Ahojte, potrebovala by som od Vás radu, resp. názory, pretože sa neviem rozhodnúť. Som v takej nepríjemnej situácií. Som štvrtáčka na vš a pred nedávnom sa so mnou rozišiel priateľ, ktorého som veľmi mala rada a dosť prudko. Stále ho vídavam a neviem sa s tým vyrovnať. Chcela som to riešiť tak, že budem chodievať viac na víkendy domov a postupne sa vrátim k svojej starej partii a zvyknem si doma kde som dúfala že nájdem podporu a zázemie. Problém je ale vzťah s rodičmi. Vždy som hrozne nervozna podvedome ked idem domov a mám strach...ale poslednú dobu sa mi to konečne podariko prekonať a verila som že doma bude všetko v pohode..Avšak znova začali hádky ked som to najmenej čakala a to na úplných drobnostiach. Napr. som umývala riad a mamka z ničoho nič vyvrieskala že tam dávam málo vody..alebo že sa neopovážim ísť do kúpeľky v rifliach zvonku..a podobné hlúposti...ja som to samozrejme nevydržala a vybuchla že jej na mne všetko vadí..a teraz je tichá domácnosť..Rozmýšľala som, či sa predsa len nesústrediť na ostávanie v meste kde študujem a postupne sa osamostatniť od rodiny, zabudnúť na kamošky doma a pod....
Je to ťažké lebo na intráku som sama od stredy štvrtku poobedia až do nedele rána...a ťažko znášam samotu....necítim sa moc dobre..hlavne teraz po tom traumatickom rozchode..avšak doma si neviem zvyknúť..Som zlá dcéra alebo ...mám pocit, že akokoľvek sa prispôsobím vždy znikne niečo nové čo im bude vadiť..
Na jednej strane túžim po opore zázemí a teple nie po prázdnej bielej izbe na intráku.....túžim mať miesto kde sa budem rada vracať..lebo v meste kde študujem som vlastne prišla o priateľa..on tu stále je...a musím ho takto aj vídavať....a nemámt u také stabilné kamošky..myslím že po škole aj tak všetci odídu a neviem ktorým smerom sa vydať...
Prepáčte za tú dĺžku
Osamostatnenie vs chodenie domov z intráku
Asi starnem lebo dnes uz davam Jaxovi 2x za pravdu :D
Pozri. Buduj si vztahy priatelstva v okoli skoly intraku aj mimo cez rozne aktivity zaujmy zaluby ai. A to iste doma. Opras stare kamaratstva priatelstva. Nik nevie co prezivas citis ako ti je. Ze sa citis sama. Tak oslov sama co najviac ludi. Vyvijaj aktivitu. Ja mam rada samotu a zas mna dost ludi dost aj okupuje - znamy kamosi priatelia rodina vyhladava vola pise pozyva. Takze niekedy neviem co skor.
A mamu mas len jednu. Nekaz si vztah s nou blbostami. Uvidis ak raz o nu prides este si budes nadavat vycitat ako ste spolu malo casu travili, ako ste spolu malo niekam niekde chodili. Jej je tiez nanic ak je sama. Urcite jej chybas. Je starsia. Starsi neraz horsie znasaju osamelost samotu. Ber zivot zlahka pianko pohodka s usmevom radostou. Na ostatne kasli. Venuj sa skole konickom zaujmom zalubam, brigadam ai tomu co ta bavi - takto stretnes spoznas novych ludi, udrzuj pestuj si aj stare vztahy
V ostatnom pravdu nemám? :P
Dávať všetko na jednu kartu sa nevypláca. To už si mohla zistiť na príklade tvojho ex. Život je pestrý a treba si brať zo všetkého. Sedieť na intráku, sedieť doma, sedieť u frajera, sedieť v krčme. Všetko je to fajn a zároveň blbosť, ak robíš iba to jedno a nič iné. To že si raz s jednou kamoškou, potom zas s mamou, následne si zatancuješ s chalanmi... to znamená, že žiješ naplno a nie že niečo zanedbávaš. Že chceš dať životu smer je to najdôležitejšie. A na to práve potrebuješ poskúšať všetko možné, aby si vedela na čo sa zamerať, nie? Či ako si chceš vybrať to hlavné?
Ďakujem ti krásne za odpoveď. Máš pravdu v tom, že mamka je aj rada ked som doma..ale má zničené nervy a často je tu veľké napätie a neviem či je to dobré pre mňa..či si tým tiež neničím nervy...A bojím sa že ked budem všade jednou nohou nikde nebudem poriadne..cchela som už dať svojmu životu také smerovanie...
Hlavne nechoď do ďalšieho vzťahu len preto, že nechceš byť sama. Skús sa s mamou porozprávať v čom je problém. Vystrelím naslepo ale predpokladám, že aj ona ťažko nesie samotu a to, že si preč. Stráca ťa a raz vyletíš z hniezda úplne a to mamy veľmi ťažko nesú.
Každopádne neviem prečo si dávaš ultimáta. Prečo rodina vs. kamošky doma vs. kamošky na škole?! Toto nikdy nerob! Môžeš mať všetko, tak žiadne buď alebo. Tráv čas s každým, striedaj to. A najmä odporúčam venovať sa sebe a popri škole robiť aj niečo iné. Či už práca, alebo kurzy, (tancovanie, turistika, workshopy) čokoľvek čo ťa baví. Na výške je najlepšie a najviac ti dá to to, čo sa deje mimo nej. A zvlášť na tých slovenských... Sedieť na intráku nemá zmysel, choď von, angažuj sa, rozvíjaj sa.
