Požadovaná funkcia je prístupná iba pre administrátorov

Koncert & depresia

Príspevok v téme: Koncert & depresia
verysadsoul

Ahojte všetci.
Na začiatok Vás chcem poprosiť, aby mi skutočne odpovedali len seriózni ľudia, ktorí majú naozaj záujem mi pomôcť a poradiť. Akékoľvek hlúpe komentáre a rôzne pripomienky mi iba zbytočne ublížia a preto Vás prosím o trochu empatie.

Je to možno trochu banálny problém. Pred pár dňami mi do cesty vošla jedna skvelá hudobná skupina, ktorá ma očarila na prvý pohľad. Dlhú dobu sa pasujem so zlou náladou, nemám kamarátky, prázdniny trávim osamote a práve preto je hudba mojou jedinou cestou. Do môjho života, ktorý je plný prázdnoty táto skupina vniesla akýsi nový dych. Ihneď ma pesničky tejto kapely očarili, zamilovala som sa do speváka tejto skupiny...proste po dlhej dobe akoby som dostala nejaké antidepresívum...opadla zo mňa všetko zlé, začala som sa cítiť doslova ako znovuzrodená. Ale mojím najväčším problémom je práve moja citlivosť a neskutočná schopnosť sa na takmer každú vec doslova psychicky pripútať. Obzvlášť na hudbu som príliš náchylná a labilná a hudbu považujem za niečo čo je pre mňa životne dôležité. Pripútala som sa k tejto skupine hneď prvý deň a potom zrazu prišiel zvrat. Len tak zo zvedavosti som sa pozrela či nechystajú nejaké koncerty a oni naozaj tie koncerty chystajú. A priamo na Slovensku! Za necelý mesiac. V tej chvíli som ale namiesto radosti zacítila obrovskú vlnu bolesti. Uvedomila som si, že je úplne, ale úplne nemožné že na tento koncert pôjdem. Prehovárala som rodičov, ale žiaľ žiadna výhra. Kamarátky nemám, takže žiaľ ani tadiaľto cesta nevedie. Ľutujem, že som vôbec hľadala tie dátumy koncertov, kebyže niesom taká zvedavá, tak by som sa teraz vôbec netrápila a nemrzelo by ma to tak, že som na tom koncerte nebola, keby som sa to dozvedela už po koncerte. Som zdrvená, mám psychickú bolesť, nič ma nebaví, som znechutená sama zo seba a zo svojej nálady, najhoršie že tie nálady už pomaly mieria aj do depresívnych stavov, najradšej by som si z mozgu túto informáciu vymazala a zastavila to trápenie, ale už je neskoro. Nechutí mi jesť, alebo práve naopak mám chuť svoje trápenie zahnať tým že zjem kilo sladkostí, som podráždená, nervózna, pociťujem hnev voči svojím rodičom, i keď viem, že hnev mi nepomôže a nič nevyrieši. Viem, že tá bolesť opadne asi až po tom koncerte, kedy si už uvedomím, že je po tom, že som prišla o tú šancu, že už je proste koniec..ale aj tak som presvedčená, že toto trápenie ktoré je až iracionálne na mne zanechá rany.
Už sa mi niečo podobné pred 2 rokmi stalo. Tiež som nemohla ísť na koncert a už sa to so mňou zahrávalo. Hnev, plač, zlá nálada, podráždenosť. Kvôli tomuto jednému koncertu som mala 2 mesiace prázdnin úplne zničené. O rok neskôr sa mi na koncert podarilo ísť, avšak išlo o inú skupinu, a koncert dopadol fiaskom. Pršal silný dážď, mala som nevoľnosti, proste vtedy som oľutovala, že som na ten koncert išla a doslova som si bola vtedy istá, že už na žiadny koncert nikdy nepôjdem. Ale ako vidíte, do môjho života vstúpila nová kapela, a ja som opäť v stave kedy sa moje prázdniny rútia do záhuby a ja sa len trápim a mučím sa vo svojom vnútri.
Prosím Vás o nejakú pomoc ako túto bolesť a smútok zahasiť...Veľmi by som na ten koncert chcela ísť a viem že jedine ten koncert by ma vyliečil, ale keď naň nemôžem ísť, potrebujem sa vyliečiť inou cestou... Naozaj to možno celé znie banálne až vtipne, že ma niečo takéto trápi, ale je to tak....naozaj ma to vzalo a to úplne doslova a ak tento smútok nezastavím, tak fakt sa asi v tom smútku utopím.
ďakujem za všetky rady a pomoc.

verysadsoul

Len uprimne uz by som bola najradsej keby bolo po tom koncerte.
Este pridu tie stavy smutku, s tym zmierena som, ale uz nech je to za mnou.
Vies, ja tu kapelu zboznujem, ale nedokazem pocuvat ich pesnicky lebo sa necitim dobre.
Neviem ci sa mi vobec podari niekedy pocuvat ich songy bez toho aby som nemala slzy v ociach.

verysadsoul

Citim sa uz celkom fajn, trochu zo mna opadla ta vrstva smutku.
Bolo by vhodne sa ist aj najest, lebo kvoli tomuto koncertu mi ani nechuti jest, tak musim sa pozviechat, inak vychudnem na kost.

Povedala som si ze sa trapit nejdem. A ved naco? Naco sa mam trapit kvoli veciam ktore maju len docasny charakter? Ten smutok prekonam.

Biela Kobra

verysadsoul: To je normálne. Ber to tak, chvalabohu, že nemáš väčšie starosti. Uvidíš, že ťa toto všetko časom posunie dopredu ;-)

verysadsoul

Biela Kobra: Dakujem za tvoju reakciu. :) Vyhrklo mi par slz, napisala si to pekne.
Najhorsi je ten pocit ze fakt oni budu tak blizko koncertovat a ja budem sediet doma s hlavou v smutku a vsetko prehodnocovat. Pred koncertom sa trapim a opat po koncerte sa budem trapit ked uvidim fotky a videa a vsetko mi to zas udrie na mozog..
Ach, neviem ci mi je to sudene, ci toto trapenie ma nejaky zmysel, alebo je to len nahoda..

verysadsoul

Nemam kamaratky preto lebo s vacsinou ludi si nemam co povedat. Nezdielame rovnake nazory, zaujmy, vkus..
Dala by som cokolvek za jednu jedinu osobu, ktora by mi pomohla, chodila so mnou na koncerty, von, proste ktora by mi naozaj dodala odvahu verit ludom. Ja uz takmer nikomu neverim.
A samozrejme ze som introvert.
S rodicmi mam zvlastny vztah, v nicom ma nepodporuju.

Biela Kobra

Úplne ťa chápem a nie si prvá ani posledná, ktorej sa to prihodilo. V tvojom veku som bola tiež zaľúbená do speváka jednej zahraničnej skupiny. On a ich hudba mi dávali všetko, čo mi vtedy chýbalo, a moje voľné chvíľky boli vyplnené snívaním, aké by to bolo s ním. Samozrejme, že som vymetala všetky kluby a akcie zamerané na túto skupinu a bola som ochotná kvôli tomu cestovať stovky kilometrov. Našla som si ich agentúru a napísala mu niekoľko listov, kde som sa priznala k svojim citom. Dokonca mi prišla aj "odpoveď" vo forme reklamných publikácií. A pri tom všetkom som si uvedomovala, že niečo viac by bolo nereálne. Že v skutočnosti toho človeka nepoznám, a aj keby som ho poznala, on má svoj život, do ktorého ja nezapadám. Čo mi vôbec nebránilo, aby som snívala ďalej :) Takto som sa prepočúvala a presnívala tým obdobím, keď som to najviac potrebovala. Až prišiel čas, keď skupina mala vystupovať v Česku. Pár priateľov z klubu tam šlo a volali ma so sebou, veď som predsa bola najväčšia fanynka tejto kapely. A ja som nešla. Nie preto, že mi to niekto zakazoval, ale už som nepovažovala za potrebné trmácať sa toľkú diaľku, keď doma mám ich albumov, záznamov koncertov a dokumentov o nich celú policu. A môj život bol už aj o inom a boli v ňom už aj iní skvelí ľudia.
Dodnes mám tú kapelu rada a vážim si toho speváka aj ako človeka, lebo skutočne toho veľa dokázal.
Ak ho ľúbiš a dáva ti to, čo je v tebe dobré, tak ho ľúb. Ale tvoj život nie je postavený na tom, či pôjdeš alebo nepôjdeš na ich koncert. Ak sa nájde príležitosť, choď. Ak nie, neplač, on je tu pre teba naďalej, veď ho nemusíš držať za ruku. Postupne sa cez to prenesieš, budeš mať aj iné priority, iné záujmy, a ostane ti krásna spomienka na tvoju dievčenskú lásku, ktorá možno časom dozrie v niečo, čo nájdeš v inom mužovi a v priateľoch, možno aj vo svojich rodičoch. Neboj sa, nie je na tom nič zlé ani tragické, je to proste súčasť teba, akokoľvek to už dopadne. Držím palce.

Cliattsi

Vieš, celé je to o tom, aby si zamerala myseľ niekam inam, než len na tú hudbu. Rozprával som sa už s niekoľkými ľuďmi, čo sú na tú hudbu strašne orientovaný.
Trochu sa ale bojím o teba, že čo by nastalo, keby neexistovala tá hudba :-).
Všímam si, že veľa ľudí tomu prispôsobuje aj svoj výzor. Ešte sa ťa chcem opýtať, či si introvertnejšej povahy a prečo je to tak, že nemáš kamarátky. A či ti záleží na tom, čo si o tebe myslia iní. A tiež, či máš takých rodičov, ktorí ťa permanentne nechápu a v ničom nepodporia. A tiež aj to, či sú na teba prísni.
A tiež aj to, či ti povedali, že ten koncert je drahý, že ti na ňho nedajú peniaze. Skús odpovedať na všetky otázky :-)

Cliattsi

Vieš, celé je to o tom, aby si zamerala myseľ niekam inam, než len na tú hudbu. Rozprával som sa už s niekoľkými ľuďmi, čo sú na tú hudbu strašne orientovaný.
Trochu sa ale bojím o teba, že čo by nastalo, keby neexistovala tá hudba :-).
Všímam si, že veľa ľudí tomu prispôsobuje aj svoj výzor. Ešte sa ťa chcem opýtať, či si introvertnejšej povahy a prečo je to tak, že nemáš kamarátky. A či ti záleží na tom, čo si o tebe myslia iní. A tiež, či máš takých rodičov, ktorí ťa permanentne nechápu a v ničom nepodporia.

verysadsoul

Cliattsi: Ahoj. Dakujem za tvoju reakciu. Akurat mi je opat tak ze mi je do placu, tak som si radsej prezliekla periny, len aby som na ten koncert nemyslela.
Mas pravdu, hudba je pre mna vsetko, ale tak ako mi aj pomaha, tak mi aj ublizuje a to dost nepeknym sposobom.Snazim sa nejako to prijat, nejako sa ukludnit, ale je to tazke. Kazde slovo, kazda melodia ich pesnicky je pre mna ako keby ma niekto bodal nozom.
Som vdacna aspon za to ze niekto ma chape, ale ked ja fakt neviem ako to zvladnut.