Tuším že to bolo pri výbere strednej školy keď som sa prvý raz začal zaoberať tým kam by mal môj život smerovať, čo za obor si zvoliť, študovať to pár ďalších rokov a nakoniec si v ňom nájsť tu "vysnívanú prácu". Ani po pár mesiacoch trápenia som na nič neprišiel... tak som si vybral školu kde som mal kamarátov. Tie 4 roky čo som to študoval ubehli ako voda, zase som stál pred voľbou čo ďalej škola či práca. A opäť nemal som ani poňatia čo robiť. Tak vďaka tomu, a aj nelichotivej finančnej situácií v rodine som sa rozhodol pre prácu. Dá sa povedať že kvôli tomu že na trhu práce už viac ako 10 rokov neplatilo to čo prezentoval škola ako uplatnenie po vyštudovaní, a aj vďaka extrémnemu nedostatku miest v tom obore som sa mohol zamestnať na pozíciach kde by doslova mohli brať aj toho kto vie len čítať a počítať. Nikdy som nebol nejaký presvedčovací typ ktorý by dokázal otravovať ľudí s tým aby prešli k tomuto či hentomu poskytovateľovi služieb, kúpili toto a tamto. Takto mi prakticky s možností prác odpadli tie ktoré ponúkali lepšie finančné ohodnotenie. No nič naivne som si myslel že aspoň za ten čas zistím čo zo životom... kdeže nič také sa nestalo.
Veru skúšal som vo voľno čase robiť všeličo. Cez grafiku, programovanie, písanie, prekladanie, gambling a pod.. No nič z toho ma nedokázalo natoľko motivovať aby som sa tomu vedel viac ako pol roka pravidelne venovať, tým pádom postupne získať dostatok znalostí na to aby sa sa mohol pokúšať v tom obore hľadať prácu.
Nič... jednoducho sa neviem zatiaľ v ničom nájsť. Nikdy na mňa neprišiel ten pocit "bingo toto je to čomu venovať" v čom nájdem ten pomyselný zmysel bytia čo prospeje mne a aj ostatným okolo mňa.
Teda máte nejaké rady ako nájsť samého seba. Tú magickú činnosť ktoré by mi každý deň dodávala chuť žiť?
