Požadovaná funkcia je prístupná iba pre administrátorov

Koncert & depresia

Príspevok v téme: Koncert & depresia
verysadsoul

Ahojte všetci.
Na začiatok Vás chcem poprosiť, aby mi skutočne odpovedali len seriózni ľudia, ktorí majú naozaj záujem mi pomôcť a poradiť. Akékoľvek hlúpe komentáre a rôzne pripomienky mi iba zbytočne ublížia a preto Vás prosím o trochu empatie.

Je to možno trochu banálny problém. Pred pár dňami mi do cesty vošla jedna skvelá hudobná skupina, ktorá ma očarila na prvý pohľad. Dlhú dobu sa pasujem so zlou náladou, nemám kamarátky, prázdniny trávim osamote a práve preto je hudba mojou jedinou cestou. Do môjho života, ktorý je plný prázdnoty táto skupina vniesla akýsi nový dych. Ihneď ma pesničky tejto kapely očarili, zamilovala som sa do speváka tejto skupiny...proste po dlhej dobe akoby som dostala nejaké antidepresívum...opadla zo mňa všetko zlé, začala som sa cítiť doslova ako znovuzrodená. Ale mojím najväčším problémom je práve moja citlivosť a neskutočná schopnosť sa na takmer každú vec doslova psychicky pripútať. Obzvlášť na hudbu som príliš náchylná a labilná a hudbu považujem za niečo čo je pre mňa životne dôležité. Pripútala som sa k tejto skupine hneď prvý deň a potom zrazu prišiel zvrat. Len tak zo zvedavosti som sa pozrela či nechystajú nejaké koncerty a oni naozaj tie koncerty chystajú. A priamo na Slovensku! Za necelý mesiac. V tej chvíli som ale namiesto radosti zacítila obrovskú vlnu bolesti. Uvedomila som si, že je úplne, ale úplne nemožné že na tento koncert pôjdem. Prehovárala som rodičov, ale žiaľ žiadna výhra. Kamarátky nemám, takže žiaľ ani tadiaľto cesta nevedie. Ľutujem, že som vôbec hľadala tie dátumy koncertov, kebyže niesom taká zvedavá, tak by som sa teraz vôbec netrápila a nemrzelo by ma to tak, že som na tom koncerte nebola, keby som sa to dozvedela už po koncerte. Som zdrvená, mám psychickú bolesť, nič ma nebaví, som znechutená sama zo seba a zo svojej nálady, najhoršie že tie nálady už pomaly mieria aj do depresívnych stavov, najradšej by som si z mozgu túto informáciu vymazala a zastavila to trápenie, ale už je neskoro. Nechutí mi jesť, alebo práve naopak mám chuť svoje trápenie zahnať tým že zjem kilo sladkostí, som podráždená, nervózna, pociťujem hnev voči svojím rodičom, i keď viem, že hnev mi nepomôže a nič nevyrieši. Viem, že tá bolesť opadne asi až po tom koncerte, kedy si už uvedomím, že je po tom, že som prišla o tú šancu, že už je proste koniec..ale aj tak som presvedčená, že toto trápenie ktoré je až iracionálne na mne zanechá rany.
Už sa mi niečo podobné pred 2 rokmi stalo. Tiež som nemohla ísť na koncert a už sa to so mňou zahrávalo. Hnev, plač, zlá nálada, podráždenosť. Kvôli tomuto jednému koncertu som mala 2 mesiace prázdnin úplne zničené. O rok neskôr sa mi na koncert podarilo ísť, avšak išlo o inú skupinu, a koncert dopadol fiaskom. Pršal silný dážď, mala som nevoľnosti, proste vtedy som oľutovala, že som na ten koncert išla a doslova som si bola vtedy istá, že už na žiadny koncert nikdy nepôjdem. Ale ako vidíte, do môjho života vstúpila nová kapela, a ja som opäť v stave kedy sa moje prázdniny rútia do záhuby a ja sa len trápim a mučím sa vo svojom vnútri.
Prosím Vás o nejakú pomoc ako túto bolesť a smútok zahasiť...Veľmi by som na ten koncert chcela ísť a viem že jedine ten koncert by ma vyliečil, ale keď naň nemôžem ísť, potrebujem sa vyliečiť inou cestou... Naozaj to možno celé znie banálne až vtipne, že ma niečo takéto trápi, ale je to tak....naozaj ma to vzalo a to úplne doslova a ak tento smútok nezastavím, tak fakt sa asi v tom smútku utopím.
ďakujem za všetky rady a pomoc.

Cliattsi

Oprava:
Aj keď nepôjdem na koncert HIM, žiť zlé sa nestane
Má byť: Aj keď nepôjdem na koncert HIM, nič zlé sa nestane

Tiež sorry za to, že som začínal písať slovesá v mužskom rode

Cliattsi

Ahoj,podľa mňa je problém v tom, že tá hudba je pre teba veľmi dôležitá. Je dobré, že počúvaš hudbu, aj to, že sa ti páči, lem si myslím, že to, že tomu prikladáš veľkú dôležitosť ti potom spôsobuje takéto problémy.
Viem, že to bude ťažké, ale niekedy v živote bude dôležité pracovať s tým, čo pokladáš za strašnš dôležité, aby to pre teby nebolo také dôležité.
Na to, aby si nemával depky z toho, odporúčam túto vetu:
-Aj keď nepôjdem na koncert HIM, žiť zlé sa nestane.Je pravda, že mi je to ľúto, ale v momentálnej situácii sa to proste nedá, musím sa s tým zmieriť a prijať život taký aký je. Ak to budem stále preberať v hlave, zas mi nastúpia depresie a zas to bude o ničom. V živote nebude mať človek vždy to, po čom túži.

Toto čo som ti napísal vychádza aj z môjho postoja k životu a dostalo ma to aj z určitých depres. stavov. CXhce to tréning.
Celé je to založené na tom, že "Budem brať život taký, ako je". Pravda, niečo môžeš zmeniť, ale niekedy si nepomôžeš. Aj ja som ten typ, čo nemal cez prázdniny kamarátov. Je to proste nuda. Skús si nájsť nejaké čítanie, mala by si sa podľa mňa naučiť pracovať so svojimi pocitmi. Vieš, depka nastupuje vtedy, keď na niečo myslíš. Nebudeš ju mať vtedy, keď budeš napr. niečo čítať.....

Ak nemáš kámošky, skús napísať do zoznamky na azete, predstav sa, akej si povahy, čo rada robíš a možno nájdeš spriaznenú dušu, aj keď si s tebou bude len písať. V tomto čase nie si sama, ktorá je cez prázdniny doma. A keď ju nenájdeš, tak to ber tak, že život je taký. Ja som sa naučil žiť tak už od strednej, že nebudem náročný na svoj život, ak sa mi niečo nebude dariť, tak to prijmem tak ako to je...... A musím priznať že aj po rokoch mi omnoho lepšie, keď nemám na seba nároky, lebo stále sa valia problémy. Výhoda je, že pri takomto postoji nie si toľko v strese. Ale je to škola života, nejde to zo dňa na deň.

Toľko moje rady, ak s niečím nesúhlasíš, napíš

aloveu

Neviem, ako Tvoj smútok zahasiť, ale ak by si toto celé povedala rodičom, možno by Ťa na ten koncert pustili.