Ahojte, chcela by som s vami zdieľať môj problém v rodine.. Mam už čosi po dvadsiatke a otec ma vyhadzuje z domu..nepijem, nefajčím, nedrogujem,...s mamkou mám dobrý vzťah..mam aj ďalších súrodencov a tí tiež nevychádzajú s otcom dobre..úprimne si veci myslíme že by mal ísť niekam ku psychológovi ak nie psychiatrovi ale to posúďte sami..
S otcom som mala vždy zlý vzťah,tak ako aj moji súrodenci.. Od malička sa nezaujímal o nič čo som robila..nikdy ma nepochválil..za každým napr aj vystúpením mi nepovedal nič pozitívne len vypichol to čo bolo zle..nikdy sa o mňa úprimne nezaujímal.. Pamätám si ze par krát som sa pokúšala sa mu zdôveriť ale nikdy to nedopadlo dobre.. Aj keď som chcela len radu on to vzal ako hotovú vec a namiesto toho aby mi niečo kludne odpovedal rovno začal po mne vrieskať.. stale keď príde z prace tak jedine co ho zaujímalo bolo či je poriadok..všetci sme stále rýchlo upratovali lebo sme sa báli že nad zbije keď nbude upratané.. Ale on vždy len vrieskal.. Ale vrieskal zakaždým.. Ci uz upratané bolo alebo nie.. Stale si niečo dokáže nájsť..
Ked sa odúčal fajčiť tak sme boli ešte mali.. Ale pamätám si to ako včera..otec prišiel z práve a mal nervy tak začal vrieskať po mojej sestre..sotil ju do skryne (spolu s krikom a nadávkami) a ja som sa jej chcela zastať tak som povedala oci prestan.. On ma v tej chvíli schytil pod krk..chvíľu má dusil..a tak mi povedal ze nech sa to nepovažim povedať mame.. Nikdy som jej to nepovedala a mozno ani nepoviem..
To bolo jediný raz čo zaútočil fyzicky.. Ale myslím že tie roky psychického útlaku sú horšie.. Sú chvíle kedy je v pohode ale takých je žalostne malo.. Inak mi vždy nadáva, aká som blbá,neschopná a ďalšie iné tvrdšie nadávky.. Na to som si aj zvykla.. Ale neviem si zvyknúť na to ze ma vyhadzuje z domu..reči ako ze som mu na príťaž a ze sa s ním nechcem rozprávať.. Ja mu po toľkých rokoch už neviem dôverovať..ani len skúsiť si to neviem predstaviť.. Vždy keď som sa mu snažila dať "novú" šancu, predsa len je to môj otec, vždy ma sklamal ešte viac.. Niekedy si myslim ze mamka by spravila lepšie ak by sa s ním už dávno rozisla ako už mnoo krát chcela..
Neviem či na to existuje riešenie nakoľko stále som študentka a nezarábam..neviem si prestaviť sa odsťahovať..tak aspoň chcem poďakovať každému kto sa dostal až do konca.. Mozno človek potrebuje len vedieť že v takej situácii nieje sám.. Dik ;)