Pripad A (povodny stav): Auto ma skoncit u neho. On ma zaplatit tebe to, co si dala do toho ty.
Pripad B (novy stav): Auto ma skoncit u teba. Ty mu nedas nic z toho, co dal do toho on, lebo to by uz nebolo partnerske... Hm... A preco si ty po nom v povodnom pripade chcela peniaze?
Ferove moznosti:
1.) Auto date na polovicu, on ti doplati 850 eur (tym padom ste obaja dali 1750 eur) a mate to "spolocne". Hocikto si vezme kluce ked potrebuje, raz jeden raz druhy. Problem je pravno-papierovy, ze nemate bezpodielove spoluvlastnictvo a auto moze mat iba jedneho majitela. Tak to aspon spiste vo vhodnej forme pred notarom a peniaze si vymienajte bankovo, keby ste sa rozisli alebo sa nebodaj nieco stalo a doslo by k dedeniu, aby sa s tym dalo aspon teoreticky nieco robit (konzultacia s pravnikom by nebola zla).
2.) Auto si nechas ty, tak ako mal on vyplatit teba, tak teraz miesto toho vyplatis ty jeho, t. j. das mu 900 eur.
3.) Auto sa preda, (pripadnu) stratu si rozdelite na zaklade dohody vopred podla:
- vysky vkladu
- doterajsieho pouzivania auta (kto ho pouzival viac)
- celu ju ponesie on, ak bola explicitna dohoda, ze si ho necha on a teraz ho nechce, cize strata vznikla z jeho straty.
To, ze sa pytas, ci je z jeho strany partnerske, ze chce svoje peniaze tak, ako si ty chcela svoje, sa v anglictine nazyva: "having a cake and eating it too" - chces mat cely kolac a zaroven ten isty kolac aj zjest. Chces si nechat auto a zaroven nic neplatit. Ked ti aj ludia na fore napisu, ze ano, mas pravdu, nechaj si 900 eur aj auto, tak nech sa paci...
Potom druha vec je, ze ste spolu, vadi ti jeho kopa poziciek a hadate sa o majetok. Tak sa vezmite (co ale nemusi byt dobry kauf z tvojej strany pri jeho pozickach ani z jeho strany pri moznych alimentoch a manzelskej podpore a matkocentrickych rozvodovych sudoch) alebo sa proste rozidte. Partnera neprerobis, tyka sa muzov aj zien.