Ahojte, už s nadpisu je zrejme o čo ide. Som maličká.
Mám 17 rokov a meriam 152 cm. Tipujem, že pri veľmi veľkom šťastí podrastiem 1 cm, veľmi tomu však neverím. Rodičia nie sú extra vysoký otec meria 174 a mama 163.
Pri svojich spolužiačkach aj kamarátkach vyzerám smiešne ako ich mladšia sestra. To ani nehovorím o chalanoch. Keď sme s kamarátkami von, hneď je o nich záujem, chalani ich volajú tancovať, ja vždy ostanem sedieť a strážiť veci lebo o mňa nikto nezakopne.
Raz na diskotéke sa jeden chalan pýtal kamošky, ktorá z jej kamošiek musela prísť s maličkou sestrou. Od vtedy, vždy keď na mňa niekto pozrie a smeje sa (a to si ma možno ani nevšimne, a smeje sa na niečom úplne inom) chytí ma depka.
Neexistuje deň aby niekto nepodotkol moju výšku (samozrejme smejme sa všetci spolužiaci lebo ona je maličká, ona je liliputánka, tá čo určite nakupuje detské oblečenie,...).
Je mi z toho nanič a kvôli tejto výške nenávidím svoj život. Nevidím na tom nič pozitívne.