Prejedanie, stale dokola..

Príspevok v téme: Prejedanie, stale dokola..
KlaraVarg

Ahojte priatelia, chcela by som sa priznat s mojim trapenim, a spytat sa na rady ako s tym bojovat. Mam 20 rokov, vysku mam 174 cm a váhu 66kg. Trápi ma uz velmi dlhu dobu, rok, prejedanie. Zachvatpve prejedanie, zajedám stres, smútok, radost, proste vsetko riesim jedlom. Ku psychologicke chodim, nechcem povedat ze mi nepomaha, ale akoby nemala na mna taky silny vplyv.
Prosim vas, nemáte skusenosti ako to riesit? Ako s tym mam bojovat ? Kazdy den sa prejem, a poviem si ze od zahtra idem na novy rezim. Uz rok !!!! Kazdy den zlyhavam :( som zo seba nešťastná

Gima

5. Chute

Keď vás naháňa chuť na sladké a nemieni sa vzdať, v noci sa vám zdá o tom, ako jete torty a palacinky a v jednom kuse myslíte na tú načatú zmrzlinovú tortu v chladničke, vaša diéta nie je správna. Ak bažíte po určitých potravinách, je vysoko pravdepodobné, že sa nimi onedlho prejete. Keď chcete sladké, navýšte prílohy, ak túžite po tučnom a slanom, zamerajte sa na semienka, orechy, zdravé tuky a pitný režim.
6. Pocit utrpenia

Či závidíte kolegyni v práci obložený chlebíček alebo tej vychudnutej slečne v reklame smotanovú zmrzlinu, zatiaľ čo vy, chudáci, musíte chrúmať stonkový zeler, nie je vaša diétna cesta ideálna. Diétny režim musí byť nastavený tak, aby ste pri ňom netrpeli, na svoje jedlo sa tešili, a aby ste si dokázali predstaviť, že takto budete jesť (s menšími zmenami) navždy.

Panda ^-^

Delete 2 - krasny pribeh, ako vzdy :). KlaraVarg - Ja sa sice neprejedavam, ale dokazem si prestavit, ake to pre teba musi byt tazke. Je to proste nikdy nekonciaci kolotoc. Nuz ale kazdy kolotoc sa da nejako zastavit, no nie? Niektore sa daju zastavit lahsie, ine tazsie. Dolezite je, aby si si uvedomila, ze sa to da stopnut. Ved to uz mnohi pred tebou dokazali, tak preco nie aj ty? Musis si verit, ze to zvladnes a hlavne nesmies prepadnut zufalstvu. Prejedanie je aj o zvyku a tiez neni dobre sa surit, ze napr. od zajtra sa uz neprejem. Napokon sa prejes a budes na seba iba zbytocne nahnevana. Cele zle. Nauc sa to prijat - aj ked sa prejes, nehnevaj sa na seba, prejedanie je tvoj obranny mechanizmus. Ale neni to zdrave. Skus porozmyslat nad tvojimi problemami, co mohlo sposobit tvoje prejedanie. Mas nejake nedoriesene veci z minulosti a mozno aj pritomnosti. Vyliecit sa to da jedine tak, ze spoznas pravu pricinu tvojho prejedania.

martina.kovac

Ahoj, odporúčam ti tento článok: -odkaz odstránený- je napísaný vážne, ale aj takým iným dojmom. Niektoré myšlienky z neho sa mi veľmi páčili, ale čo je hlavné - ak je to pretrvávajúci problém, tak určite vyhľadaj odborníka. Bude to tak lepšie pre teba. Neboj sa toho!

KlaraVarg

Dakujem za napísanie príbehu, poznačilo ma to, musite byt velmi silna, a je super ze ste si to po tom prekonaní tej choroby uvedomili :) no aj tak som sa prave prejedla a uplne funim aka som plna :( ja sa ani nikdy nenaucim jest normlane :(

EleanorAcq

Skvelý príbeh :)
Môj komentár bude vecnejší :D Ale tiež som zažila niečo podobné ako vy. Minulý rok - prvý rok na vysokej škole. Tiež som mala pocit, že celý môj život je oničom. Celé dni som sa učila do školy, potom sa váľala na izbe a smútila za domovom. Nikam som nechodila, nebavili ma ľudia. Chalani o mňa nestáli. Celé zle. Tak som sa prejedala. Lebo jedlo je fajn a keď som sa poriadne nadlávila, nejakým smaženým syrom s hranolkami a kolou, tak som sa chvíľu cítila dobre. Medzi to tony sladkostí a večer som si pustila rozprávku (až tak zle som na tom bola) a k nej som vyjedla dva balíčky nachos s omáčkou. Raz za čas som sa s kamoškou opila - likérom, aby sa z toho ešte lepšie priberalo. A potom na konci školského roka sa stalo niečo, čo všetko zmenilo. Skončila som v nemocnici.
Mala som problémy s pečeňou a so srdcom. Kvôli liekom, ale bezpochyby mal na tom podiel aj môj životný štýl.V nemocnici som si poležala skoro dva týždne a nasadili mi prísnu pečeňovú diétu. Mohla som jesť len ovocie a zeleninu, chudé mäso na vode, nízkotučné výrobky. A nesmela som športovať ani chodiť po slnku. Po dvoch mesiacoch sa mi výsledky zlepšili a ja som mohla žiť ako predtým. Ale vystrašila som sa. Toľko som si škodila, že som sa bála, že keď sa k tomu vrátim, že si znova ublížim. A tak som začala chodiť do fitka, aby som si posilnila srdce. Keď som sa konečne mohla vrátiť k mojim miovaným smažákom a rezňom, akosi som už nechcela. Jasné, že si takú dobrotu občas doprajem, ale len málo. Jem síce znova všetko čo mi chutí, ale už to nepreháňam. Zistila som, že keď naučíš žalúdok na malé porcie, tak po čase aj keby som sa chcela prejesť, nevládzem.
Druhý rok na vysokej nežijem veľmi zdravo. Jedávam aj nezdravé jedlo, opíjam sa, ľúbim sladké a nechce sa mi hýbať. Ale snažím sa všetko robiť s mierou. Plus, neberiem život tak vážne. Nestresujem sa toľko školou, keď sa mi niečo nevydarí, tak to spravím nabudúce. Chodím von a spoznávam nových ľudí. Bavím sa. A aj keď som lenivá, snažím sa raz za čas hýbať. A našla som si priateľa. Vďaka tomu, že som sa otvorila možnostiam sveta.
Možno rada pre tých, čo sa prejedajú by bola taká: Treba nájsť v živote niečo iné okrem jedla, čo vám robí radosť. Kamaráti, koníčky, hocičo čo vás teší. Potom budete venovať menej času jedlu a viac sebe. A to zlepší všetky stránky života :)