Problémy v rodine - nechuť zo života

Dobrý deň. Som 19 ročná študentka a potrebujem sa vyrozprávať. Už je to 7 rokov, čo sme sa s rodičmi a bratom(dnes 22r.) presťahovali . Predtým sme žili v meste, obaja rodičia pracovali, mali sme taký "klasický" rodinný život - rodičia sa ľúbili, vychovávali nás najlepšie ako vedeli, avšak problém bol vždy s financiami. Otec zarábal celkom slušne, no žili sme v podnájme a tým že nám chceli dopriať všetko(vianoce,narodeniny,meniny,oslavy) si nabrali veľa požičiek. Neskôr to nezvládali platiť a tak sa to snažili prekryť vždy ako sa dalo. Zlom nastal ked prišiel otec o prácu. Nebolo možné, aby sme vyžili z penazí čo sme mali, tak sme sa presťahovali na dedinu k mojej (dnes už nebohej) starkej. Žili sme 4 v jednej izbe, predstavte si starší dom, kde nie je ani wc a všetky ostatné izby su v tom horšom stave,ako v lepšom. Váš život sa otočí hore nohami behom pár dní a vy - 12ročné dieťa,ktoré bolo plné snov,nachádzala som množstvo nových kamarátok, ktoré však mali vždy viac ako ja. Bola som sklamaná, musela som opustiť priateľov, školu,volejbal, ktorý som milovala. Po nejakom čase sme sa zabývali, našla som si priateľku,ktorej som najviac verila.Rodičia dochádzali do práce a z tých málo penazí čo sme mali sme sa snažili mať aspoň na jedlo. Starká sa nam snažila tiež pomocť, avšak starala sa o svoje vnučatá a deti,takže mala dosť svojich starostí. Pár rokov sme žili s ňou. Jedného dňa dostala rakovinu, všetko sa skomplkovalo,pretože neboli peniaze, čas a ja som svoj život prežívala už vtedy ako dospelá-minimálne staraním sa o starku a uvedomovaním si, že v živote sa musím prevelmi snažiť aby som sa mala dobre.Medzitým bolo kopec nových a iných problémov,ktoré som musela AJ JA riešiť. Otec abstinent začal piť,hrával karty a podával vždy s nadejou že vyhrá peniaze pre rodinu. Zoznámil sa s jedným dobrým pánom,ktorý nam pomohol začať nový život a poskytol nám istu čiastku na život v podnájome.Presťahovali sme sa do bytoviek v tej istej dedine. Starkina rakovina sa zhoršovala a tak po čase prišla bývať ku nám. poviem vám, v človeku to zanechá velmi vela bôlu,ked si spomenie na dni,kedy sedela vedla v izbe a trpela,a nedokázala som jej nijak pomocť. Ked som mohla chodila som s nou na chemoterapie a trávila s nou čas aby sa necítila sama.Rozprávala mi rozne zážitky a i ked mala nezhody aj s mamou občas a otcom, snažila sa pomáhať. Jeden problém vymenil druhý- otec začal velmi piť a mamina to sama so starkou nezvládala, nehovoriac o takmer žiadnych peniazoch. Ona bola bez práce a otec v málo platenej. Chodieval domov neskoro, opitý a mame vykrikoval rozne veci. Ona to nezvládala a spoznala jedného chlapa,ktorý bol rodinný priatel( o to horšie). Pretože sa poznali obe rodiny navzájom, v skratke - začali sa stretávať on a mamina, nikto o tom nevedel iba ja. Ona konečne nabrala chuť k životu - pretože on len pil, stratil o nu záujem a o nič né sa nestaral. O DETI už vobec. Neboli sme už najmenší, ale poviem len tolko, že moje sebavedomie je dosť mizerné možno kvoli tomu, že ma nikdy nepodporil alebo sám od seba povedal mám ťa rád, teším sa z teba, moje dievčatko ktoré niečo dokázalo. NIKDY. Čo sa týka školy bola som vždy viacmenej výborná študentka. No počas týchto problémov som mala aj problémy v škole. Najlepšie na tom je že mi NIKTO nedokázal pomocť a pochopiť ma. Zradila ma priatelka, priatel o mna nemal záujem. Otec stále pil a naštastie v mojom živote ostal kamarát spolužiak(terajší priatel) ktorý ma vždy podržal inak by som to už nezvládla. V škole problémy za vynechávané hodiny,doma opitý otec,ktorý ma preklínal vždy kedy sa dalo( ani nemal dovod) a matka,ktorá trpela ešte viac a s plačom za mnou chodila čo má robiť. Zabudla som spomenuť to, že s tým mužom, s ktorým sa stretávala jej bolo nielen dobre ale aj nám velmi finančne pomohol. On ju miloval už velmi dlho a mama bola rada že ma može akotak zabezpečiť. Snažila som sa brigádovať,podávať čo najlepšie výkony - všetko sa opäť zmenilo, ked otec zistil že mama sa stretáva s jeho kamarátom. + starka umrela. Mama zdrvená,denno denne ponižovaná. S tým mužom sa uplne odsudzila,dnes sa nenávidia. Do toho samé exekucie,problémy finančné. Snažila som sa im pomocť najviac ako sa dalo(aj tak to zrejme nestačilo,kedže som vždy mala vyčítané, že preto nie viac a či som sebecká.) Ludia,ktorí boli AJ MOJI PRIATELIA začali na nás ukazovať prstom,pretože im rodičia dlžili peniaze a ja som za nič nemohla.Moj otec, dnes ho už tak volať nebudem,pretože to oslovenie mu nepatrí,no aby v tom bolo jasno- otec pil a vykrikoval jej vždy všetko, povedal že nemal mať deti a rodinu - celkom mi to je luto,lebo som ho mala velmi rada, nikdy som mu neublížila nolásku som od neho nedostala už poriadne dlho. Matka za posledné dva roky pretrpela asi viac ako niekto za celý život, a ja tie problémy znášam s nou. V jeden den ju otec miluje, v druhý deň chce rozvod a nadáva jej do ku*ev. Pobije sa v opilosti s kýmkolvek ,tolko slz čo som za nich oboch vyronila by nespočítal nikto. Sama neviem,čo mam robiť. V tomto roku obaja odišli do zahraničia, pretože sme nemali vobec peniaze Prvé dva mesiace bolo dobre, i ked žili v hrozných podmienkach,no vyplatila som aspon ako tak nejako nájom a penále. Otec začal znovu piť, vyhrážať sa matke s nožíkom, biť sa s ludmi,ktorí za nič nemohli. Býval agresívny, ako bezdomovec špinavý a dotrhaný, musela som sa za neho hanbiť a radšej byť ticho ked bol opitý,lebo som sa bála že na nás zautočí. Lutujem moju maminu, ktorá to znášala asi najhoršie v tých časoch ked aj starka umrela pojedala rozne lieky a dostavala lieky na spanie lebo to nezvládala. Dnes su stálev zahraničí, ale čoskoro prídu domov.Každý den trpnem,kedy mi mamina napíše, že čo zas ten chlao vyviedol, čo mam robiť aby sme už netrpeli. Nebavia sa spolu a chcu rozvod, on pije každý den a kričí na nu,vyhráža sa jej a ja neviem čo robiť. Stále nemáme peniaze, ale snažím sa brigádovať ako len viem,no ked si predstavím že opäť budem prispievať za ICH HLUPOST na veci,ktoré mali oni zabezpečiť, je mi to luto. Iné deti sa maju ovela lepšie. I ked mám 19, stále mi je luto, že som nemohla vyrastať v inej rodine, kde by otec bol hrdý na svoju dcéru pri každom jednom uspechu a matka by plakala od šťastia za to, aká som. Také sa už nikdy nestane mám pocit. Dnes maju vela požičiek, exekutorov, bývame v podnájme kde dlžime značnu sumu. Sme bez penazí, na vianoce ich nechcem ani vidieť a v skratke som na dne. Čakaju ma maturity, musím sa zaujímať o veci,ktoré by mali riešiť oni. Kde sa sakra podela ZODPOVEDNOST za svoje činy? kedy si uvedomia, že donekonečna ich nebudem zachranovať ani ja? KEDY pochopia, že peniaze len tak nespadnu z neba a že by mali konečne niečo poriadne vymyslieť? SOM FAKT ZUFALA!!!! neviem ani či prosím o pomoc alebo som chcela len napísať, že existuje človek,ktorý má toho fakt vela čo sa týka minulosti,prítomnosti,buducnosti. Neviem, či by bolo najlepšie aby sa rozviedl a aby to mamina utiahla nejako sama, nech ju ten hulvát viac netýra. Alebo nech ostanu spolu, splatia najskor podnájom a potom nech robia,čo chcu. Ja viem len tolko, že to ako sa zachovaju ma velmi ovplyvní. ALE TO IM JE JEDNO. Doležité premna je aby som sa správne rozhodla v oblasti vysokej školy, alebo či by som mala odísť do zahraničia, kde by som pracovala a užívala si život,lebo možnosť mám. Nebyť mojich brigád,nikdy by som nemala také veci,aké mam dnes, pretože všetky som si kupila sama. Som na seba aj hrdá, ale aj sklamaná, že sa to všetko deje práve mne a nedokážem s tým nič robiť.Kto by mi vedel nejako poradiť alebo zažíva podobnu finančnu krízu alebo rodinnu, napíšte mi email a ja sa vám ozvem. Viem, že to bolo dlhé,ale kto si to prečítal, dakujem.