nevie. Neviem ako dalej, v poslednom čase chytam depresie až úzkosť. Strasne sa vo vnútri trápim a nikto o tom nevie, nemám sa komu zdvôverit, resp. nemam ani na to odvahu. Neviem čo dalej so zivotom. Este som nespomenul, že stresove situácie, ktoré neviem zvládať - najčastejšie riešim alkoholom, len primerane, aby som prekonal niečo stresujuce, čo ma čaka, inak v podstate vôbec. To nie je život, iba prezivanie. V podstate mi v zivote chýba iba ta láska a pokoj.
Socialna fobia ma niči
tak v tvojom príspevku som sa úplne našla jozo987, tiež mám sociálnu fóbiu, a už ma to úbija , uvedomujem si, že kvôli tejto chorobe si asi nikdy nenájdem muža a nebudem mať deti, neskutočný pocit ... tiež mám 23 rokov, tiež o mne o hovoria, že som pekné dievča chalanom sa páčim , len škoda, že vždy ked sa z niekym stretnem dostanem ledvá pár slov zo seba .... aspon viem , že v tom niesom sama :-D
ahoj, som z východneho slovenska - od Bardejova. Tak asi aj ty mas takéto trápenia ako ja. Je to choroba o ktorej sa prílis nehovorí, ale je dosť rozšírena. Ja som medzi ludmi, ktorých dobre poznám uplne v pohode. Ale v spoločnosti neznámych ludi som uplne mimo. Viem, ze by som dokázal byt pre nejake dievča dobrým partnerom, ak by som ju poznal dlhšie a vydrzala by to so mnou.
ahoj, som z východneho slovenska - od Bardejova. Tak asi aj ty mas takéto trápenia ako ja. Je to choroba o ktorej sa prílis nehovorí, ale je dosť rozšírena. Ja som medzi ludmi, ktorých dobre poznám uplne v pohode. Ale v spoločnosti neznámych ludi som uplne mimo. Viem, ze by som dokázal byt pre nejake dievča dobrým partnerom, ak by som ju poznal dlhšie a vydrzala by to so mnou.
nie, nebol som, ale fakt pochybujem, že by ma tam niekto dostal :(
Bol si uz u lekara s tymto problemom ?
samozrejme je to lahke povedat, ale realita je dosť kruta. Nech sa snazim akokolvek, stále padam a padam na kolena. Fakt uz neviem, ako dalej. Aka je len tenka čiara medzi štastím a bolesťou. Mohol by som mať všetko, ale kvôli SF nemám nič :(
V prvom rade sa nauč mať rad život. Brať veci a vzťahy, take ake su. Maj rad aj sam seba, trebars si spln niečo po čom si ako maly tužil. Zmen niečo vo svojom živote, nehodnot len život a vztahy okolo teba. Zmen svoj vlastny pohlad na veci, kamaratov a možno objavíš niečo nove, čo ťa povznesie, k inym dobrym činom. Hlavne sa nelutuj, že mas SF. Ked vieš, že ju máš, tak ju môžeš zmeniť.
