Snívam si svoj svet

Roven
Ahoj,citim sa trochu trapne lebo uz som to tu dnes pisala, ale co sa tyka toho odhodlania ist k psychologovi co si spomenula tak by som ti povedala ze urcite chod. nie preto ze by som si myslela ze to potrebujes ale ak uz ty sama vahas ci ist alebo nie tak urcite ano. ja sama chodim niekedy aj kazdy tyzden a nie je to ziadna hanba. myslim si ze je odvazne prist tam a povedat potrebujem s niecim pomoct.pomaha mi ze vidim veci z nadhladu a aj ked mam raz za cas ciernu dvojhodinku sebalutosti( kedy mi tiez napadala sebevrazda aj ked viem ze by som to neurobila, ale v tej chvili som nevidela ziadnu nadej ako by sa moj zivot mohol vyvijat k lepsiemu), vedela som ze to o chvilu prejde a hladala som pricinu preco som sa v takom stave znova ocitla. ak by si chcela pokecat tak gazovicova.lucka@gmail.com

Ahoj, musím sa priznať, že tiež takto zvyknem snívať. Vždy keď mám čas buď si predstavujem niečo úplne vymyslené, alebo si prehrávam čo som zažila a domýšľam si k tomu ďalšie veci, alebo si predstavujem ako prebehne niečo čo ma čaká. Myslím ze mi toto snívanie aj pomáha lepšie spoznať samú seba, uvedomiť si čo by som chcela vytýčit si ciele. Stalo sa mi uz to o čom som snívala sa mi splnilo aj keď samozrejme v realite bol ten pocit uz trochu iný. Problémom je ze mi to berie čas, ktorý by som mohla venovať iným veciam, ďalej že sa niekedy radšej uspokojim zo snívanim lebo je to jednoduchšie ako žiť tým čo sa naozaj deje. Ale ako som spomínala je to pre mňa relax, zábava, inšpirácia, motivácia, počas snivania ma nikedy napadnú dobre myšlienky. Keďže realitu aj sny si vytvárame sami, tak sa tieto svety často prelínuju. Myslím si že takéto snivanie môže byť prospešné len treba ustrážiť tu správnu mieru, aby človek neostal mimo reality a pasivny. Oplatí sa pracovať na tom aby sme si mohli život užiť aj naozaj pretože v realite je všetko oveľa intenzívnejšie. Inak tiez som vždy vedela veľmi dobre písať, zrejme to spolu súvisí.

ahoj, ja mám podobný problém. tiež si predstavuje veci ako ty. rôzne situácie, napríklad s kolegami, ako spolu trávime spoločný čas a podobne. síce to veľmi neovplyvňuje moje nálady tak ako u teba, ale tiež by som chcela radšej žiť v skutočnom svete ako v predstavách. ja mám už od mala dosť umelecké sklony, trochu som kreslila a rada som aj písala a v tom som fakt bola dobrá. prečo hovorím v minulom čase. v poslednej dobe som v tomto smere zasekla. tak trochu žiť mimo realitu nieje až tak na škodu. pomáhalo mi to tvoriť a práve hudba je dobrý spôsob ako sa naladiť na inú vlnu a premýšľať. pre mňa však písanie nepredstavuje ani tak únik z reality, fantázia a písanie je pre mňa práve tým spojivom s pevným svetom a je to môj spôsob seba vyjadrenia. len sa momentálne neviem pohnúť z miesta. mám 28 rokov a stále nemám priateľa. mám prácu ktorá ma vôbec nebaví a chcela by som aspoň mimo nej robiť niečo čo ma baví. mám čoraz častejšie sklony k sebaľútosti a dokonca myslím na samovraždu. rozmýšľala som nad psychológom, len sa za to hanbím a neviem sa k tomu odhodlať.neviem ako začať.

prepáč, že sa ti tu vykecávam. ak by si sa chcela o tom porozprávať (alebo ktokoľvek iný s podobným problémom), napíš mi na Roven@atlas.sk.

Hudbu počúvame aj preto, že nás to prenesie do našej minulosti, do našich spomienok. K starším pesničkám sa viažu naše spomienky.
Pesničky nie sú však len o tom, to je jasné.
Music is my aeroplane.