Ahojte. Liečim sa z anorexie-teda pokúšam sa o to. Ale vždy ma to drží tak jeden-dva dni,a to deň kontroli u psychiatričky a niekedy deň po tom.Ona ma vždy tak namotivuje že vidím šancu vyliečiť sa,a že viem prečo mám pribrať a že to ide. Lenže potom ma to vždy prejde,som v starých kolajách,vyhýbam sa jedlu ,bojím sa že pribem a nevidím zmysel v priberaní a jedení,zas tie hnusné stavy,neprekonávam hlas v mojej hlave. Lenže,teraz som dostala poslednú možnosť do kontroly so sebou niečo urobiť,trošku pribrať a začať normálnejšie jesť a jesť lieky- inak Hospitalizácia,čo ja nechcem. Preto to skúšam tu,nenájde sa nejaká dobrá duša,dievča,ktoré má tiež anorexiu a chce sa vyliečiť a chcelo by si každý deň písať,podporovať sa v liečbe atď.? Veľmi by mi to pomohlo a myslím že aj jemu. Ide do toho niekto? A poprípade viete mi niekto odporučiť ako prekonať ten strach? Do nemocnice fakt ísť nechcem a antidepresíva už beriem. Ďakujem.
Anorexia - podpora
Ahoj, nasla som v lekarni fantasticky enteralny napoj plny vitaminov a mineralov, ktory by vam mohol pomoct nabrtat silu a vitalitu. Je to Nutridrink a je urceny ludom s podvyzivou, trewda anorektikom a anorektickam a ludom s oslabenou imunitou. Chutia božsky. V lekarni jedno balenie so 6 flastickami stoji 7 eur. 1 flasticka 1,80.eur. Blizsie info www.liek.sk
Ahojte baby, spolubojovníčky:-)
ja trpím PPP už celých 21 rokov, od dvanástich rokov...a nechcem vás strašiť alebo sklamať, ale z tohto pekla sa už úplne dostať NEDÁ!!! Ja sa o to pokúšam celé roky, v nemocnici som bola už vyše 20 krát(!!!) a hoci sa to na nejaké mesiace zlepšilo, nikdy to nebolo úplne bez anorexie a potom som do toho padla zas a znova a zas a znova atď.atď....tiež mám doma zlé rodinné zázemie, všetci, aj lekári mi radia utiecť odtiaˇpreč, ale ja nemám vôbec peniaze, dostávam invalidný dôchodok 140 e mesačne a z toho sa, samé uznáte, nedá vyskakovať, nieto ešte zohnať si bývanie...som v koncoch a neviem ako ďalej, čo robiť, občas si myslím že už to nevydržím a poberiem sa - dobrovoľne - na onen svet...navonok to ne mne nikto nevidí, ako veľmi sa trápim, skrývam to, aby sa oni zasa netrápili kvôli mne (aj keď nie som si istá či by im to nebolo jedno, či niekomu na mne aspoň trochu záleží), no je zo mňa navonok aj vovnútri úplná troska...baby ktoré s tým ešte len začínate, preboha vás prosím, ešte sa to dá zvrátiť keď ste v tom len pár mesiacov, ale tekto po rokoch....úplne si dodr.ete život, a v podstate pre nejakú hlúposť...to sa neoplatí, to je celé zle....-(((
Tralala: Ahojky,ja tiež trpim anorexiou už 4 roky a viem ake to je neskutočne peklo s ňou na začiatku sa ti to páči a je to tvoj."priatel" no potom začina skutočne peklo choroby viem o tom svoje bola som aj niekoľko krat v Pezinku na hospitaluzacii no teraz opäť som v tom a.je to tetaz asi najhoršie za cele roky ake to ešte nebolo čiže je to silnejšie ako ja sama...preto tiež mam o seba strach ..a čo sa tyka podpory rodiny ako si pisala čo maš tak ja to mam doma podobne ale to.už v živote nezmeniš to.čo sa deje v domacom prostredi a o to.je to horšie sa s tym vysporiadať ..Do pezinka chodia už akutne stavy co som bola i ja a ted mi to.znova hrozi a to tiež nechcem lebo.i terapeutom.ktori.mi tam pomohli nechcem sklamat no ale ked to nezvladam rak.neviem ale je.fajn že o tom dokažeš hovoriť...
Ahojte, ja mam problem s jedlom uz viac ako 2 roky. Podarilo sa mi z toho dostat a prekonat to, no potom som do toho spadla znovu. Je to asi pol roka co sa anorexia vratila a je este silnejsia ako predtym. Prave vcera som bola u psychiatricky, lebo sama to uz nezvladam. Zatial povedala, ze mi lieky netreba ale musim kazdy tyzden absolvovat sedenie u psychologicky a ak sa stav nebude zlepsovat tak potom liecebna Pezinok. Strasne sa bojim, lebo to by som nechcela za ziadnu cenu. Okrem toho doma mi rodina kazdy den vykrikuje,aka som odporna, ako im nicim zivoty.......dnes mi dokonca mama povedala "skoda, ze este nesom mrtva....." . Uz nevladzem ani plakat, ani kricat. Neviem ci este vladzem ist dalej. Ci sa nemam na vsetko vykaslat a odyst prec. Viem ze od problemov neuteciem, ale uteciem aspon od ludi, ktori mi s nimi nepomahaju, ba prave naopak.
Som rada, ze som sa mohla zverit niekomu, kto tomu rozumie, vie co prezivam. Lebo vsetci maju len kopu reci ako je to vsetko moja vina a ako za to mozem ja ale nikto nepreziva to co ja a nevie pochopit, aky boj sa vo mne odohrava......
Moja skusenost so svojpomockou je vyborna, mozem len doporucit. Chodim na OA skupinu, kazdy pondelok 19:30 na Cukrovej 14, zvoncek kancelaria.
Som ochotna sa s niekym predom dohodnut a odprevadit niekoho na miting, ak to bude potrebovat. Skupina funguje na baze dobrovolnosti, bez poplatkov, jedina podmienka clenstva je tuzba prestat nutkavo jest.
Ema
ema.violet@gmail.com
Ahojte baby,
sama som si prešla bulímiou a momentálne už budú dva roky, čo som takpovediac "čistá". Rada by som pomohla aj iným dievčatám, či už aspoň pokecaním, podporou, vlastnými skúsenosťami a podobne. Ak budete chcieť môj mail : pppBulAno@gmail.com
Ahojte baby,som rada že sa vás tu našlo toľko :) Ja sa tiež snažím s pomocou psychiatra,tiež mi dal lieky ale užívam ich,lebo mi diagnostikoval aj depresiu,a bez nich.. Sa proste necítim dobre,a o jedení ani nehovorím. Môj mail je barbora39@zoznam.sk určite budem rada ak mi napíšete a pokecáme :)
Ja som bola aj u psychiatra. Dal mi lieky a povedal, že uvidíme o mesiac. Nezačala som ich užívať však. Viac som tam nešla a snažím sa sama s podporou najbližších. Snád to bude už len a len lepšie. Ak chceš, tiež rada o tom podebatím...kludne daj mail a môžme si navzájom rozpovedať svoje príbehy ;)
Ahoj,tiez sa snazim z toho dostat zatial bez odbornej pomoci.Moja siuacia sa da opisat ako"raz som hore a raz dole."Ako nikdy nekonciaci kruh..Ale verim,ze s podporou manzela sa mi to podari.Drzim palce vsetkym,co s tou"svinou" bojuju!
Tiez by bolo fajn niekedy popisat :)
Ja sa tiež z toho vykopávam práve. Snažím sa s podporou rodiny. Nieje to lahké. Na jednej strane chcem pribrať, mať energiu, silu a na druhej strane sa bojím jesť. Stále mi hlas v hlave hovorí, že to je vela alebo to je privelmi mastné či sladké,,,atd..no hrôza, ale bojujem! Lebo tá únava a depky sú otrasné! To nie je život...
