Šteňa hryzie

Stať sa môže čokoľvek, ale na to by som sa nespoliehala. On to teraz považuje za perfektnú hru. Hafani si totižto myslia, že čo nie je zakázané, je povolené. A tie hranice a pravidlá mu musíš určiť ty.
Ak to bude robiť aj takých štyroch mesiacoch, tak potom si ho posaď, nech je v kľude.

a samého to neprejde ?

Je ešte malinký. On sa tak hrá a vyžaduje si pozornosť.
Keď pri hre uhryzne trochu silnejšie (ak tá hra obsahuje aj hryzenia), treba zjojknúť (ale nie panikáriť), otočiť hlavu, prestať si ju všímať a odísť. Ale bez trestu. Už to, že odchádzaš, je dostatočný trest.
Pri nečakanom chmatnutí je v podstate hovoriť nejaké povely zbytočné. Ono, často sa stáva, že práve tie povely sa šteniatku tak zapáčia, že okusovať bude už len kvôli nim. Pre ne to znamená pozitívnu odozvu... alebo, že sa im venujete a hráte sa s nimi. A keď k tomu prirátaš pohyb rukou... Vtedy je dobré zaujať pozornosť nejakou hračkou. Najlepšie jeho obľúbenou. Alebo niečim novým. Ak tú ponúknutú zábavu ignoruje a ruka sa mu stále zdá lepšia a zábavnejšia, skús si tú hračku provokatívne privlastniť (pred jeho očami sa s ňou hrať). To by mohlo jeho pozornosť vzbudiť. Ale bacha na majetnícke chovanie. Dôležité je, aby v prípade, že nemáš záujem o hru, si ten záujem nedával najavo (napríklad pohybmi, slovami, neodstrkovať šteniatko). Ono, keď sa chce hrať a ty ho odstrčíš, pre neho to znamená, že sa chceš hrať. Alebo keď šteká a ty mu povieš, aby bol ticho, tak pre neho štekáte spoločne.
Buchnát po nufáčiku nie je najlepší nápad. Poprvé, je to veľmi citlivé miesto. A podruhé, môže si vypestovať asociáciu noviny (či pohyb rukou) a trestu. A začne sa báť. A potretie, pohyb rukou ich zaujme natoľko, že po nej pôjdu intenzívnejšie a nabudúce si to zapakujú s ešte väčšou radosťou. Tak isto nie je dobré ho ťahať za kožuch a potriasť ním. To psej reči znamená, že sa ho chystáš zabiť.
Treba si ale dávať pozor. Pretože šteniatka zvyknú hrýzť aj vtedy, keď u človeka cítia neistotu, paniku či strach. Vtedy jednoducho brnkajú po nervoch. Preto treba byť vždy pokojný, aj keď sa človek nahneval.
Naši hafani majú (aj mali) najradšej vetvu zo stromu. Čím hrubšia, tým lepšia. Toto je dobré pre demolátorov. Tí radi niečo rozoberajú. Rada sledujem toho nášho, ako olupuje najskôr kôru. Potom už len všade vypľúva kúsky dreva.
Keď bude starší (asi 4 mesiace a viac), tak už bude schopný pochopiť, že nielen silné kusnutie bolí. Teraz ešte ani tak nie. Dá sa použiť už spomenutý spôsob alebo nejako nakamuflovať, aby si kusol do jazyka. Samozrejme nie silno.
A treba si pri tomto nečakanom okusávaní dávať aj bacha. Keď už je šteniatko trochu staršie, môže tým niečo sledovať, môže skúšať trpezlivosť, môže sa hrať na lov. Vtedy je dobré sa poradiť so psím psychológom.