mam 36 rokov a vydala som sa ked som mala 20, až teraz mam 8 mesačneho syna a som za neho nesmierne vdačna, ale niečo sa stalo so mnou ak vidim niečo zlé spojene s malymi deťmi napr. to dieťa v čile,ktoré dojčil pes, alebo ten utopený sýrsky chlapec, alebo to pohodene dieťa v lese v rusku, alebo tie deti spojene s migrantmi som z takýchto vecí strašne nešťastná nemôžem to vyhnať z hlavy, dokonca niekedy ani nemôžem zaspať a je mi aj do plaču, strašne som citlivá na tieto témy aj ked sa im vyhýbam ale vždy to nejde
Potrebujem sa zdoveriť
Ahoj, so mnou je to presne rovnako. Mam trojmesacneho syna a odkedy som matkou, spravy o nestastiach spojenych s detmi znasam zle. Utopeny chlapec, pribeh dojcata zle diagnostikovaneho a konciaci jeho smrtou, zabudnute a zaziva upecene dievcatko v aute.... Vsetko to oplacem a niekedy zle spim.
Janka, gratulujem k synčekovi, je to krásne byť mamou, hlavne po takom dlhom čase čakania.
Čo sa týka tvojich pocitov, keď vidíš utrpenie detí vo svete, je to pochopiteľné. Tieto správy a zábery dokážu pohnúť s každým citlivým človekom, hlavne pokiaľ má v blízkosti také malé dieťatko. Keďže zlo sa deje stále, najlepšie by bolo vyhýbať sa takým správam,nepripúšťať si ich, neprežívať to.