Ahojte, chlapec s ktorým si píšem asi 3 mesiace ma pozval von, mám síce už 23 rokov, ale v týchto veciach som dosť nesmelá. S cudzími ľuďmi nezvyknem chodiť von, aj priateľov ktorých som doteraz mala som vždy spoznala cez nejakú kamarátku a najprv sme boli kamaráti.
No už som sama viac ako 2 roky, potrebujem spoznať niekoho nového. Ale často aj keď už mám nejaké stretko dohodnuté to zrušim zo strachu, alebo ani neviem čo to je. Nechce sa mi napríklad vysvetľovať rodičom kam idem, bývam ešte s nimi a oni vždy všetko musia vedieť, a rovnako aj sestry. Je mi blbé im hovoriť že idem von s niekym koho vlastne ani nepoznám. Nemôžem ani povedať že idem von s nejakou kamarátkou lebo všetky sú už niekde preč a naši to vedia.
Ďalšia vec je že pri ľuďoch ktorých dobre nepoznám som veľmi tichá, je rozdiel si písať a stretnúť sa.
Viem že to nejak musím prekonať no neviem ako.