Pred rokom som riešila podobnú dilemu ako ty. 3 mesiace pred svadbou mi zomrela svokra a hoci sme vedeli, že je vážne chorá a preto sme aj plánovali svadbu, umrela vo chvíli keď sme to nečakali.
My sme svadbu nezrušili, lebo sme vedeli, že to bolo jej prianie, aby sme sa vzali. Svoju kyticu sme po sobáši vyniesli na jej hrob a vlastne nebolo minúty, aby sme na ňu počas svadby nemysleli. Dnes viem, že hoci hostia sa bavili, pre mňa bola svadba utrpením.
Ja som chodila v čiernom (kombinovala s rifľami) 6 mesiacov a bola som odhodlaná vydržať celý rok. Otehotnela som a svokor mi výslovne zakázal chodiť v čiernom, takže chodím v sivom, bielom, kedy v čom, ale proste nie vo veselých farbách.
Ja som mala so svokrou veľmi pekný vzťah, starali sme sa o ňu keď bola na tom najhoršie, keď jej bolo lepšie bola mi ako druhá mama.
Po jej pohrebe mi svokor dal jej snubný prsteň, takže ten nosím dodnes a nie je deň, aby som na ňu nemyslela.
