Tak to si na tom tak ako aj ja, akurat ja som nikdy nebol moc na tu hudbu. Ako som spomenul, je to o tom, aby si si nejaku nasla napr. cez internet, kde napíšeš o sebe takmer všetko. To, aka je situacia u teba, ako sa cítiš a ako vidíš svet. Napíšeš pravdu, za nič sa nebudeš skrývať a možno sa nájde niekto, koho to zaujme.
Neviem, či schvaľuješ takýto spôsob zoznamovania, ale v tvojom prípade je to príležitosť, ktorú by si mohla využiť.
Je dôležité, aby si sa nehanbila za samú seba , aká si a naučila sa nepozerať na to, čo si iní myslia. Nebude to jednoduché, ale priprav sa na to, že veľa vecí v živote nebude jednoduchých.
Odporučil by som ti viac pracovať so sebou na mentálnej úrovni - zbaviť sa aj obáv z toho, čo si iní budú myslieť. Je to strašne dôležité, lebo je možné, že ti to bude brániť v tom, aby si sa prejavila. Povedala si, že potrebuješ kamarátku,aby ti pomohla sa viac prejaviť aby ti porozumela. Ja som sa naučil veľa vecí bez priamej podpory iných ľudí. Snaž sa zbaviť závisti iným ľuďom, ak ju máš.
Skús si pozrieť nejaké príspevky tu na fóre pod mojou prezývkou, možno tam nájdeš niečo pre seba. Zadaj do Vyhľadávanie moje meno a možno ti to pomôže.
Vieš, veľa ľudí sa nepohne ďalej preto, že nič neurobí a stále sa motá v tých svojich myšlienkach. Odporúčam ti nájsť v sebe vnútornú silu, aby si nemyslela na to zlé a myslela na niečo iné.
Ak sa dostaneš do situácie, kde sú okolo rôzni ľudia, ktorí sa ti smejú, alebo ťa nepochopia, skús si v hlave zopakovať tieto myšlienky:
Keď ma budú ľudia kritizovať, tak to nie je zlé. Je to príležitosť, kedy treba pracovať so svojimi vnútornými pocitmi tak, aby sa mňa ich kritika nedotkla a nerozhádzala ma.
Lebo mám právo na vlastný názor a nehodnotiť to, čo si myslia iní. K tomu, aby sa ma to nedotklo, pomáha to, že nebudem na to myslieť, keď ma kritizujú, alebo sa mi vysmievajú, nebudem to brať vážne, a nepripustím si to k sebe (a budem pekne pokojne dýchať). Treba si uvedomiť v hlave, že sú to len ľudia a hodnotia, to je všetko.
Toto som si napísal po tom, ako ma v práci posudzovali a riešili aký som divný. Ak si toto v priebehu kritiky al posudzovania uvedomíš a uveríš tomu, tak ti bude lepšie. A to neplatí len inde, ale aj u vás doma.
Ak toto ale nepreberieš logicky v hlave a neuveríš tomu, bude to pre teba zbytočné si to omieľať v hlave. Je potrebné sa s tým stotožniť, že to je tak, bez ohľadu na to, čo ti povedia iní,
A EšTE JEDNA DOBRá RDA. - AK CHCEš NIEčO ZMENIť na sebe,, nehovor to nikomu, nechaj si to pre seba. To to pomôže aj k tomu, že sa budeš viac spoliehať na seba a budeš o to viac rada, že si niečo dokázala.
Tvoje šťastie sa začína zmenami tvojich zaužívaných postojov k sebe a aj k ostatným. Okrem iného. Možno nebudeš úplne šťastná, ale budeš šťastnejšia.
Pridám ti sem ešte
Asertívne „ľudské práva“
Asertivita ponúka metódy konštruktívneho zvládania celej rady typických patových komunikačných situácií, ktoré nám komplikujú nielen spolužitie s ostatnými v práci, v škole a v rodine, ale i vzťah k sebe samým.
Známi poradenskí psychológovia, autori úspešných populárno-psychologických kníh, Věra Capponiová a Tomáš Novák, ponúkajú v knihe Asertívne do života okrem nevyhnutného teoretického prehľadu asertívnych techník a práv predovšetkým testy a praktické tréningové programy pre výcvik asertívneho správania. Kniha vám bude sprievodcom na ceste za vymedzovaním hraníc voči vašim komunikačným partnerom, pomôže vám i v orientácii vo vlastných motívoch konania a iste účinne podporí vašu snahu viesť sebavedomý a vyrovnaný život v nemanipulujúcej spoločnosti.
Ako hovoriť nie bez pocitu viny?
Ako požiadať o láskavosť?
Kde je hranica prijateľného kompromisu v spore?
Ako sa nenechať manipulovať?
Ako správne kritizovať a ako kritiku prijímať?
Asertivita požaduje, aby sa človek rozhodoval sám za seba a za svoje rozhodnutia niesol zodpovednosť. Ten, kto sa chce jasne a jednoznačne prejaviť, konať slušne avšak dôrazne, odolávať manipuláciám okolia, vyznať sa v sebe i v druhých a vedieť si stáť na svojom, mal by poznať a rešpektovať zásady, pre ktoré býva používaný termín „asertívne ľudské práva“. Ich základom je zásada, že nikto s nami nemôže úspešne manipulovať, pokiaľ mu to sami nedovolíme. Takže pozor – asertívne desatoro začína:
1. Máte právo sám posudzovať svoje správanie, myšlienky a emócie a niesť za ne i za ich dôsledky sám zodpovednosť
Psychológovia zaoberajúci sa morálnym rastom ľudskej osobnosti uvádzajú niekoľko stupňov morálneho správania. Pokiaľ sa človek správa mravne len preto, že je pod dohľadom, je na nižšej vývojovej úrovni mravnosti. Ale ak koná mravne „bez kontroly“, dosahuje v tejto sfére maximum. Manipulačná povera však proklamuje, že jedinec nemôže nezávisle posudzovať sám seba. Musí byť posudzovaný, a tým kontrolovaný vonkajšími pravidlami a autoritou, ktorá je nadradená, múdrejšia a zrelšia než on sám. Lenže autority sa menia, klamú, manipulujú. Vo chvíľach lámania chleba môžu nechať napospas a sklamať. Asertivita hovorí – ide o náš život, čo sa v ňom stane, záleží na nás samotných a na nikom inom. My sami musíme byť sudcami vlastného správania. Nemôžeme sa na nikoho a na nič vyhovárať. V zahraničných učebniciach asertivity býva v tejto súvislosti často citovaný príklad vojnových zločincov v Norimbergu, ktorí sa obhajovali štýlom „ja za nič nemôžem, len som poslúchal rozkazy“. Podobne možno uviesť mnohé príklady z našej nedávnej minulosti. Náhodne – typickou výhovorkoukádrovákov, úradníkov rôznych národných výborov a iných inštitúcií bývalo: „… rád by som vám vyhovel, ale oni si to neprajú, to by neprešlo“. Tajomné „oni“ nebývalo špecifikované. Nikto z nadriadených nebol menovaný, konkrétne predpisy neexistovali. Nakoniec, pokiaľ sa stalo a niektorý z úradníkov vzal na seba zodpovednosť veci posudzovať podľa svojho zdravého rozumu a nie podľa toho, čo „oni“, ukázalo sa, že i vo vymedzenom priestore je možné všeličo presadiť.
Všetky základné asertívne práva sa odvodzujú od tohto základného a prvého, ktoré dáva oprávnenie byť rozhodcom vo vlastných životných rozhodnutiach a niesť za ne zodpovednosť.
2. Máte právo neponúkať žiadne výhovorky či ospravedlnenia ospravedlňujúce vaše správanie
Manipulatívna povera nám vnucuje názor, že za svoje správanie sme zodpovední druhým ľuďom, a teda to, čo robíme, sme im povinní vždy vysvetliť, zdôvodniť, ospravedlniť. Predstavte si, že chcete kúpiť záhradu a stretnete sa s človekom, ktorý inzeroval predaj. Zavedie vás na ponúkaný pozemok. Zistite, že pozemok síce je v dosahu mestskej hromadnej dopravy, ale 3 km od zastávky, že ide o neoplotené pole na severnom svahu s evidentne nízkou bonitou pôdy. Skrátka, nemáte o kúpu záujem. Asertívne je, keď predávajúcemu síce slušne avšak jednoznačne túto vec oznámite. Môžete dajme tomu povedať: „Ďakujem, že ste so mnou vážili cestu až sem a ukázali mi pozemok. Ľutujem, ale o záhradu tohto typu nemám záujem.“ Pri akýchkoľvek ďalších ponukách predajcu, ktoré nie sú ničím iným než vnucovaním tovaru, nie je človek povinný zdôvodňovať a vysvetľovať, prečo nechce kúpiť. Väčšina ľudí sa však cíti „zaskočená“, majú pocit viny, že pripravili predávajúceho o čas a energiu, a to i v prípade, že inzeroval skreslene. Začnú sa potom zaplietať do vysvetľovania a zdôvodňovania. Silnejšie povahy sklznú do agresívnejšieho konania a vynadajú predávajúcemu, že je neseriózny. Jedinci slabšej povahy sú v nebezpečí, že pozemok kúpia, pretože je im trápne, že „obťažovali“. Keby sa nezaplietali do vysvetľovania, zdôvodňovania, prípadne i do výhovoriek, pozemok by nekúpili.
3. Máte právo sám posúdiť, či a nakoľko ste zodpovedný za problémy druhých ľudí
Názor vydávajúci sa za stelesnenie morálky tvrdí, že človek musí byť vždy zodpovedný za svojich blízkych i skupiny ľudí a inštitúcie, voči ktorým má záväzky. Takže voči nikomu a ničomu v našom okolí nemôžeme vystupovať tak, aby sme neniesli zodpovednosť za jeho „život“ viac než za svoj vlastný. Klasickým príkladom je situácia v obchode. Nakupujúci, za ktorým sa vytvára dlhočizný rad, je ako predavačom, tak i ostatnými zákazníkmi manipulovaný, aby „rýchlo vybavil svoj nákup“. Je mu jasne dané najavo, že zákazník, ktorý ponúkaný výrobok príliš skúma, priveľa sa vypytuje, alebo dokonca chce prístroj vidieť rozbalený a v prevádzke, je nezodpovedný. Zdržuje predavača v zodpovednej práci a ostatných zákazníkov pripravuje o množstvo času. Sú na svete krajiny, kde túto pseudozásadu priviedli k praktickej dokonalosti. Zákazník si zakúpi prvý predmet, ktorý pred ním leží na pulte, aby ho potom pred odchodom s ostatnými rovnako „obslúženými“ občanmi vymenil za niečo, čo by sa mu skutočne mohlo hodiť. Zmienený spôsob obchodovania a zmeny nie je len výrazom ekonomickej núdze, ale tiež skutočnosti, že sa kupujúci cíti byť osobou, ktorá nie je hodná toho, aby si mohla zakúpiť topánky vo veľkosti vlastnej nohy. Prečo? Pretože človek má predsa väčšie záväzky a povinnosti k inštitúciám než k sebe. Ak dané inštitúcie nepracujú efektívne, musí to byť on, kto sa im prispôsobí. Musí obetovať vlastné hodnoty, aby ich udržal v chode. Ešte výraznejšie sa postoj prejavuje v blízkych medziľudských vzťahoch.
Sme tlačení k tomu, aby sme boli zodpovední za šťastie svojho manželského partnera. Keď si náš manžel(ka) praje, aby sme nečítali noviny poležiačky, či vôbec doma nečítali noviny, ale vyplňovali prázdne chvíle svojho náprotivku, je našou povinnosťou vyhovieť. Predsa vieme, že vstupom do manželstva sme na seba prevzali zodpovednosť za prosperitu celej našej rodiny. Tretia zásada toto všetko popiera. Nie je nabádaním k asociálnosti. Je len upozornením, že každý človek má právo sám posúdiť, za čo a do akej miery nesie zodpovednosť. Menej je tu totiž viac. Praktická skúsenosť ukazuje, že človek, ktorý chce niesť zodpovednosť za „problémy celého sveta“, nakoniec nepomôže nikomu.
4. Máte právo zmeniť svoj názor
Mnohí rodičia, učitelia i oznamovacie prostriedky hovoria, že seriózny človek za svojim názorom stojí. Jednoducho názor, ku ktorému sa kto kedy priklonil, nejde zmeniť. Inak by musel priznať, že sa mýlil. Keď sa niekto mýli, znamená to, že je nezodpovedný a nie je na neho spoľahnutie. Pretože kde je záruka, že sa nebude mýliť vždy, opäť a znovu meniť svoj názor. Teória asertivity s tým však nesúhlasí. Z etického hľadiska by malo byť rozhodujúce, či sa človek „zmenou názoru“ dostal bližšie k pravde. Nemôžeme napríklad považovať za neseriózneho Giordana Bruna preto, že zmenil názor na to, či sa Slnko točí okolo Zeme, alebo naopak. Asertivita ide ešte ďalej. Pripúšťa, že človek môže zmeniť názor nielen pod tlakom argumentov, ale pretože sa mu nejaká vec celkom jednoducho prestala páčiť. Je ľudským právom rozhodnúť sa, že mi už nechutí krupičná kaša a neľúbi sa mi odev vo farbe červenej. Nie som preto zlý človek. Príznakom nemorálnosti je iba prezlečenie kabátu. V tomto prípade predstieram, že som názor zmenil, pretože je pre mňa výhodné niečo podobné proklamovať. Tu nejde o zmenu názoru, ale o obyčajné klamstvo.
5. Máte právo robiť chyby a byť za nich zodpovedný
Mravoučný pedagóg v nás hovorí: „Nikdy nesmieš robiť chyby! Keď sa nejakej dopustíš, si neschopný a nesolídny človek. Musíš spytovať svoje svedomie. Nie je ti hanba? Musíš mať pocit viny. Ostatní ťa teraz budú viac kontrolovať, aby zabránili ďalším škodám. Pokiaľ sa nenapravíš, pôjdeš pod kuratelu!“ Rozpracovaním tohto princípu je úvaha: „Kto nič nerobí, nič nepokazí, bude pochválený, kto bude chválený, bude skoro povýšený.“ Prinajmenšom vedie k tomu, že dotyčný nie je ochotný prijať ani malé riziko podnikania. Hlavné je „byť krytý“, ostatné už príde samé.
6. Máte právo povedať „ja neviem“
Sociálny mýtus vraví, že dospelý zrelý človek sa v sebe musí vyznať, čiže musí poznať svoje motívy, pohnútky a byť schopný zodpovedať akúkoľvek otázku, týkajúcu sa všetkých súvislostí jeho správania. Skrátka a dobre, keď niekto niečo robí, tak predsa vie prečo. Kto to nevie, je zlý alebo menejcenný. Obsahovo rozšírená verzia tohto postoja usudzuje: „Rodič“, „učiteľ“, „vedúci“ musia predsa „vedieť všetko“, a teda odpovedať na všetky všemožné otázky potomkov, žiakov či podriadených. Ak má byť niekto autoritou, musí byť vševedúci a neomylný.
Najslabšou ranou pod pás priamej komunikácie je v tomto prípade prostá lož. Totiž, ak niečo neviem a som sociálne tlačený k tomu, že to mám vedieť, tak si to vymyslím. Nie je to pekné. Je to ale menej škodlivé, než keď pripustím sám sebe, že nič neviem a svoje „fantázie“ a bez ladu a skladu poskladané čriepky vedomostí ponúknem ako výdobytok všetkého poznania.
7. Máte právo byť nezávislí na dobrej vôli ostatných
Povera, ktorá sa pokúša protirečiť 7. asertívnemu ľudskému právu, tvrdí, že všetci ľudia, s ktorými prichádzame do styku, musí k nám mať kladný vzťah. Je nevyhnutné, aby nás všetci mali radi. Inak by nás mohli odmietnuť a viedlo by sa nám ešte horšie než nedobre. V skutočnosti „nie je na svete človek taký, aby sa zavďačil všetkým ľuďom“. Sú situácie, kedy nebyť v láske blížnych (zvlášť mocných) je najlepšie vysvedčenie. Iste nie je najlepšou vizitkou kontrolóra, ak ho podvodníci majú veľmi radi.
8. Máte právo robiť nelogické rozhodnutia
Život nie je program počítača, v ktorom by jednotlivé fázy a postupy celkom logicky naskakovali jeden po druhom. Nejde tiež vylúčiť, že „logické“ riešenie sklame na celej čiare a osvedčí sa niečo, čo by nikto nečakal. Často si pletieme logiku vyvodzovania a pravdivosti či oprávnenosti premís. Namiesto na logiku vsádzame vlastne na teóriu, a tá nemusí byť pravdivá alebo neplatí vo všetkých prípadoch. Muž, ktorý je presvedčený, že „blondínky sú nežné“, sa zachová úplne logicky, keď sa ožení s blondínkou, aby vzápätí zistil, že takú jazyčnicu aby pohľadal. Takže asi by lepšie bolo z jeho hľadiska nelogické rozhodnutie pre brunetu. „Logicky“ môžeme robiť len veci, ktorým naozaj rozumieme.
9. Máte právo povedať „ja ti nerozumiem“
Iste ste už mnohokrát počuli, že pokiaľ chcete v dobrom vychádzať so svojimi blížnymi, musíte byť schopní vcítenia do ich duše. Máte mať schopnosť predvídať ich prania a potreby, bez toho, aby vám o nich jasne hovorili. Najmä milenci veria, že ak sa majú skutočne radi, sú predsa slová zbytočné. Pokiaľ niekto potrebuje „nakopnúť“, aby niečo spravil alebo nejako konal, potom nie je schopný žiť v harmonickom vzťahu a patrí medzi necitlivých naničhodných ignorantov.
Háčik je v tom, že človek nedokáže vždy byť empatický voči druhým. Niekedy má svojich problémov dosť, inokedy ho bolia zuby, má starosti s deťmi, s manželkou, je južný vietor, pichá ho v boku alebo žalúdočné vredy sa začínajú búriť… nuž nie je proste O. K. A že už vôbec nehovoríme o tom, že za požiadavkou empatie sa niekedy skrýva predstava o povinnom prispôsobení každému rozmaru. Nie je našou povinnosťou čítať druhým ich želania priamo z očí a nevyrieknuté predstavy plniť na počkanie. Máme plné právo sa opýtať, čo vlastne chcú. Zároveň potom máme právo obdržať jasnú, jednoznačnú a dajme tomu negatívnu odpoveď.
10. Máte právo povedať „je mi to jedno“
Traduje sa, že sa každý, pokiaľ má byť hodný onoho hrdého názvu „človek“, musí stále snažiť byť lepší a lepší, dokiaľ nebude vo všetkých ohľadoch dokonalý a perfektný. Môže sa síce stať, že sa k danému ideálu celkom nepriblíži, ale podstatné je, že sa musí snažiť a robiť pre to všetko, čo sa dá. Ľudia v jeho okolí to predsa myslia ohromne dobre, keď mu hovoria, v čom by sa mal zlepšiť. Každý musí nasledovať ich pokyny, je to predsa pre jeho dobro. Ak to nerobí, je lenivý, nemožný, nesolídny ľahtikár. Keď niekoho pokarháte za jeho prehrešky, nemôže predsa povedať „je mi to jedno“. Potom by si nezaslúžil uznanie a nakoniec by ním každý len pohŕdal. Ani sám seba by si nemohol vážiť.
Skrátka, je tu absolutizovaný „rodičovský hlas“, ktorého reprezentantom je vlastne každý, kto sa na to cíti. Má to však háčik. Človek nemôže zdolávať úspešné horské túry hoci aj vo vychodených a pohodlných, ale predsa len o číslo menších alebo naopak väčších topánkach niekoho iného. Naviac v podobných prípadoch vám, obrazne povedané, prvý kilometer šéf ponúka svoje pohorky, ďalších 500 metrov by ste mali absolvovať v lodičkách manželky, potom v papučiach tety Agáty prejsť najmenej kilometer obzvlášť zradným terénom a tak ďalej. Na všetkých by sa dostalo, len na vaše nie a vaše nohy by podľa toho vyzerali. Desiata asertívna zásada hovorí, že máme plné právo nebyť perfektný podľa definícií niekoho iného. Pretože čo je pre jedného perfektné, môže byť pre druhého perverzné. Čo je iné, nemusí byť ešte horšie. Človeku môže byť napríklad jedno, či tento týždeň vyhral Slovan alebo Spartak, pokiaľ má odev v súlade s diktátom módy, alebo pokiaľ má doma pol roka neumyté okná. Originál je na stránke:
www.humanisti.sk
Nepozeraj na to, že ťa k tomu niekto dovedie a naučí. Zíde sa ti to v dospelosti. Treba začať od seba a neobviňuj svet, že ti ublížil. Nie každý máme rovnaké východiská v živote, nie každý máme rovnaké podmienky, ale každý z nás môže začať so zmenou svojich prístupov k veciam a k sebe samému. A nepozeraj moc na to, čo to hovoria iní.
Ešte ti pridám vety, ktoré som ja sám vytvoril, a používam to, keď sa dostanem do konfrontácie s ľuďmi. Toto si treba uvedomiť a stotožniť sa s tým. Ak sa dokážeš podľa toho aj v praxi riadiť, tak nečakaj, že ľudia budú s tebou vždy súhlasiť, ale očakávaj, že prejavíš svetu samú seba. A to je dôležité aj navzdory tomu, že ťa budú ostatní spochybňovať a ohovárať. Ak to začneš používať ukážeš svetu samú seba. Ale nebude to jednoduché, lebo ľudia okolo teba sú dosť odlišní. Zase to len o tréningu.
Tu sú moje vety, z ktorýc sa ja snažím vychádzať, chce to dlhodobý tréning (tento tréning tu ale moc neopisujem, takže sorry):
VEĽMI STRUČNÉ PRAVIDLÁ:
ČO SI INÍ MYSLIA JE MI UKRADNUTÉ = MÁM PRÁVO NEMYSLIEŤ NA TO, ČO SI INÍ MYSLIA.
MÁM PRÁVO ROBIŤ SI ČO CHCEM.
MÁM PRÁVO BYŤ TICHO.
MÁM PRÁVO ROBIŤ ROZHODNUTIA NEZÁVISLE OD INÝCH ĽUDÍ.
MÁM PRÁVO ODMIETNUŤ AKÚKOĽVEK POŽIADAVKU, A TO BEZ UVEDENIA DÔVODU.
MÁM PRÁVO POVEDAŤ KOMUKOĽVEK ČOKOĽVEK.
MÁM PRÁVO POŽADOVAŤ ČOKOĽVEK OD KOHOKOĽVEK, ALE NEMUSIA MI VYHOVIEŤ.
ZA SVOJE ROZHODNUTIA NESIEM JA ZODPOVEDNOSŤ, NIE ĽUDIA OKOLO MŇA, PRETO NETREBA NA TÝCHTO ĽUDÍ MYSLIEŤ, ČO BY SI ONI O TOM MYSLELI.
MÁM PRÁVO NA NIČ NEMYSLIEŤ.
MÁM PRÁVO POMÁHAŤ INÝM ĽUĎOM, IBA AK SA PRE TO SÁM ROZHODNEM.
ĽUDIA VO VŠEOBECNOSTI MA AJ TAK NEPOZNAJÚ, MÔŽU SI O MNE LEN NIEČO MYSLIEŤ, NA TO MAJÚ PRÁVO A JA MÁM PRÁVO NEMYSLIEŤ NA TO,ČO SI ONI (ASI) MYSLIA
MÁM PRÁVO POVEDAŤ – NECHCEM SA S VAMI (O TOM) ROZPRÁVAŤ (BEZ UVEDENIA DÔVODU). DOVIDENIA.
MÁM PRÁVO NEVYSVETĽOVAŤ ČLOVEKU PREČO SOM POVEDAL TO, ČO SOM POVEDAL, ALEBO PREČO SOM UROBIL TO, ČO SOM UROBIL. POVIEM – NEBUDEM VÁM TO VYSVETĽOVAŤ.
MÁM PRÁVO POVEDAŤ ČLOVEKU PO DLHOM ROZHOVORE S NÍM, ŽE MU NEPOMÔŽEM A MÁM PRÁVO BEZ VÝČITIEK OD NEHO ODÍSŤ.
MÁM PRÁVO S ČÍMKOĽVEK NESÚHLASIŤ.
MÁM PRÁVO NEODPOVEDAŤ ČLOVEKU, AK SA MA NIEČO OPÝTA.
MÁM PRÁVO NEREAGOVAŤ NA PODNETY INÝCH ĽUDÍ.
KAŽDÝ MÁ PRÁVO MA KRITIZOVAŤ A POSUDZOVAŤ. AK SA TAK STANE, NETREBA TOMU PRISPÔSOBOVAŤ MOJE KONANIE. LEBO JE TO LEN ICH VLASTNÝ POHĽAD NA VEC, ALE JE MI TO JEDNO – JE TO ICH VÝPLOD MYSLE A ONI MI NEMÔŽU POVEDAŤ, ČO A AKO JE SPRÁVNE ROBIŤ. AK BUDEM KONAŤ PODĽA NICH, BUDEM POPIERAŤ SAMÉHO SEBA (samozrejme je možné veci prehodnotiť a svoje rozhodnutie zmeniť).
MÁM PRÁVO MYSLIEŤ LEN NA SEBA.
MÁM PRÁVO NEMYSLIEŤ NA TO, AKÉ POCITY V ĽUĎOCH BUDEM VYVOLÁVAŤ, AK (IM) NIEČO POVIEM, AK ICH ODMIETNEM, AK NIEČO UROBÍM (ALEBO BUDEM ROBIŤ) , ALEBO AK SOM SA PRE NIEČO ROZHODOL (PRÍPADNE SA BUDEM ROZHODOVAŤ).
MÁM PRÁVO STÁŤ NA ULICI BEZ UVEDENIA DÔVODU.
MÁM PRÁVO SA NA KOHOKOĽVEK POZRIEŤ A MÁM PRÁVO NEMYSLIEŤ NA TO, AKÉ POCITY TO V ŇOM VYVOLÁVA A ČO SI O MNE MYSLÍ).
MÁM PRÁVO ROBIŤ NEOBVYKLÉ ROZHODNUTIA.
MÁM PRÁVO NEPOCÍTIŤ KRIVDU, AK NIEKTO NEBUDE SPOKOJNÝ SO MNOU (NAPR. S MOJIMI SLOVAMI, ROZHODNUTIAMI ALEBO ČÍMKOĽVEK, AJ S TÝM, AK SOM TOMU ČLOVEKU VÔBEC NIČ NEPOVEDAL, NEUROBIL), LEBO JE TO LEN DÔSLEDOK JEHO VNÚTORNEJ NESPOKOJNOSTI SO MNOU A MŇA SA TO NETÝKA.
MÁM PRÁVO ZMENIŤ NÁZOR. A TO KEDYKOĽVEK.
MÁM PRÁVO ROBIŤ CHYBY (, AJ VY ICH MÔŽETE ROBIŤ).
MÁM PRÁVO POVEDAŤ – VIETE, MŇA TO NEZAUJÍMA.
MÁM PRÁVO JASNE SA VYJADRIŤ, PREČO SOM UROBIL, ČO SOM UROBIL, ALEBO POVEDAL, ČO SOM POVEDAL.
MÁM PRÁVO SA OPÝTAŤ, AK SOM NIEČOMU NEROZUMEL.
MÁM PRÁVO SI DOBRE ROZMYSLIEŤ PREDTÝM, NEŽ UROBÍM AKÉKOĽVEK ROZHODNUTIE.
MÁM PRÁVO POVEDAŤ –JA NEVIEM / NIE
MÁM PRÁVO SA SMIAŤ NA ČOMKOĽVEK A KEDYKOĽVEK.
Toto všetko platí, len sa smažím pri tom vyhnúť urážkam ľudí - a darí s mi to. Tiež pozoruj správanie sa ľudí ako reagujú napr. pri komunikácii ak nevieš ako začať. Odporučím ti tiež, že ak odhadneš človeka, o ktorom si budeš myslieť, že si s ním budeš mať čo povedať, tak načni niečo zo svojho vnnútra, čo si myslíš ako vidíš veci. Vieš sú na tomto svete aj ĹUDIA,KTORýCH ZAUJMú TVOJE MYŠLIENKY. Na toto buď pripravená. Ale nerezignuj, ak sa človek nechytí, život ide ďalej. LEbo ty sa môžeš človeku prihovoriť, ale ak on začne trepať niečo od veci, využi vnútri seba Právo nehodnotiť to, čo si myslia iní. Potom by nemuseli nastať také blbé pocity, že čo som to povedala...
Ak s tým súhlasíš, odporúčam ti vytlačiť si to a minimálne sa nad tým zamyslieť. Ak chceš podľa toho žiť, treba sa s tým stotožniť. Ak sa dostaneš do konfrontácie s ľuďmi a nastúpia úzkostné pocity, tak mysli na niečo iné, čo odpúta tvoju pozornosť od toho, aby si mala také negatívne pocity /napr. pozoruj nejaký predmet-jeho detaily/. Začni zhlboka dýchať. Tým sa uvoľní tvoje napätie vo vnútri. A nezabudni že máš rávo pociťovať akékoľvek emócie a nemusíš sa za to ani hanbiť. Ak sa budeš za seba hanbiť, máš na to právo. Ale nebudeš sa za seba hanbiť, ak sa ti podarí aplikovať v konkrétnej životnej situácii SÚČASNE VETY:
MÁM PRÁVO NEMYSLIEŤ NA TO, ČO SI MYSLIA INÍ.
MÁM PRÁVO ROBIŤ SI ČO CHCEM.
MÁM PRÁVO BYŤ TICHO.
MÁM PRÁVO NA NIČ NEMYSLIEŤ
ĽUDIA VO VŠEOBECNOSTI MA AJ TAK NEPOZNAJÚ, MÔŽU SI O MNE LEN NIEČO MYSLIEŤ, NA TO MAJÚ PRÁVO A JA MÁM PRÁVO NEMYSLIEŤ NA TO,ČO SI ONI (ASI) MYSLIA
KAŽDÝ MÁ PRÁVO MA KRITIZOVAŤ A POSUDZOVAŤ. AK SA TAK STANE, NETREBA TOMU PRISPÔSOBOVAŤ MOJE KONANIE. LEBO JE TO LEN ICH VLASTNÝ POHĽAD NA VEC, ALE JE MI TO JEDNO – JE TO ICH VÝPLOD MYSLE A ONI MI NEMÔŽU POVEDAŤ, ČO A AKO JE SPRÁVNE ROBIŤ. AK BUDEM KONAŤ PODĽA NICH, BUDEM POPIERAŤ SAMÚ SEBA (samozrejme je možné veci prehodnotiť a svoje rozhodnutie zmeniť).
MÁM PRÁVO NEPOCÍTIŤ KRIVDU, AK NIEKTO NEBUDE SPOKOJNÝ SO MNOU (NAPR. S MOJIMI SLOVAMI, ROZHODNUTIAMI ALEBO ČÍMKOĽVEK, AJ S TÝM, AK SOM TOMU ČLOVEKU VÔBEC NIČ NEPOVEDALA, NEUROBIL), LEBO JE TO LEN DÔSLEDOK JEHO VNÚTORNEJ NESPOKOJNOSTI SO MNOU A MŇA SA TO NETÝKA.
Ak vyjdeš z domu von na ulicu - tak ak sa rozhodneš pre použitie týchto pravidiel ,tak buď pripravená na to, že aplikovanie týchto pravidiel nebude jednoduché a bude sa to v začiatkoch v tebe búriť. Ale buď na to pripravená. Lebo nie všetko v živote je jednoduché. Hovorím tomu skúšky. Pred použitím pravidiel sa musíš zrelaxovať - dýchanie + zameranie mysle na niečo iné, opisujem to vo svojich iných článkoch
Tieto pravidlá -ak ich budeš aplikovať - ti umožnia byť samostatnou osobou, ktorá sa môže zaujímať o čokoľvek, môže robiť prakticky čokoľvek, môže si myslieť čokoľvek, nemusíš si tiež čokoľvek myslieť, môžeš vyzerať akokoľvek, nemusíš mať veľa kamarátiek a pri tom môžeš byť oveľa spokojnejšia so sebou, než si bola pred zavedením týchto pravidiel.
Uplatňovanie týchto pravidiel v praxi ti umožní sa dostať aj do lepšieho kontaktu s ľuďmi a budeš schopná pripustiť aj kritiku iných ľudí.
Je dôležité si to držať v hlave, lebo myseľ bude neochotná zmeniť svoje postoje. Je jednoduchšie vytvoriť si rôzne nepravdivé postoje k sebe a k svetu, než začať pracovať so sebou.
Mne je stále ľúto, že som nenapísal komplet príručku,ako to celé aplikovať v praxi, dúfam, že sa mi to raz poradí lebo mám tendenciu odkladať veci na neurčito.
Lebo vychádzam z vlastnej skúsenosti.
Neviem, či si ten typ, ktorý je ochotný zmeniť seba samú, lebo si myslím, že nie každý sa na to dá.
Na to, aby si sa k tomu viacej dostal, je potrebné používať myseľ. Ak si myslíš o sebe, že nie si moc múdra a chcela by si byť, treba viacej čítať. Niečo o komunikácii, o psychológii. Ak sa ťa budú doma pýtať, prečo čítaš také veci, povedz, že: Lebo ma to zaujíma. Títo ľudia to budú buď akceptovať, alebo ťa budú spochybňovať. Ale je to len výplod ich vlastnej mysle A TEBA SA TO NETÝKA. Oni nerobia tvoje rozhodnutia, ty ich robíš. A nezabudni, NEMUSÍŠ MYSLIEŤ NA TO, ČO SI MYSLIA INÍ ĽUDIA, A NEMUSÍŠ NA TO ANI REAGOVAŤ.
LEBO MÁŠ NA TO PRÁVO :-)
A ešte jedna vec: Nemysli si, že si niečo viac než ostatní. Aby si nebola moc namyslená, aby si na tom raz nepadla. Ale uvedomuj si pri tom, že aj pri komunikácii s ľuďmi máš právo prejaviť samú seba. Nezabudni aj na to, že môžeš robiť aj chyba a pri tom sa za to nemusíš hanbiť. Na to nezabudni. Ale ak na to zrovna nebudeš mať deň, tak sa nepremáhaj, rob veci len vtedy, ak ich chceš robiť. Ale to čítanie naozaj pomôže zmierniť depresiu
A prečítaj si ďalšie moje príspevky, lebo nie všetko som sem napísal k tvojmu diskusnému vláknu Vyhľadávanie - Cliattsi, to zadaj ako Kĺúčové slovo.
Ale iba v tom prípade, že ťa to zaujíma, nikoho nenútim, iba odporúčam
Všetko, čo tu opisujem je práca, pri ktorej používaš svoj rozum - myseľ -racionálne zdôvodnenia, ale toto v konečnom dôsledku ovplyvní aj tvoje pocity. Zamýšľaj sa nad tým čo podľa teba robíš nesprávne v živote a keď chceš daj si to aj na papier. A to je dôležité, aby si bola v pohode.
A ak sme pri koncertoch, tak máš právo neprežívať depresívne stavy - treba si zhodnotiť tieto veci.
Moja krátka analýza tvojich postojov (neviem, či som sa trafil :-) )
Som doma cez prázdniny sama. Nemám kamarátky → Zas bude nuda → Páči sa mi skupina HIM. To jediné ma teší → Musím ísť na koncert, lebo bude môj život o ničom. Lebo aj tak nemám kamarátky /ku, s ktorými/ou sa budem môcť porozprávať.A zas len prázdniny o ničom, len doma a hotovo.
Ako vidíš dopracovali sme sa k tomu, že problém je v tom, že nemáš tú kamarátku, s ktorou by si sa mohla porozprávať. Ale vzhľadom na to, že ju nemáš, by ťa spasila asi len tá skupina HIM. Nejde ani tak o tú skupinu, ale o to, že potrebuješ s niekým byť. Nechceš byť sama. Ale vyskúšaj to byť spokojná so sebou sama...a skús to akceptovať ako svoju povahu, ale pracuj na tom, aby sa to vylepšilo, trochu pozoruj ľudí okolo seba.
Potom sa obávaš toho, čo sa ťa budú pýtať spolužiaci, keď prídeš v septembri do školy.
Ja ti poviem jedno - je úplne jedno, čo si robila. Ide len o to a nehanbila sa za to, čo si robila, a neporovnávala sa moc so spolužiakmi. Uvedom si, že oni sú úplne iní, tak ako aj ty si iná. Aby si sa nehanbila za to, čo si robila, ak im aj povieš niečo iné, než čo je pravda a pomôže ti to v tom aby ťa nehodnotili, tak je to na tebe. To ti zmierni depresie. A tiež si dávaj pozor aj na to, čo ti hovoria rodičia, lebo oni tiež nemusia mať pravdu, aj oni sú len ľudia. Ale vo veľa veciach pravdu mať môžu a je dobré vypočuť rady dospelých. Lebo tie rady vychádzajú zo skúseností. A tiež sa nauč nerobiť chyby, ktoré robia iní. Preto odporúčam pozoruj okolie, zíde sa ti to do života. Možno aj sama vidíš, že si v mnohom lepšia od tých svojich spolužiakov.
Neviem, ako to dopadne, ale cez prázdniny sa skús naučiť rozvinúť po osobnostnej stránke. To môže byť z dlhodobého hľadiska väčší úspech ako ísť na koncert.
Ak chceš tip na knihu tak Racionálně emoční behaviorální terapie - Albert Ellis. Je to odbornejšia kniha, neviem, či na to máš hlavu, ale dozvieš sa tam veľa o postojoch ľudí a ako ich zmeniť. Neviem, či ti ide učenie dobre.
Ahoj. Keď to až sem dočítaš, tak gratulujem :-)
