Otazka na zeny - kde sa s vami zoznamit?

vianocnykaprik - ved som to tu prave napisal - tvojou ulohou nie je zistovat, ci sa jej pacis ale ju presvedcit, ziskat si ju.

Ahoj Biela Kobra, a ako poznat vopred, ze je nejake dievca introvert? Dnes sa kazdy snazi vyzerat ako extrovert a hlavne na dievcatach mi to robi problem rozpoznat, obcas mam pocit, ze introvertne dievca som este nestretol.:) Hlavny problem je v tom, ze u dievcat neviem introvertnost a s tym spojenu zdrzanlivost sa prejavovat, komunikovat, odlisit od toho, ze som jej napríklad nesympaticky, ze sa jej nepacim a preto sa jej moc nechce komunikovat, alebo dat najavo nieco pozitivne. Ako spoznat ze je dievca introvert a nie napríklad namyslena, alebo ze sa jej nepacim? Da mi aj introvertne dievca nejak najavo, ze sa jej pacim a ze ju tesi moja pritomnost?

Biela Kobra - asi to tak bude. Moja mama s otcom boli tiez taky pripad. Mamu tiez neziskali chlapci, ktori jej otvorene navrhovali vztah ale otec, ktory sa s nou cele studium na VS kamaratil aj ked od zaciatku vedel o co mu ide.

Ja sa preto aj cudujem, ked tu v temach, kde sa chalani pytaju ako zistit, ci ma o nich nejaka dievcina zaujem dostavaju odpoved: vsak sa jej to opytaj. Naco sa ti chalani tu na fore pytaju, naco im tu ludia radia, aby sa opytali tych dievcat.

Ked je chalan presvedčený, že to dievča je ta pravá - nech jej skúsi byť kamarátom a presvedčiť ju o svojich kvalitách.

Biela Kobra, zdá sa mi, že píšeš nejak inak, ako predtým. Predtým si písala tak hutne, situáciu si vystihla pár črtami, teraz sa tak rozpisuješ dopodrobna. Ako keby si stratila rýchlosť - je niečo s tebou?

Filip TT, je to tak, som introvert, a preto celkom chápem kapríkove problémy. Boli časy, keď už len pomyslenie na to, že musím ísť do obchodu a byť v interakcii s cudzími ľuďmi, mi naháňalo strach. Dodnes nemám rada davy, hlučné zábavy a keď mám vystupovať pred väčším publikom, musím sa ísť potom zregenerovať do ticha, ku knižke a najlepšie do lesa alebo rúbať drevo :) Ako si ale iste pochopil, moje povolanie vyžaduje kontakt s ľuďmi, mnohými ľuďmi, organizovať ich, vypočuť ich, pomôcť im atď., tak som sa naučila nájsť v tom potešenie, lebo ináč by som neprežila. Vraj som v tom dobrá. Zrejme preto, lebo chcem mať všetko čo najrýchlejšie z krku, aby som čím skôr mohla byť sama so sebou alebo len so svojimi najbližšími :)
Pri vašom zoznamovaní to prebehlo skoro rovnako ako u nás. Čo ma privádza k záveru, že introverti vedia ženám môjho typu učarovať práve tak, že netlačia na pílu. Tichá voda brehy myje ;-)

Biela Kobra, tvoj príbeh si vždy rád prečítam. Trochu ma prekvapilo, že sa charakterizuješ ako introvert, lebo si pamätám že si písala, že si ten typ, ktorý vybavuje veci za kolektív a má v ňom vodcovskú úlohu.

My s manželkou sme prežili niečo podobné. Boli sme spolu v záujmovom kolektíve, ja som tam bol suverénne najtichší a moja manželka tá najživšia. Nebola to náhoda, že sme tam boli spolu, ja som sa tam úmyselne kvôli nej pridal. Prvýkrát som ju videl na jednej akcii a hneď som vedel, že je tá pravá. Nejaké oslovenie a pozvanie na kávu - to by bolo isté odmietnutie, ani som takýto ostrý začiatok nechcel a ani by som ho nezvládol. To, že som sa pridal do jej partie mi však zaručilo, že som tri večery v týždni bol v jej spoločnosti a to bolo všetko, po čom som túžil a čo som potreboval. Prvé rande sme mali po 4 rokoch a bolo perfektné. Poznali sme sa, mali sme spoločných priateľov, mali sme k sebe už istý vzťah a ja som jej hneď v ten večer povedal, že si ju chcem zobrať, ona sa len usmiala a nič nepovedala, ale mohol som ju pobozkať. Svadbu sme potom mali za rok a štvrť.

Biela Kobra, dakujem, napisala si to velmi pekne. :) Asi mi teda nic ine neostava, nez to skusat a dufat ze sa to raz podari. Hadam sa v tom zoznamovani a komunikacii casom aspon trosku zlepsim a pojde mi to lepsie a bez tolkych stresov... Tak dakujem este raz, a zelam vam vela lasky. :)

vianocnykaprik, včera som ti sem dala taký obsiahly koment a dnes kukám, že je fuč :)
Máš pravdu, sú to zložité veci, a pritom strašne jednoduché. Nikdy nemáš dopredu isté, že úspech bude zaručený. O tom je život. Ľudia túžia po láske, a tak ju skúšajú hľadať, aj keď sa pri tom popália. Nedá sa proste ísť na istotu, nie sme roboty, ale ľudia. Dokonca aj tá istá slečna, ktorej by si sa možno inokedy páčil, nemusí byť v danej chvíli v rozpoložení, aby bola zoznamovaniu naklonená. To však neznamená, že to netreba skúšať. Treba.
Chceš, nuž poviem ti, ako to bolo u nás. Spoznali sme sa na trojdňovom sústredení, kam nás priviedla spoločná záľuba. Môj manžel hovorí, že u to neho bola láska na prvá pohľad. Ja som si ho vtedy ani nevšimla, pretože som tam bola jediná žena a mala som dosť starostí s ostatnými, ktorí doslova usporiadali "hon na lišku". Medzi nimi išiel po mne otravným spôsobom aj jeho kamarát, a on mu robil iba decentné garde. Manžela som si všimla až neskôr, keď sme spoločne my traja pracovali na jednej veci, a uvedomila som si, že ten druhý chlapec, teda on, mi je sympatický (na rozdiel od toho prvého). Celá skupina sme ostali v kontakte a môj budúci muž mi začal písať maily - najprv o našom spoločnom koníčku a vecami s ním súvisiacimi. Potom mi začal skladať básničky, bavil ma a rozosmieval. (Mail je pre introverta oveľa lepší spôsob komunikácie ako telefón, poskytuje čas na premyslenie odpovede a ďalšieho kroku a tiež eliminuje zmätkovanie a následné výčitky zo zlyhania). Keďže to nebola moja prvá známosť, ani desiata, bolo mi jasné, že mi tlačí kaleráby do hlavy. Ale pretože vtedy pri spoločnej práci mi pripadal milý, sympatický, otvorený a galantný, bolo mi to príjemné. Ďalej sme sa stretávali na spoločných akciách. A potom nabral odvahu a povedal mi, či by sme sa nemohli stretávať len my dvaja. Trvalo mu to dlho, na môj vkus, lebo už aj ja som bola dávno zaľúbená :) Rozhodla som sa, že to s ním skúsim a skončilo to záväzkom na celý život. Nie je na tom nič záhadné ani tajomné a rozhodne to nie je univerzálny návod. Jediné, čo ti môžem povedať je: Skúšaj. Možno dostaneš preplesk, možno si ťa ani nevšimne, možno sa len pousmeje, ale to je prirodzené riziko. Poučíš sa a proste pôjdeš ďalej. Návody nie sú. Páči sa ti nejaké dievča? Riskuj a oslov ju. Raz sa ti to proste podarí.
Mimochodom, poznáš to talianske príslovie? "Poriadny chlap sa má o ženu pokúsiť. A poriadna žena má odmietnuť. Na prvýkrát."

Ako keby si hovoril o mne, celkom. Tiez sa v tom stracam, hoci som skusal oslovit nezname dievcata na ulici, nic z toho nebolo.

Biela kobra, stale mi ale nie je jasne, ze ako konkretne ste sa dali dokopy. Pises ze bol najtichsi... On teda za tebou prisiel a nieco ti zrazu povedal? A co ti povedal? Alebo ty si prisla za nim? A cim ta zaujal? Tym ako vyzeral?A o com ste sa rozpravali potom dalej? Vravim, ja vobec nerozumiem zoznamovaniu, netusim co mam povedat, ci si to vobec mozem dovolit, kde a kedy je ta spravna chvila. Tiez ma velmi odradza, ze vobec dotycnej nevidim do hlavy a vobec neviem, ci sa jej aspon trochu pacim. Pride mi to cele strasne zlozite a mam zly pocit z toho ze ona bude mat zly pocit zo mna.:) Keby som mohol vediet vopred aspon trochu ci sa jej pacim... niekde som cital, ze sa to da zistit tak, ze sa dievca po mne usmieva,ale taku osobnu skusenost asi nemam, aspon si na nic take nespominam.
Neviem vobec co mam robit. Chcel by som mat dievca ktore by som lubil, lasku vnimam ako jediny zmysel zivota, ale netusim ako sa s takym dievcatom zoznamit.... je to mimo mojich schopnosti

vianocnykaprik, mohla by som oponovať, že voľakedy nebolo toľko možností na zoznámenie ako teraz a ja ako dievča "zo starej školy" by som si radšej zahryzla do jazyka, ako by som mala prvá osloviť chlapca a priznať, že sa mi páči, na rozdiel od dnešných dievčat. Vtedy sme proste manévrovali ináč.
Pre nás s mojím introvertom platí bod 1, ktorý som rozpísala na samom začiatku - zviedol nás dokopy spoločný koníček. Teraz si predstav, že to bol koníček, ktorý bol vtedy doménou mužov, t. j. bola som tam jediná žena. A nie som škaredá ani nesedávam v kúte, naopak :) Dodnes mnohí z nich spomínajú, ako vtedy boli skoro všetci do mňa zaľúbení. A predsa mi najviac učaroval ten najtichší z nich, ale zároveň aj najmilší, najgalantnejší a najtrpezlivejší - hoci nemal vtedy nič okrem vzdelania, zdravého rozumu a snov. So mnou potreboval riadnu dávku trpezlivosti. Silnou stránkou introvertov však je, že sa nikam neponáhľajú a nepotrebujú súťažiť o miesto na slnku s ľuďmi, na ktorých im záleží. Podnety a konflikty spracúvajú v sebe tak dlho, kým nedospejú k riešeniu alebo aspoň k ceste. Pokiaľ majú otvorenú myseľ a sú ústretoví riešeniam, ktorých sa predtým báli, dokážu veľa. Viem to, lebo sama som introvert. Takže u môjho manžela zafungovalo povestné príslovie "tichá voda brehy myje" - trvalo to síce pár rôčkov, ale ani som sa nenazdala, a bola som vydatá.
Raz to vyjde aj tebe. Už si spravil prvý krok - zrekapituloval si si silné a slabé stránky a teraz sa snažíš analyzovať bojové pole, na základe ktorého si začneš budovať stratégiu. Si na dobrej ceste, len tak ďalej.